Daniel Šmihula
Autor je právnik a politológ
Vydavateľstvo Premedia v preklade Igora Otčenáša vydalo v roku 2017 útly spis amerického historika Timothyho Snydera O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia. Dielo je trocha staršie, autor v ňom zjavne reagoval na prezidentovanie Donalda Trumpa, no v stredoeuróspkom kontexte je aktuálne aj v súčasnosti.
Autorovým zámerom bolo poskytnúť dvadsať rád jednotlivcom a občianskej spoločnosti, ako reagovať v situácii ohrozenia slobody a demokracie takpovediac na mikroúrovni – na úrovni jednotlivca. S predstavou, že dostatočný odpor zo strany masy občanov zhatí alebo aspoň sťaží nástup tyranie.
Prvou Snyderovou radou je nepodrobovať sa vopred. Keď väčšina obyvateľstva dospeje k názoru, že odpor nemá význam, a začne sa vopred správať tak, aby sa nedostala v budúcnosti „pod nôž“ represívnych orgánov diktatúry, jej nástup sa len urýchli, stáva sa hladkým a bez zachovania ostrovčekov rezistencie, respektíve takzvanej pozitívnej deviácie. Uvádza aj príklad Česko-Slovenska po roku 1946. Jevtušenko takýto postoj preventívneho ustupovania poeticky nazval „umieraním pred smrťou“.
Na občianskej úrovni vyzýva brániť politické a spoločenské inštitúcie: súdy, noviny, zákony, odbory a pod. Práve tie môžu byť účinnými zábranami pred náporom autoritárskej moci. A naopak, ak sa ich autoritársky režim zmocní, obsadí ich lojálnymi ľuďmi, stávajú sa nástrojom represie.
Snyder varuje pred situáciou, keď je v štáte len jedna relevantná politická strana. Občania by mali podporovať zachovanie mocenskej plurality a sami sa angažovať v politike a politických stranách. Musia zápasiť za zachovanie slobodných a pluralitných volieb a tiež sa ich zúčastňovať. Mocenský monopol vedie k nadvláde, oligarchii, zastrašovaniu, ku korupcii a klientelizmu. Trvá na papierových hlasovacích lístkoch, lebo tie sa dajú spätne prerátať aj laikmi a zvyšujú tak dôveryhodnosť volieb.
Ďalšie odporúčanie je výzvou na angažovanosť. Aby „ľudia zobrali na seba zodpovednosť za okolitý svet“. Postavili sa proti nástupu totality, odmietali nosiť jej symboly, neprejavovali sa konformne, naopak, podporovali a zdôrazňovali symboly demokracie a slobody. Mení to totiž atmosféru verejného priestoru.
Snyder vyzýva aj na zachovanie profesionálnej etiky. Na to, aby sa právnici, lekári, dôstojníci, úradníci, duchovní a pod. neprepožičali do služieb totalitného štátu a odmietli plniť jeho pokyny, odvolávajúc sa práve na profesionálnu etiku (napríklad aby lekári odmietali vykonávať operácie bez súhlasu pacienta).
Varuje aj pred rôznymi ilegálnymi a paramilitantnými skupinami, ktoré sú „proti systému“ a snažia sa zastrašovať alebo likvidovať politických protivníkov. Spočiatku sa dostávajú mimo kontroly legitímnych štátnych orgánov, no v prípade prevratu si ich podriadia. Uvádza príklady ako SA a SS a z novšej doby rôzne súkromné bezpečnostné služby alebo súkromné žoldnierske formácie.
Autor sa obracia aj k príslušníkom ozbrojených zborov. Ak už musia slúžiť v armáde, majú násilie používať zdržanlivo, nevykonávať nadprácu a počítať s možnosťou následného trestu. Veď ani NKVD a SS by nedokázali plne uskutočniť zamýšľaný teror, keby ich nepodporovali jednotky „normálneho“ wehrmachtu, milície a Červenej armády.
Odporúča jednoducho povstať proti agresorovi alebo tyranovi na individuálnej alebo kolektívnej úrovni. Vysvetľuje, že to nie je takou beznádejnou stratégiou, ako sa môže zdať. Väčšinou sa totiž postupne začnú pridávať aj ostatní oslovení príkladom vzdoru a nakoniec sa ozbrojený individuálny alebo kolektívny odpor môže ukázať ako nádejnejšia stratégia na prežitie, než keď sa ustrašené obete nechajú jedna po druhej zatknúť a odvliecť do koncentráku.
V nasledujúcom odporúčaní je obsiahnuté upozornenie na úroveň verejnej komunikácie v ére internetu a sociálnych sietí – je nutné potlačiť ich vplyv na radikalizáciu spoločnosti a používanie nenávistného jazyka. Treba viacej čítať knihy.
Snyder vyzýva aj na zápas za pravdu a kritický pohľad na realitu. Občania nesmú slepo veriť posolstvám a polopravdám autoritárskych hnutí a režimov a musia sa vyhnúť prijatiu stereotypov, ktoré sa snažia inkorporovať do mysle občanov.
Dôležité je aj zachovať si odstup a kritický pohľad: „Skúmajte!“ Treba venovať primeraný čas úvahovým článkom, podporovať investigatívnu žurnalistiku a printové médiá. A komunikovať o tom s ostatnými. S internetom a vlastnou schopnosťou jeho prostredníctvom publikovať a vstupovať do verejnej diskusie je však nutné zaobchádzať zodpovedne.
Zvláštne na prvý pohľad pôsobí výzva „udržiavať očný kontakt a baviť sa o bežných veciach“, ale v skutočnosti je to prostriedok na udržiavanie sociálnych vzťahov a proti stiahnutiu sa do osamotenej izolácie, v ktorej je človek psychicky, ale aj reálne bezbranným. O tom istom je vlastne aj výzva: „Združujte sa!“ a „Žite svoj súkromný život!“
Odporúčanie „Prispejte na dobrú vec!“ je tiež z tohto súdka. Aj finančná podpora zdanlivo nepolitických aktivít pomáha vytvárať občiansku spoločnosť a pocit spolupatričnosti. Zvyšuje aj pocit, že človek koná dobro a je súčasťou širšieho úsilia.
Výzva „Učiť sa od priateľov v cudzine“ je určená predovšetkým Američanom, ktorí cestujú menej než Európania a taktiež menej reflektujú zahraničné skúsenosti. No know-how zo zápasu za slobodu a demokraciu v iných krajinách môže byť vždy veľmi užitočné. Dnes dokonca aj v USA.
Taktiež varuje pred nebezpečným slovníkom, ktorý radikalizuje náladu v spoločnosti a vytvára predstavu ohrozenia a výnimočnej situácie. Vyzýva aj na zachovanie pokoja v nebezpečnej situácii. Netreba podliehať panike a strachu, ktoré by mohli legitimizovať opatrenia obmedzujúce slobodu.
Dôležité je byť vlastencom. Súčasťou tohto postoja je aj služba v armáde a platenie daní. Vlastenectvo znamená slúžiť vlastnej krajine a nie flirtovať s cudzími diktátormi. (Snyder tak nepriamo kritizuje Trumpa.)
Záverečné odporúčanie je výzvou, aby občania boli statoční: „Ak nikto z nás nie je pripravený zomrieť za slobodu, potom všetci nakoniec zomrieme v tyranii.“ Amerických čitateľov (pre ktorých bol text pôvodne určený) upozorňuje, že ich vlastná sloboda a demokracia nie sú samozrejmé a treba za ne denne zápasiť. Nesmú podliehať populistom a ich zvodným prísľubom národnej veľkosti.
Tézy uvádzané Timothym Snyderom sú plne v súlade s názorom, že k autoritárstvu, nerovnosti a tyranii smeruje spoločnosť vždy akosi automaticky. Nadvláda silných nad slabými je totiž prirodzená vec. Slobodu a demokraciu treba, naopak, cielene udržiavať a zápasiť za ne pomocou cieľavedomého organizovaného úsilia. Nevdojak si človek spomenie na Goetheho Fausta, ktorý tvrdil: „Zaslúži len ten slobodu si s žitím, kto o ne denne bojuje.“
Hoci Snyder reflektoval viac tradíciu poľskú, britskú a americkú, i pre slovenské pomery sú jeho odporúčania veľmi potrebné. Možno aj preto, že veľký segment slovenskej spoločnosti zdôrazňuje iné odpovede na krízovú situáciu: nie boj, ale pasívnu či dokonca aktívnu kolaboráciu alebo útek. Pričom výkriky typu „že ja odtiaľto vypadnem“, ak sa človek stretne s nejakým menším problémom alebo predsedom vlády bude niekto iný, než si praje daná osoba, sú už nudné a získali zjavne folkloristický charakter.
Treba tiež otvorene priznať, že ľahko sa vyzýva na odpor zo zátišia kabinetu s počítačom a kanvicou kávy. V reálnej situácii vystavený riziku represií – a to nie len voči sebe, ale často aj voči svojim blízkym – postaviť sa na odpor vyžaduje skutočnú odvahu. Na druhej strane väčšina Snyderových odporúčaní nepočíta s priamym postavením sa nedemokratickému systému a autoritárskym hnutiam. Skôr sa od ľudí očakáva, aby žili normálny, zdravý život, vnútorne neprijali totalitnú ideológiu, zachovali si nadhľad a odstup a zostali – ľudskými.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
