Svetový newsfilter: Nebezpečné spojenectvo Si Ťin-pchinga s Putinom. Znepokojení by mali byť najmä Rusi

Dobrý deň,

Volodymyr Zelenskyj si trúfol na návštevu pri frontovej línii neďaleko Bachmutu, ale popri bojoch tento týždeň veľa pozornosti pútalo stretnutie lídrov dvoch autoritárskych štátov. Vladimir Putin a Si Ťin-pching sa tri dni rozprávali v Moskve. K tomu, aby Rusko zastavilo vojnu proti Ukrajine to nepovedie, ale z návštevy čínskeho prezidenta sa dá urobiť viacero dôležitých záverov.

Ázia: Čo priniesla Siova návšteva Moskvy

Do Moskvy tento týždeň prišla najdôležitejšia návšteva, akú Vladimir Putin hostil, odkedy začal vojnu proti Ukrajine. Stretnutie s čínskym prezidentom plánovali dlhšie, no ešte väčší symbolický význam získalo po tom, čo minulý piatok Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykač na Putina za únosy ukrajinských detí.

Čo sa stalo: Krvavá vojna ani zatykač čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga neodradili od veľkej trojdňovej cesty do Ruska. Si počas nej nevyzval ruskú armádu, aby sa stiahla z Ukrajiny a Putina pochválil za „objektívny prístup“.

Návšteva však bola viac o symbolike než veľkých gestách a vzniku novej aliancie proti Západu. Si prišiel do Moskvy ako „veľký brat”, ktorý má nad ruským „priateľom” prevahu a môže si diktovať podmienky spojenectva.

Putin zase mohol ukázať, že napriek postaveniu vyvrheľa má stále niekoho, na koho sa môže obrátiť.

Opatrne vybalansovaná Siova rétorika zároveň potvrdila, že Čína ešte stále nie je pripravená vstúpiť do novej studenej vojny so Západom.

Čo (ne)dohodli: Čínsky prezident Rusku nesľúbil žiadne smrtiace zbrane a dokonca neprikývol ani na plán s novým plynovodom cez Sibír. Ním by mohlo do Číny cez Mongolsko tiecť 50 miliárd kubíkov plynu ročne.

Ak hovoríme o biznise, Peking môže byť spokojný. Jeho obchod s Ruskom od vojny narástol o vyše 30 percent a odhaduje sa, že tento rok by mohol prevýšiť 200 miliárd dolárov.

Medzi analytikmi sa objavujú aj názory, že cieľom Siovej cesty bolo zachovať status quo a nie vytvárať cestu k novej spolupráci. Čínsky prezident vraj dal jasne najavo, že vzťah s Ruskom nie je o žiadnej aliancii, ktorá by chcela konfrontovať tretiu stranu.

Silnejšie slovo v multipolárnom svete pre Peking áno, otvorený konflikt so Západom nie.

Súhlasí s tým aj ruský opozičník v exile Garry Kasparov, ktorý to však napísal expresívnejšie a jednoznačnejšie. Putin podľa neho počas návštevy pôsobil ako vládca severočínskej provincie a Si ho ponížil. Ich vzťah prirovnal k pánovi a lokajovi, pretože čínsky prezident nehovorí o boji proti NATO a nevytvára alianciu s Ruskom, ale chce si ho podmaniť.

A Putin mu ho podľa Kasparova predáva, aby získal viac času pri moci.

Čo bude ďalej: Rusko s Čínou pritom spája protizápadná rétorika. Konšpirácie, ktoré šíri ruská propaganda, sú populárne aj na čínskej pôde. A je to Moskva, ktorá sa snaží cenzurovať internet, ako to už dávno zaviedli komunisti v Číne.

Si Ťin-pching však stavil na dlhodobú stratégiu a nikam sa neponáhľa. Jeho ekonomika je desaťkrát väčšia ako ruská a za normálnych okolností by Rusko nerado dávalo najbližším partnerom veľké zľavy na svoje energetické bohatstvo. Lenže Moskva je závislá od čínskeho trhu, keďže agresívnou vojnou sa odrezala od desaťročia budovaného lukratívneho biznisu s Európou.

Nemenovaný zdroj z Kremľa dokonca denníku Financial Times povedal, že Rusko sa stalo čínskou kolóniou na zdroje. Rusko bude najväčším čínskym dodávateľom v mnohých oblastiach a čínsky jüan sa stane ešte tento rok najväčšou obchodnou menou v Rusku.

Peking stavil na silné prepojenie s Ruskom, nad ktorým bude mať prevahu, aj keby nakoniec Putina prevalcovala jeho neúspešná vojna proti Ukrajine.

Európa: Macron si stojí za dôchodkovou reformou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom minulého týždňa bez hlasovania v parlamente presadil kľúčovú dôchodkovú reformu. Napriek masovým protestom si za svojím rozhodnutím stojí a označuje ho za nevyhnutné.

Aký je kontext: Ekonómovia dlhodobo upozorňujú na vážny problém francúzskeho demografického vývoja. Podľa odhadov sa v krajine v nasledujúcich desaťročiach zvýši počet dôchodcov zo 16 na 21 miliónov.

S cieľom chrániť udržateľnosť verejných financií Macron v minuloročnej kampani tvrdil, že presadí zásadný penzijný zákon. Jeho podstata spočíva vo zvýšení veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Reformu sa mu podarilo presadiť, no spôsobom, ktorý síce je legálny, ale zároveň do značnej miery kontroverzný. Využil takzvaný článok 49.3.

O čo ide: Podľa tohto článku môže vláda schváliť zákony aj bez hlasovania v parlamente, ale opozícia má následne možnosť zvolať hlasovanie o vyslovení nedôvere vlády. To aj urobila, no francúzska vláda ho tesne prežila.

A hoci Macronova administratíva situáciu krátkodobo zvládla, analytici upozorňujú, že z dlhodobého hľadiska môže čeliť vážnym problémom. S dôchodkovou reformou nesúhlasia vyše dve tretiny populácie a v mestách po celej krajine sa proti nej konajú masívne demonštrácie.

Tieto protesty pritom nie sú „len“ o samotnej reforme, ale do veľkej miery o nastavení celej francúzskej spoločnosti, ktorá podľa mnohých v uliciach „myslí len na bohatých“.

Dôchodková reforma vyvolala vo Francúzsku demonštrácie. Foto – TASR/AP

Čo na to Macron: Prezident v stredu vystúpil v televíznom prejave, v ktorom povedal, že na presadení reformy nič neľutuje. Tvrdil, že medzi krátkodobými prieskumami a všeobecným záujmom krajiny si vybral všeobecný záujem. Jeho odhodlanie zrejme posilnilo aj to, že tretíkrát už nemôže kandidovať za prezidenta, a tak sa nemusí báť toho, ako reforma ovplyvní ďalšiu predvolebnú kampaň.

Macron však uznal, že jeho vláda mala o zákone lepšie komunikovať a verejnosti trpezlivejšie vysvetľovať jeho dôležitosť.

Medzitým ho pritom kritizuje prakticky celý zvyšok Francúzska od krajne ľavicového hnutia neúspešného prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona až po krajnú pravicu na čele s Marine Le Penovou.

Čítajte viac: Macron je slabý doma aj vonku. Prelomovú reformu nakoniec presadil bez hlasovania

Severná Amerika: Donald Trump znovu púta pozornosť

Donald Trump minulý víkend odkázal svojim fanúšikom, že ho v utorok zatknú. Jeho slová sa nenaplnili, no naďalej sa môže stať prvým obžalovaným prezidentom v histórii Spojených štátov.

Aký je kontext: Trumpovi hrozí obžaloba v zdanlivo banálnej kauze v hlavnej úlohe s pornoherečkou Stormy Danielsovou, s ktorou mal v roku 2006 sexuálny pomer. Keď o desať rokov neskôr kandidoval na prezidenta, zaplatil jej 130-tisíc dolárov, aby o tom mlčala.

Na tom samotnom nie je nič nelegálne. Trump si však týchto 130-tisíc nechal započítať medzi takzvané „právne náklady“, čím mohol porušiť pravidlá vedenia kampane.

Za tento prípad už predtým odsúdili jeho bývalého právnika, ktorý sa k porušovaniu pravidiel priznal.

Ako o tom hovoril: V Trumpovom prípade ďalej pokračovalo vyšetrovanie a exprezident na svojej sociálnej sieti informoval, že ho v utorok zatknú. Polícia vo viacerých mestách výrazne posilnila svoje hliadky a do akcie povolala aj protiteroristické jednotky, ale nestalo sa nič.

Za exprezidenta sa medzitým jasne postavili jeho stranícki kolegovia. Napríklad aj jeho bývalý viceprezident Mike Pence, ktorý bol k nemu v poslednom čase kritický, hovorí o spolitizovanom procese.

Ako dôkaz on aj ďalší republikáni uvádzajú, že prípad má na starosti prokurátor, ktorý je zároveň členom Demokratickej strany. Preto si ho teraz plánujú predvolať na vypočutie v snemovni reprezentantov.

Protest proti Trumpovi v New Yorku. Foto – TASR/AP

Aký je politický presah: Veľkú pozornosť však upútalo, že do Trumpa si mierne kopol guvernér Floridy Ron DeSantis, ktorý takisto hovorí o spolitizovanom prípade, ale zdôrazňuje, že bývalý prezident mal vzťah s pornoherečkou.

Práve DeSantis bude podľa všetkého najväčším Trumpovým vyzývateľom v republikánskych primárkach, v ktorých sa rozhodne, koho strana postaví do prezidentských volieb.

Posledné prieskumy naznačujú, že napriek DeSantisovmu nástupu je favoritom naďalej Trump.

Čítajte viac: Trump oznámil, že ho v utorok zatknú, no nestalo sa nič. Chce zo seba urobiť martýra, vraví amerikanista

Afrika: Uganda robí krok vzad

V Ugande schválili zákon, ktorý LGBTI+ ľudí vyčleňuje zo spoločnosti ešte viac ako doteraz. Väzenie bude hroziť už aj za coming out.

O čo ide: Uganda dlhodobo patrí k štátom, ktoré sú netolerantné voči LGBTI+ ľuďom. Vzťahy medzi ľuďmi rovnakého pohlavia sú ilegálne a trestajú sa väzením. Broja proti nim aj politici a náboženskí predstavitelia.

Jeden z bulvárnych denníkov dokonca pred 13 rokmi zverejňoval mená ľudí, ktorí boli podľa novinárov gayovia, a verejne vyzýval na ich popravu.

Odvtedy sa postoj k LGBTI+ v krajine veľmi nezmenil, a to sa prejavilo aj pri najnovšom zákone, ktorý prešiel ugandským parlamentom.

Čo je nové: Porušením zákona bude už len to, ak sa niekto identifikuje ako gay, prípadne sa prihlási k akejkoľvek sexuálnej menšine. A trestom za sex môže byť až doživotie.

Zákon zároveň pre obyvateľov Ugandy zavádza povinnosť nahlasovať úradom LGBTI+ ľudí. Tresty hrozia aj organizáciám, ktoré budú podporovať práva LGBTI+.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva nové ugandské nariadenie označil za „pravdepodobne najhoršie na svete“. Obáva sa, že môže podnecovať násilie medzi ľuďmi.

Čo bude ďalej: Zákon ešte musí podpísať prezident Ugandy Yoweri Museveni. Amnesty International ho už vyzvala, aby nariadenie vetoval. Nedá sa však čakať, že by ho vyjadrenie ľudskoprávnej mimovládky ovplyvnilo.

Ak by s ním mohlo niečo pohnúť, tak je to tlak od krajín, ktoré Ugande posielajú rozvojovú pomoc. Len od USA ročne dostáva takmer miliardu dolárov. A práve Spojené štáty vyzvali ugandskú vládu, aby zvážila, či tento zákon zavedie.

Keďže sám prezident v rámci diskusie o tomto zákone označil gayov za deviantov, nepredpokladá sa, že by voči novej legislatíve mal veľké výhrady.

K tomu pridal aj konšpirácie o tom, že skazený Západ, kde vraj „uzatvárajú sobáše bratranci a sesternice“, sa snaží v zahraničí pretláčať svoju ideológiu.

Latinská Amerika: Prímerie s kartelom sa skončilo

Kolumbijská vláda ukončila prímerie s najväčším kartelom v krajine. S organizáciou, ktorá je známa ako Klan zo zálivu, sa na ňom dohodla iba v decembri, no podľa prezidenta ho zločinci porušovali.

O čo ide: Kartel pôsobí najmä na severozápade krajiny, má niekoľko tisíc členov a jeho moc vyplýva z toho, že má pod kontrolou najväčšiu časť biznisu s kokaínom.

V októbri 2021 síce klan prišiel o svojho lídra, známeho pod prezývkou Otoniel, no predpovede vlády o oslabenej organizácii, ktorej dni sú spočítané, sa nenaplnili.

Otoniela medzičasom vydali do Spojených štátov, kde priznal vinu, domov do Kolumbie sa už zrejme nevráti. Klan však funguje ďalej, a ako vraví súčasný prezident Gustavo Petro, v krajine rozosieva teror.

Čo nevyšlo: Petro do funkcie nastúpil vlani v lete a od svojich predchodcov sa chcel odlíšiť tým, že namiesto ozbrojeného boja začne so zločineckými organizáciami rokovať.

Koncom minulého roka oznámil, že s najväčším kartelom v krajine sa dohodol na prímerí. Neprešli ani tri mesiace a Petro zmenil postoj. Po viacerých útokoch a prestrelkách s políciou hovorí, že ozbrojené zložky musia okamžite proti kartelu zakročiť.

Dodáva, že kým organizovaná skupina pokračuje v ilegálnej činnosti, štát s ňou nebude rokovať. Polícia to berie na vedomie a do oblastí, kde je kartel najaktívnejší, pošle posily.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro. Foto – TASR/AP

Darí sa im: Petro obviňuje kartel aj z toho, že podporoval protesty baníkov, ktorí ilegálne ťažia zlato.

Ich hlavnou činnosťou však naďalej zostáva biznis s drogami. A tomu sa darí veľmi dobre. Najnovšie dáta od OSN ukazujú, že po covidových lockdownoch znovu stúpa dopyt po kokaíne. Pestovanie koky dosiahlo rekordné rozmery.

Aj po pandémii platí, že najväčšími trhmi sú Európa a Severná Amerika. Naopak, Kolumbia stále má dominantnú úlohu pri produkcii a pašovaní kokaínu. Zločinecké skupiny tam prebrali aj aktivity povstaleckého hnutia FARC, ktoré sa pred necelými šiestimi rokmi vzdalo ozbrojeného boja – hoci časť z nich to odmieta a pokračuje aj v ilegálnej činnosti.

Číslo týždňa: 43 000

Sucho vlani v Somálsku zabilo najmenej 43-tisíc ľudí. Polovicu obetí tvoria deti, ktoré mali menej ako 5 rokov. Jedna z najchudobnejších krajín na svete má pravidelne problémy so suchom a s nedostatkom jedla. Aj tento rok tam očakávajú desaťtisíce obetí, OSN preto od donorov žiada vyše dve miliardy eur, ktoré by mali pomôcť Somálsku.

Je nepravdepodobné, že ich vyzbiera, najmä v situácii, keď po celom svete vznikajú nové krízy, prípadne pokračujú tie staršie. Lepšie to však zrejme už nebude. Práve tento týždeň vedci vydali ďalšie varovanie, v ktorom hovoria, že ak sa nárast emisií skleníkových plynov čo najskôr nezastaví, do niekoľkých rokov sa spustia zmeny, ktoré sa nedajú zvrátiť.

Dôsledkom podľa nich budú obrovské prírodne katastrofy, veľké obete na životoch a milióny klimatických migrantov. Aký vplyv to bude mať na spoločnosť a politiku, si môžeme domyslieť na základe skúseností z minulosti.

Foto týždňa

Americkí vojaci v paláci Saddáma Husajna. Tento týždeň uplynulo 20 rokov od začiatku americkej invázie do Iraku – pod zámienkou zbraní hromadného ničenia, ktorá sa napokon ukázala ako nepravdivá.

Čítajte viac: Po rýchlom víťazstve prišla séria katastrof. Ako Američania pred 20 rokmi rozpútali šok a hrôzu v Iraku