Denník N

Svetový newsfilter: Nebezpečné spojenectvo Si Ťin-pchinga s Putinom. Znepokojení by mali byť najmä Rusi

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dobrý deň,

Volodymyr Zelenskyj si trúfol na návštevu pri frontovej línii neďaleko Bachmutu, ale popri bojoch tento týždeň veľa pozornosti pútalo stretnutie lídrov dvoch autoritárskych štátov. Vladimir Putin a Si Ťin-pching sa tri dni rozprávali v Moskve. K tomu, aby Rusko zastavilo vojnu proti Ukrajine to nepovedie, ale z návštevy čínskeho prezidenta sa dá urobiť viacero dôležitých záverov.


Ázia: Čo priniesla Siova návšteva Moskvy

Do Moskvy tento týždeň prišla najdôležitejšia návšteva, akú Vladimir Putin hostil, odkedy začal vojnu proti Ukrajine. Stretnutie s čínskym prezidentom plánovali dlhšie, no ešte väčší symbolický význam získalo po tom, čo minulý piatok Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykač na Putina za únosy ukrajinských detí.

Čo sa stalo: Krvavá vojna ani zatykač čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga neodradili od veľkej trojdňovej cesty do Ruska. Si počas nej nevyzval ruskú armádu, aby sa stiahla z Ukrajiny a Putina pochválil za „objektívny prístup“.

Návšteva však bola viac o symbolike než veľkých gestách a vzniku novej aliancie proti Západu. Si prišiel do Moskvy ako „veľký brat”, ktorý má nad ruským „priateľom” prevahu a môže si diktovať podmienky spojenectva.

Putin zase mohol ukázať, že napriek postaveniu vyvrheľa má stále niekoho, na koho sa môže obrátiť.

Opatrne vybalansovaná Siova rétorika zároveň potvrdila, že Čína ešte stále nie je pripravená vstúpiť do novej studenej vojny so Západom.

Čo (ne)dohodli: Čínsky prezident Rusku nesľúbil žiadne smrtiace zbrane a dokonca neprikývol ani na plán s novým plynovodom cez Sibír. Ním by mohlo do Číny cez Mongolsko tiecť 50 miliárd kubíkov plynu ročne.

Ak hovoríme o biznise, Peking môže byť spokojný. Jeho obchod s Ruskom od vojny narástol o vyše 30 percent a odhaduje sa, že tento rok by mohol prevýšiť 200 miliárd dolárov.

Medzi analytikmi sa objavujú aj názory, že cieľom Siovej cesty bolo zachovať status quo a nie vytvárať cestu k novej spolupráci. Čínsky prezident vraj dal jasne najavo, že vzťah s Ruskom nie je o žiadnej aliancii, ktorá by chcela konfrontovať tretiu stranu.

Silnejšie slovo v multipolárnom svete pre Peking áno, otvorený konflikt so Západom nie.

Súhlasí s tým aj ruský opozičník v exile Garry Kasparov, ktorý to však napísal expresívnejšie a jednoznačnejšie. Putin podľa neho počas návštevy pôsobil ako vládca severočínskej provincie a Si ho ponížil. Ich vzťah prirovnal k pánovi a lokajovi, pretože

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Donald Trump

Svetový newsfilter

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Volodymyr Zelenskyj

Svet

Teraz najčítanejšie