Denník N

Branislav Gröhling: Čo môže blokovať SaS, odborníci nemajú rovnaký názor

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Autor je podpredseda SaS, bývalý minister školstva

Tento článok je reakciou na zavádzajúce a jednosmerné tvrdenia v článku o školskom zákone ministra Horeckého. Reagujem na pôvodné znenie článku, keďže niektoré pasáže boli uvedené na pravú mieru, za čo ďakujem.

SaS blokuje školský zákon…“ – SaS má 20 poslancov zo 150, nemôže blokovať nič. 130 poslancov by predsa mohlo zákon schváliť. Ale podporiť ho nechce ani len 76. Tvrdiť, že SaS, ktorá nie je vo vláde, zodpovedá za (ne)činnosť ministrov a ich zákony, je absurdné. SaS doteraz vždy podporila reformy a zákony, ktoré spĺňajú plán obnovy. Tento ho nespĺňa.

Odborníci im nerozumejú…“ – Zákon kritizovala komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením, špeciálni pedagógovia aj asociácia školských psychológov. Zvyšné dve skupiny dokonca navrhujú zákon stiahnuť a prepracovať. Akademici, špeciálni pedagógovia z UK, školskí psychológovia nie sú odborníci? To, že názory aktérov sa rôznia, je normálne. Pôvodne sa mohlo zdať, že si médium cielene vyberalo aktérov s jedným názorom. Aj túto časť však následne doplnili.

Ak parlament zákon neschváli, ohrozené sú peniaze z plánu obnovy.“ – Zákon ide proti záväzkom z plánu obnovy. Čiže je to presne naopak. Ak zákon v tejto forme prejde, prídeme o peniaze, pretože plán obnovy nenaplníme. Stačí si pozrieť podmienky plánu obnovy a porovnať si ich s obsahom zákona.

Slovensko sa v pláne obnovy zaviazalo, že tento zákon schváli do konca roka 2022.“ – Áno, ale článok „zabúda“ na to, prečo zákon nebol schválený. Pôvodnú verziu zákona sme kompletne pripravili v auguste a dali do pripomienkového konania. Išli sme podľa plánu – do konca roku 2022 zákon schváliť. Ale čo urobilo nové vedenie? Nič. Mesiace pripomienkové konanie nevyhodnotilo. Potom prišlo s vlastnou, vypitvanou verziou zákona. Tá navyše ani neplní plán obnovy.

Na schválenie zákona minister nemá podporu strany SaS.“ – Na schválenie nemá podporu ani Hlasu, Smeru a nezaradených poslancov. V interných rozhovoroch aj poslanci OĽaNO a Sme rodina súhlasili s tým, že zákon treba zmeniť, inak v druhom čítaní neprejde.

Inkluzívne organizácie do zákona presadili, že štát od roku 2026 bude musieť poslať školám peniaze na inkluzívne opatrenia.“ – Toto sme navrhli my už v auguste 2022 a vo väčšej miere. V skutočnosti to požaduje aj Európska komisia. V opačnom prípade by nám ďalej na asistentov nepúšťali eurofondy. Navrhli sme, aby od roku 2026 asistentov kompletne financoval štát, malo ich byť 18-tisíc. Minister Horecký toto zo zákona kompletne vyhodil. Priniesol to tak na rokovanie vlády a následne to po pripomienkach na rokovaní vlády do zákona vložil. Hoci v menšej miere. Urobil teda to, čo sme my navrhovali už v auguste 2022. Mimochodom, v roku 2026 podľa analýzy k zákonu predloženej na rokovanie vlády počet asistentov dokonca klesne.

Lenže minister Horecký v utorok priznal, že doteraz nerokoval so stranou SaS…“ – Nerokoval s nikým okrem menšinovej vlády. Osobná skúsenosť: Keď som do parlamentu prinášal reformný zákon (navyše naviazaný na plán obnovy!), rokoval som s klubmi, aby sme si vydiskutovali všetky pripomienky a aby som mal garanciu, že zákon prejde. Zákony nemôžete prinášať do parlamentu len tak „naverímboha“.

Ak zákon poslanci neschvália, ohrozená je tretia a štvrtá platba z plánu obnovy, to znamená 1,7 miliardy eur.“ – Zákon je v rozpore s plánom obnovy. Konkrétne nedefinuje segregáciu, nedefinuje pomoc pre všetky deti (iba pre tie falošne diagnostikované či pseudodiagnostikované) a nerozdeľuje podporné opatrenia do 3 typov tak, ako to stanovuje plán obnovy.

Je logické, že štát má platiť nejaké podporné opatrenia, potrebuje mať nejaký typ evidencie.“ – Nepotrebuje. Keď sme uhrádzali doučovanie pre desaťtisíce detí z plánu obnovy, nepotrebovali sme pseudodiagnostiku neodborníkom. Teraz zákon navrhuje, že ak vaše dieťa bude potrebovať doučovanie, neodborníci ho diagnostikujú ako dieťa so špeciálnymi potrebami. A to bez súhlasu rodiča.

Ešte jedna vec: v našom návrhu bola kľúčovým podporným opatrením aj prevencia proti extrémizmu, radikalizácii či konzumácii návykových látok. A to pre všetkých žiakov plošne. Mala by to absolvovať celá škola. Mali by sme teda naraz diagnostikovať 300 žiakov v celej škole ako deti so špeciálnymi potrebami? Toto však problém nebude. Ministerstvo školstva totiž prevenciu proti extrémizmu či rizikovému správaniu kompletne zo zákona vyhodilo. Radikalizácia asi problém nie je.

Ak raz niekomu zomrie mama alebo niekto uteká pred agresívnou vojnou, tak má špeciálne potreby a nemusí mu to nikto diagnostikovať.“ – Nepravda. Tento zákon hovorí presný opak. Práve § 145a v odseku 1 hovorí, že podporné opatrenia sa poskytnú iba žiakovi so špeciálnymi potrebami. Podľa § 145b sa podpora poskytne iba na základe DIAGNOSTIKY špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby.

Na záver: ďalej by sa dalo pokračovať, ale už by som sa opakoval. Pri prečítaní článku si dokonca opakovane môžete všimnúť, že mnohí respondenti s kritikou a s nedostatkami súhlasia. Nadpis však naznačuje niečo iné.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Školstvo

Komentáre

Teraz najčítanejšie