Denník N

Kauza učebníc na sexuálnu výchovu ukazuje, ako veľmi nám chýba dialóg

Foto N – Matej Dugovič
Foto N – Matej Dugovič

Čo vlastne znamená, že biskupi učebnice o sexuálnej výchove „v žiadnom prípade“ nepovažujú za „celistvé“? Kto a kedy mal v cirkvi na sexualitu celostný pohľad?

Autor pracuje na Katedre etiky a estetiky Filozofickej fakulty
Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Hoci nepatrím do autorského kolektívu učebnice Vzťahová a sexuálna výchova pre žiakov vo veku 10 – 15 rokov (Expol) ani pracovného zošita, ktorý vydal Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, nie som ani celkom nestranný pozorovateľ. Téme som sa venoval aj publikačne, skúmali sme rôzne aspekty tejto problematiky.

S údivom som preto čítal rôzne články, protesty a petície proti týmto materiálom, ktoré podľa Konferencie biskupov Slovenska „ignorujú zmysel ľudského bytia“. Zaujala ma hlavne veta o „vysokých ideáloch cirkvi“, ktoré údajne vedú k výchove zdravej generácie. Myslím si, že práve tieto ideály by mali dostať konkrétnejšie črty.

Mám totiž pocit, že do vysoko abstraktných a neurčitých pojmov sa tu šikovne zahaľuje učenie, ktoré je už v praxi neprijateľné aj pre veľkú časť hlboko presvedčených veriacich. Čo to vlastne znamená, že biskupi tieto učebnice „v žiadnom prípade“ nepovažujú za „celistvé“? Kto a kedy mal v cirkvi na sexualitu celostný pohľad?

Mali ho najväčší cirkevní učitelia? Mal ho apoštol Pavol, ktorého výroky tak dobre poslúžili všetkým mizogýnom (hoci možno aj neprávom), alebo azda Aurelius Augustinus so svojou sexuálnou interpretáciou prvotného pádu, snívajúc v komentári o knihe Genesis o tom, ako ľudia pohybovali všetkými údmi bez „chlipnosti rozkoše“?

Čím sú manželia lepší, myslel si Augustín, „tým skôr za vzájomného súhlasu prestanú miešať svoje telá“. Cirkevní otcovia Východu aj Západu sa doslova pretekali vo vojne proti hriešnej žiadostivosti. Koľkí písali ódy o panenstve a sexuálnu abstinenciu vyzdvihovali vysoko nad manželský život? Oni dali kresťanstvu pečať manichejsko-gnostického odmietania tela.

„Sú iba dve cesty, ako môžu manželia prísť k sebe (mať sex) bez akéhokoľvek hriechu,“ myslel si najvýznamnejší teológ scholastiky Tomáš Akvinský takmer o tisíc rokov neskôr. Prvou cestou je snaha plodiť potomstvo a za druhú považoval odpykanie viny, čím rozumel to, že partner bez túžby za trest uspokojí sexuálnu potrebu svojho manžela/manželky.

Otázka, koľkým ľuďom cirkevné učenie zničilo intímny život, je absolútne legitímna. Tieto myšlienky totiž neexistovali len v sofistikovanej teologickej podobe, ale šírili sa ústami horlivých kazateľov, ktorí mali k Akvinského vzdelaniu a intelektu skutočne ďaleko. Počty ľudí, ktorí vďaka nim videli v sexualite iba špinavosť a hriech, musia byť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie