Komu by pomohla Matovičova 500-eurovka za voľby: Nahrať by mohla Sme rodina a maďarským stranám

• Vyššia volebná účasť nahráva stranám s menej početným voličským jadrom, ale vysokým volebným potenciálom.
• V našom straníckom systéme je takouto stranou najmä Sme rodina Borisa Kollára, z vyššej účasti by zrejme ťažili najviac.
• Smer by získal o niečo viac percent pri veľmi nízkej účasti, pri ostatných stranách sú rozdiely minimálne.

Igor Matovič posledné mesiace veľa hovorí o záchrane demokracie. Zachraňoval ju zabetónovaním volebného obvodu do ústavy, najnovšie sa o to pokúša zvýšením volebnej účasti v predčasných parlamentných voľbách, ktoré budú 30. septembra.

Parlament v utorok začal rokovať o jeho novele zákona, podľa ktorej by štát vyplatil každému zúčastnenému voličovi odmenu 500 eur, ktorá nebude podliehať zdaneniu. Od tohto kroku si sľubuje, že priláka najmä „demokratických voličov“, ktorí by inak zostali doma.

„V čase veľkých kríz sú ľudia náchylní voliť skratkovité ľúbivé riešenia, ktoré sa však následne preukážu ako tie najhoršie možné. Bolo to tak v 30. rokoch minulého storočia v Nemecku a reálne hrozí, že si takú skúsenosť vyskúšame aj na vlastnej koži,“ napísal do dôvodovej správy.

„Reálne hrozí, že milión demokraticky cítiacich voličov zostane frustrovaných doma a v rozhodujúcej chvíli nechá rozhodnutie o osude Slovenska v rukách tri roky huckaných ľudí.“

Predseda OĽaNO neukázal dáta, ktoré by potvrdzovali hypotézu, že z vyššej účasti by ťažili tie strany, ktoré on označuje za demokratické. Denník N sa preto v spolupráci s prieskumnou agentúrou Ipsos pokúsil modelovať, ako by účasť výsledky ovplyvnila.

Ako premýšľa Matovič

Matovičova základná hypotéza je pomerne jednoduchá: kým voliči opozície – teda Smeru, Hlasu či Republiky – sú dnes motivovaní ísť voliť, voliči strán rozpadnutej koalície sú nahnevaní či apatickí. A preto im chce ponúknuť peniaze, aby hlasovať prišli.

Preložené do svojského slovníka predsedu OĽaNO, ktorý použil v dôvodovej správe k zákonu: „Hysterická štvanica opozície, ale aj vnútorná opozícia voči vláde zo strany bývalého koaličného partnera, opakované protivládne kroky prezidentky a najmä sústredený lynč niektorých vládnych politikov zo strany zaujatých či úplatných novinárov z médií v rukách oligarchov dosiahli svoj cieľ“.

Kritika Matovičovho nápadu už zaznela. Časť politikov ho označila za volebnú korupciu, čo autor odmieta.

„Volebná korupcia by bola vtedy, ak by ste niekomu povedali – keď budeš voliť Smer, dostaneš 500 eur. Alebo, keď poviete – keď nebudeš voliť Smer, dostaneš 500 eur. Alebo, keď poviete – keď vôbec nepôjdeš voliť, dostaneš 500 eur,“ vysvetľoval minulý týždeň v TA3. „Nie. Ja poviem – choď voliť, dostaneš 500 eur, ale voľ, koho len uznáš za vhodné.“

Problémom je aj to, že voľba má byť tajná. Štátna komisia pre voľby v uznesení z roku 2016 vyložila tajnosť hlasovania prísne: „Nikto nesmie navádzať občana vyhotoviť dôkaz, ako a či hlasoval. Nemá existovať verejne prístupný dôkaz o tom, či a ako občan hlasoval.“

V prípade úspechu Matovičovho návrhu by úrady museli vytvárať zoznamy zúčastnených voličov, ktoré by následne štát odovzdal pošte.

Zastavme sa však pri tom, či vieme dopredu povedať, či by sa výraznejšie zmenili výsledky volieb, ak by sa zásadnejšie zmenila účasť.

V tých posledných, vo februári 2020, prišlo hlasovať 65,8 percenta voličov, najviac od roku 2002. Vtedy dosiahla účasť 70 percent voličov, v roku 2006 ani nie 55 percent, v rokoch 2010, 2012 a 2016 sa držala jeden či dva percentuálne body pod 60 percentami.

Matovič pre voľby v septembri 2023 predpokladá, že môže prísť hlasovať „historicky najmenej voličov“, čiže menej ako v roku 2006.

Agentúra Ipsos začiatkom marca pripravila volebný model, v ktorom po prvý raz viedol Smer pred Hlasom, i keď zatiaľ len tesne a na úrovni štatistickej odchýlky. No trend rastu Smeru na úkor strany Petra Pellegriniho následne potvrdili aj prieskumy agentúr AKO a Focus.

V tomto volebnom modeli vypočítali preferencie strán na základe odpovedí 70 percent respondentov, ktorí boli rozhodnutí, koho voliť. Tento údaj nemožno automaticky zamieňať s volebnou účasťou, keďže v prieskumoch je spravidla väčší pomer rozhodnutých voličov ako tých, ktorí nakoniec reálne prídu k volebným urnám.

Ipsos ďalej na základe série otázok, ktoré medzi respondentmi zisťovali záujem či sklamanie z politiky a mieru odhodlanosti ísť k voľbám, pripravil model, ako by sa preferencie strán menili, ak by k voľbám nakoniec prišlo podpriemerne málo či nadpriemerne veľa voličov.

Výsledkom je, že až také zásadné rozdiely v podpore strán nie sú. Najviac by vyššou účasťou získalo hnutie Sme rodina. Podľa modelu Ipsosu by pri 45-percentnej účasti volilo Sme rodina vyše 6 percent voličov, pri 80-percentnej asi 9 percent. V relatívnom vyjadrení je to nárast o 30 percent.

Naopak, Smer by mal pri 80-percentnej účasti vo voľbách pri súčasných preferenciách o dva percentuálne body menej, spadol by z 18 na asi 16 percent. V prípade hnutia OĽaNO, ale aj ďalších strán sa rozdiely pohybujú okolo jedného percentuálneho bodu.

Prečo by ťažila Sme rodina

Tieto dáta nie sú až také prekvapivé, nižšia účasť nahráva stranám s pevnejším a odhodlanejším voličským jadrom, vyššia zase stranám, ktorých voličské jadro nie je pevné, ale sú prijateľné pre širšiu škálu voličov. Sme rodina je typickým príkladom.

Ako by volebná účasť ovplyvnila pomery medzi jednotlivými straníckymi blokmi? Rozdeľme si jednotlivé subjekty na strany súčasnej opozície (Smer, Hlas, Republiku, SNS a ĽSNS) a tie, ktoré Igor Matovič zrejme považuje za strany reprezentujúce „demokratických voličov“.

Teda: Progresívne Slovensko, SaS, Demokratov, KDH, OĽaNO a Za ľudí; prirátajme k nim aj hnutie Sme rodina a maďarskú Alianciu, s ktorými sa Matovič snaží udržiavať lepšie dobré vzťahy. A vynechajme nateraz debatu, či by v budúcnosti Boris Kollár alebo maďarská Aliancia nedali prednosť vládnutiu so stranami z prvej skupiny.

Pri 45-percentnej účasti by podľa modelácie Ipsosu mali „opozičné“ strany od Smeru po ĽSNS asi 50 percent hlasov, „demokratické“ strany asi 44 percent. Pri 80-percentnej účasti by bol tento pomer 45,7 percenta k 48 percentám. Tieto čísla by mohli nahrávať Matovičovej argumentácii: na prvý pohľad by vyššia účasť prospela stranám, ktoré líder OĽaNO pravdepodobne považuje za tie „demokratické“.

No je tu veľa „ale“. Po prvé, ide o súčet percent, nie rozdelenie mandátov v parlamente. Tie by ovplyvnili prepadnuté hlasy strán, ktoré by sa do Národnej rady nedostali, a v okolí 5-percentného kvóra oscilujú skôr strany z druhého bloku. SaS, KDH, Demokrati, OĽaNO. Na tom nič nemení ani vyššia účasť.

Po druhé, naozaj treba brať do úvahy fakt, že povolebné stratégie jednotlivých strán môžu byť rôznorodé a koalície naprieč politickým spektrom nie je možné vylúčiť.

Ale potom je tu tretia, veľmi podstatná pripomienka. Modelácia Ipsosu vychádza z toho, čo deklarujú respondenti prieskumu. I keď sa agentúra v rámci svojej metodiky snažila kombinovať rôzne otázky, v realite ovplyvňujú volebnú účasť aj faktory, s ktorými dnes respondenti nerátajú. Počasie, dovolenky, osobné dôvody, rodinné cesty a ďalšie.

Ich vplyv dnes modelovať nevieme, rovnako ako nevieme, ako účasť a výsledky ovplyvní predvolebná kampaň.

Maďari a Rómovia

Je dôležité povedať aj to, že psychologický efekt, ktorý by 500-eurová motivácia spôsobila v skupine nevoličov, nevieme jednoducho odmerať a namodelovať. Vôbec preto nemožno vylúčiť, že akási psychológia reciprocity by mohla fungovať. A teda to, že určitá časť nevoličov so slabou alebo žiadnou voličskou preferenciou by v prípade mobilizácie stimulovanej finančnou odmenou to mohla skutočne hodiť Igorovi Matovičovi.

A potom je tu ešte jeden aspekt – menšiny.

Slovenskí Maďari sa v prieskumoch verejnej mienky zachytávajú ťažko, a preto máme o ich volebnom správaní a rozhodovaní limitované informácie. Model Ipsosu naznačuje, že v prípade vyššej volebnej účasti by maďarské strany skôr tratili. Faktom však je, že juh Slovenska je aktuálne najväčším rezervoárom nevoličov.

Volebná účasť v parlamentných voľbách 2020. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes; zdroj dát – ŠÚ

Medzi príslušníkmi maďarskej menšiny už niekoľko rokov systematicky klesá volebná účasť. Má to viacero dôvodov, jedným z nich je fakt, že sa maďarským stranám nedarí dostať do parlamentu. V prípade, že by sa podarilo na juhu Slovenska zdvihnúť volebnú účasť, šlo by to jednoznačne na vrub maďarských strán. Vstup maďarskej strany do parlamentu by mohol následne zamiešať aj pomerom síl v ňom.

Nízka – fakticky takmer nulová – participácia na voľbách je aj vo vylúčených komunitách spravidla s rómskou populáciou. V tomto prípade taktiež nevieme spoľahlivo odmerať a namodelovať, aký vplyv na výsledky volieb by mala vysoká volebná účasť v týchto komunitách. Je dosť možné, že Matovič 500-eurovou odmenou za účasť na voľbách cieli práve na vylúčené komunity. O ich mobilizáciu sa pokúšal už aj vo voľbách 2020.

Fico už časť nevoličov zlákal

V jednej veci je Matovičov inštinkt dobrý: správne pomenúva, že Robertovi Ficovi a Smeru sa vďaka príklonu k antisystému a radikálnej rétorike podarilo na svoju stranu získať časť ľudí, ktorí sa v roku 2020 parlamentných volieb nezúčastnili.

Ipsos pripravuje volebný model vďaka on-line panelu, ktorého databázu tvorí okolo 8-tisíc ľudí. Okrem toho, že medzi nimi agentúra zisťuje aktuálne preferencie strán, pozná ich voličské správanie z minulosti. Čiže vie, koho volili v roku 2020.

Na základe toho vieme odhadovať, že súčasnú voličskú základňu Smeru z veľkej časti tvoria práve nevoliči z roku 2020. V absolútnom počte to môže byť až 230-tisíc ľudí.

Podobne veľa nevoličov z roku 2020, asi 200-tisíc, by podľa modelu Ipsosu teraz volilo stranu Hlas.

Z modelu Ipsosu zatiaľ nevidno, že by sa priaznivci bývalých koaličných strán nejako zásadnejšie zaradili medzi nevoličov, no badateľný je výrazný rozptyl medzi rôzne subjekty. Títo ľudia boli v minulosti zvyknutí ísť voliť, preto v prieskume deklarujú ochotu vybrať si z niektorých strán.

Tieto čísla však treba brať len orientačne. V prieskumoch volebnú účasť zvykne deklarovať väčší podiel ľudí, než koľko sa ich volieb v skutočnosti aj zúčastní. Nie je preto vylúčené, že časť bývalých nevoličov, ktorí dnes deklarujú, že by volili nejakú stranu, sa nakoniec volieb znova nezúčastní.

Otázne je, ako ich rozhodnutie ovplyvnia ďalšie faktory vrátane kampane.