Británia, Dánsko aj Chorvátsko majú definíciu znásilnenia postavenú na súhlase. Prečo ju potrebujeme aj u nás
V polovici marca odvysielal program 168 hodín na ČT prípad ženy, ktorú v aute zamkol a znásilnil robotník, čo pracoval na dome jej rodiny. Keďže žena mala mentálne znevýhodnenie, jej príbuzní jej spočiatku neverili, až kým gynekologička pri prehliadke nepotvrdila tehotenstvo.
Príbuzní neskôr zistili, že ženu do sexu nútil aj rodinný známy, a obidva prípady sa preto rozhodli riešiť na súde. Súdny proces s druhým páchateľom ešte stále prebieha. Robotníka z prvého prípadu okresný súd zbavil všetkých obvinení, hoci nevyvrátil, že k činu došlo.
„Hľadali sme dôkazy, že sa bola schopná brániť, pokiaľ by sa brániť chcela. Zároveň bola schopná chápať zmysel správania obžalovanej osoby, takže v tomto stave nemožno hovoriť o bezbrannosti,“ povedal Českej televízii sudca prípadu Vít Ludva. Na záver dodal, že pre nedostatok dôkazov o bezbrannosti nebola naplnená skutková podstata znásilnenia. Zákony v Česku (aj na Slovensku) totiž definujú znásilnenie ako čin, pri ktorom páchateľ násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti inú osobu k súloži alebo na taký čin zneužije jej bezbrannosť.
Tento prípad nie je v Česku ojedinelý, v televíznej reportáži novinári spomínajú niekoľko ďalších podobných. V posudku jedného prípadu znalkyňa opodstatňuje zníženie trestu pre násilníka tým, že „poškodená má ‚výhodu‘, že je retardovaná, infantilná, žije okamihom, je emočne ladená do eufórie a bezstarostného prežívania“, hoci obeť vo výpovedi opisuje, že ju to veľmi bolelo. Páchateľ tiež podľa znalkyne „viedol usporiadaný život“ a „mal neukojený sexuálny pud“.
Jedným z hlavných problémov, prečo súdy a polícia takto konajú, je nedostatok vedomostí o sexualizovanom násilí a aj právna definícia znásilnenia. Tá nie je v Česku ani na Slovensku postavená na súhlase.
V článku sa ďalej dočítate:
- ako sa mýty o sexualizovanom násilí premietajú do odôvodnení rozsudkov sexuálneho a domáceho násilia;
- prečo je dôležité mať postavenú definíciu znásilnenia na súhlase a nie na bezbrannosti;
- čo sa používa ako dôkaz pri definícii postavenej na súhlase;
- prečo redefinícia nestačí a treba preškoliť aj súdnictvo, prokuratúru a políciu;
- aká je prax vo Veľkej Británii, kde je definícia postavená na súhlase už 20 rokov.
Text sa venuje téme sexualizovaného násilia a môže v niektorých ľuďoch znovu vyvolať spomienky na nepríjemné zážitky. Pokiaľ máte pocit, že by sa mohlo sexualizované násilie týkať vás alebo vašich blízkych, môžete sa obrátiť na niektoré z organizácií v tabuľke pod textom. Čo robiť, keď zažijete znásilnenie alebo keď sa vám niekto zverí, radí aj česká organizácia Konsent.
Mýty o násilí v rozsudkoch
Existenciu podobných mýtov o sexualizovanom násilí v súdnom konaní ukazuje aj analýza rozsudkov českých výskumníčok Petry Havlíkovej a Ivy Šmídovej. Nerovnosť pri pohľade na obete a páchateľov sa premietala do celého súdneho konania viacerých prípadov.
Poľahčujúcou okolnosťou pre páchateľov býva napríklad
