Suchová z Donia: Pozývam politikov, aby prispeli na obnovu Banskej Štiavnice

Prispieť do dobročinnej zbierky netrvá ani päť minút, nemusíme zverejniť ani meno, ak majú politici obavu, že budú pôsobiť dojmom, že si robia lacné PR, reaguje správkyňa fundraisingovej platformy Donio Zuzana Suchová na názory poslancov, ktorí si myslia, že o takejto pomoci netreba hovoriť verejne.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• čo najviac funguje pri finančných zbierkach a ktoré kampane sú najúspešnejšie
• ako dlho od nešťastia či živelnej pohromy sú ľudia ochotní pomáhať
• aké podvody skúšajú ľudia v zbierkach
• podľa čoho si môžu darcovia vybrať, na ktorú výzvu prispejú
• či sa pred voľbami opäť zapojí do politického fundraisingu

Kedy ste naposledy prispeli finančným darom do nejakej zbierky? 

Ešte sa chystám prispieť na Štiavnicu, ale priebežne prispievam na výzvy, ktoré ma zaujmú u nás na Donio.sk, alebo sú to výzvy neziskových organizácií a kampane, ktoré sú pred Vianocami alebo aj počas roka. A ešte venujem dve percentá z daní.

Nie je pre váš rodinný rozpočet nebezpečné organizovať zbierky, nemáte nutkanie sa stále zapájať?

Veľmi dobre si viem vybrať, ktorá téma mi je srdcu blízka. Viem aj, aký mám rozpočet a koľko si môžem dovoliť prispieť – nie sú to sumy v stovkách, skôr v desiatkach eur na dary. Väčšinou to rozpočet zvládne, aj päť eur pomôže projektu alebo organizácii.

Podľa čoho si vyberáte, čo podporíte?

Podľa vlastných skúseností zo svojho súkromného života, z toho, že poznám prácu neziskových organizácií, keďže sa v tomto prostredí dlhodobo pohybujem. Alebo mi na nejakom projekte tak záleží, že ho chcem podporiť, aby sa niečo zrealizovalo, zmenilo v mojom okolí alebo v tejto krajine.

Ako ste sa k práci pre Donio dostali a čo je jej podstatou? 

Neziskovému sektoru a fundraisingu sa venujem takmer 15 rokov. K Doniu som sa dostala tak, že cez sociálnu sieť ma oslovil zakladateľ Donia v Českej republike. Hľadal ľudí, či sa im oplatí expandovať na Slovensko. Pomohla som im urobiť rešerš a základný prieskum. Následne sme sa viac rozprávali o tom, či by bol priestor na spoluprácu. Tak som už druhý rok v Doniu.

Minulý víkend požiar zničil sedem budov v Banskej Štiavnici, platforma Donio zverejnila výzvu na obnovu historického centra mesta už niekoľko hodín od vypuknutia požiaru. Skoordinovali ste sa s mestom alebo prišla iniciatíva z vašej strany?

Bola sobota a ja som sledovala sociálne siete, aby som zistila, čo je nové. Keď som zistila, že horí Banská Štiavnica, spojila som sa s kolegami z Donio a rozprávali sme sa, či zareagujeme ako platforma. Je v našej DNA reagovať na takéto výzvy a pomôcť ľuďom, keď možno ani v takých situáciách na to nemyslia, lebo sa snažia zachrániť budovu a hasiť požiar.

A tak sme vyhlásili výzvu. Možno vyzerá, že je neadresná, ale keď trošku utíchne ošiaľ, snažíme sa skontaktovať s aktérmi, predovšetkým s poškodenými ľuďmi, ktorí prišli o svoje živobytia, nielen o strechu nad hlavou. S mestom sme sa spojili dodatočne.

Podľa čoho sa rozhodujete, že spustíte zbierku?

Väčšinou ide o udalosti, ktoré nejakým spôsobom hýbu spoločnosťou – či už to bola Ukrajina, nehoda na Zochovej, teraz požiar v Štiavnici… sú to veci, ktoré ovplyvnia veľké množstvo ľudí. Často ľudia v danej chvíli ani nevedia, že budú pomoc potrebovať, prípadne to vedia, ale nie je na to priestor. Snažíme sa teda reagovať a prinášať riešenie v podobe financií, keď sa niečo takéto udeje.

Do štvrtka na obnovu Banskej Štiavnice prispelo viac než 3 300 darcov a vyzbieralo sa viac než 113-tisíc eur a suma ďalej rastie. Ako dlho trvá v takýchto situáciách záujem ľudí pomáhať?

Ľudia reagujú najviac v čase, keď sa udalosť deje – sociálne siete pomáhajú rozšíriť informáciu, opísať situáciu, keď sa deje katastrofa, keď vyčíňa prírodný živel. Vtedy sú ľudia naozaj ochotní prispievať. Platí to aj niekoľko dní po udalosti, ale čím je to ďalej, napríklad od momentu, keď požiar uhasili, záujem klesá. Následne je to na aktéroch, či už meste, alebo jednotlivcoch, ktorí boli poškodení, ale aj na médiách, ktoré dokážu tému „živiť“, píšu o tom a sú ochotní zdieľať výzvu na podporu alebo číslo účtu, na ktoré sa dá prispieť.

Pomôcť dokáže aj zapojenie známych tvárí alebo spojenie kultúrnych inštitúcií, ktoré by boli ochotné urobiť benefíciu. Aktualizačný moment dokáže vždy priviesť darcov, ľudí, ktorí sú ochotní prispieť.

Platí teda vo všeobecnosti, že po mesiaci si nikto na udalosť už ani nespomenie?

Je možné, že si na to ľudia spomenú, ale nebude veľká intenzita, šok a ochota niečo pre danú vec urobiť. Udalosť prekryje niečo iné, iný škandál alebo správa z politiky.

Už ste to naznačili, ale čo takýmto výzvam najviac pomáha? Sú to sociálne siete alebo spolupráce s celebritami, prípadne influencermi?

Taký mix: dobrá komunikácia mesta, dobrá komunikácia aktérov, ktorí boli poškodení – príkladom je štiavnická Eleuzína, ktorá krásne komunikuje, čo sa momentálne deje a že potrebujú pomoc. Sú tam zapojení herci z divadla Kosmopol – majú veľmi dobré predstavenia a tešila som sa, že tento rok si ich znovu pôjdem pozrieť. Možno na budúci rok…

Funguje teda mix aktérov, médií, sociálnych sietí, influencerov – vtedy dokáže téma dlhodobo žiť. Pomáhajú aj aktualizačné momenty a záujem médií, že sa k téme vrátia, napríklad po mesiaci a opýtajú sa, ako príbeh pokračuje, či sa podarilo zakryť poškodené strechy pred dažďom, aby sa budovy ďalej nepoškodzovali.

Oslovujete proaktívne aj celebrity alebo influencerov, aby sa do výziev zapojili alebo ju spropagovali?

Donio sa snaží spolupracovať s ľuďmi, ktorí majú dosah na sociálnych sieťach. Mali sme aj spolupráce v rámci Kto pomôže Ukrajine – pomáhali nám influenceri, na jeseň sme mali vlastnú komunikačnú kampaň o tom, ako vieme pomáhať. Niektorí influenceri zdieľajú aj výzvy jednotlivcov, ktorí potrebujú pomôcť – títo ľudia sa s influencermi dohadujú po vlastnej linke. Donio sa „vezie“ na tom, čo dokážu jednotlivé projekty, jednotlivci a inštitúcie získať na svoju stranu.

Oslovujete aj firmy a veľké spoločnosti?

Teraz sa nám hlásia aj samy. Ozvali sa nám spoločnosti, že chcú pomôcť na obnovu Štiavnice. Snažíme sa to zmenežovať, lebo firmy, keď poskytnú príspevok, ho potrebujú dostať do svojich nákladov a účtovníctva, riešime teda darovacie zmluvy.

Je super, že sa nám ozývajú aj samy – tak sa dialo aj počas šoku, keď sa začala vojna na Ukrajine a firmy prispievali aj počas pandémie.

Môžete v prípade Banskej Štiavnice povedať, ktoré firmy sa vám ozvali?

Napríklad ZSE, ozvalo sa nám Trnavské rádio, ktoré nepodporilo obnovu Štiavnice finančne, ale od nedele do konca výzvy, do konca marca, vysielajú na svoje náklady rádiospoty, ktorými vyzývajú ľudí, aby prispeli. Ľudia a firmy nám tiež píšu, či môžu venovať dve percentá v prospech Štiavnice.

My sme sa na zbierku pýtali aj poslancov jednotlivých politických strán, či finančne podporili obnovu historického centra Banskej Štiavnice. Mnohí nám povedali, že by pomôcť chceli, ale ešte si nenašli čas. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš tiež napríklad povedal, že ak by sa politici verejne na sociálnych sieťach chválili, je to podľa neho len lacné PR. Súhlasíte? Nepomohlo by práve, keby sa v takýchto výzvach angažovali verejne aj politici?

Určite by to pomohlo, lebo podporia tému. Majú dosah na určité publikum. Na druhej strany rozumiem tomu, čo hovorí pán Šipoš – môže to určitá časť verejnosti takto vnímať a môže za to dostať hejt. Myslím si však, že prispieť môže každý, nemusí byť zverejnené meno. Ľudia, ktorí nechcú byť zverejnení, nenapíšu na našej stránke odkaz, a tým pádom sa meno nezverejní. Na zozname darcov však budú figurovať.

Pozývam všetkých politikov, keď chcú prispieť, môžu. Trvá to ani nie päť minút, kým formulár vyklikajú cez telefón. Nemyslím si, že je to teda o čase, ale o vôli, motivácii. Nemusí to byť teda verejné, keď si myslia, že by im to robilo problém.

Ak tomu rozumiem správne, tak platforma vyhlasuje výzvy pri mimoriadnych udalostiach, ako je napríklad požiar v Banskej Štiavnici či vojna na Ukrajine. Tam suma na vyzbieranie nie je pevne stanovená. Potom sú to zbierky na podporu rôznych projektov, prípadne pomoc pri liečbe zdravotných problémov. Pri podpore projektov sú aj nastavené sumy, ktoré chcú ich autori dosiahnuť. Čo sa stane, keď do termínu nedosiahne požadovanú sumu? Peniaze sa vrátia? Alebo dostane to, čo sa mu vyzbieralo?

V Doniu máme časť „Naštartuj projekt“, to je crowdfundingová časť, ktorá je otvorená jednotlivcom, organizáciám aj startupom. Presne ako ste povedali, funguje na základe presne stanovej cieľovej sumy, za ktorú je projekt realizovateľný. Keď si jednotlivci či organizácie stanovia len túto sumu a nevyzbierajú ju, tak peniaze sa vracajú späť podporovateľom. Môžu si však stanoviť takzvané míľniky – napríklad mám cieľovú sumu 10-tisíc eur, prvý míľnik si stanovím na troch tisícoch a popíšem, čo za tie tri tisícky viem realizovať. Akonáhle dosiahnem sumu tritisíc eur, tak peniaze už dostanem a aj všetko, čo vyzbieram nad. Následne môžem mať ešte ďalší míľnik päťtisíc eur – po týchto míľnikoch viem uverejňovať, čo viem realizovať v rámci projektu. Je to aj aktualizačný moment, že sa podarilo dosiahnuť prvý míľnik, a poďme teda ďalej. Je to dobré rozfázovanie cieľovej sumy.

Potom je aj časové ohraničenie, za aký čas by mala kampaň skončiť. Zdravý čas je 20-30 dní, dlhšie by som neodporúčala, keďže k tomu treba mať pripravenú komunikáciu a marketingový plán, ako budem oslovovať ďalej darcov.

Nemáte projekty, ktoré majú na kampaň aj pol roka?

Máme stanovené tri mesiace s tým, že pri crowdfundingových projektoch tri mesiace neodporúčame. Ak tam má niekto peniaze na zdravotnú pomoc, to už spadá pod dobročinné výzvy a čas na kampaň vieme predĺžiť. Musíme však vidieť, že to má zmysel, že peniaze pribúdajú, alebo že človek robí na podporu kampane nejaké aktivity. Zbytočne budeme predlžovať čas, keď mu na výzve svieti stále rovnaká suma. To nie je motivačné ani pre darcov, ani pre toho človeka, ktorý peniaze potrebuje. Vždy sa snažíme výzvy s nimi konzultovať, pozeráme sa na to, ako mu vieme poradiť, pomôcť a ešte cez naše linky zdieľať.

Stáva sa často, že sa nestihnú vyzbierať peniaze do stanoveného termínu a ľudia potom nič nedostanú? 

To sa nám stáva málokedy, väčšinou dosiahnu prvý míľnik a niečo ešte nad, prípadne sa vyzbiera niečo málo pod cieľovou sumou, a tak dostanú všetky peniaze – dokážu totiž v rámci všetkých definovaných míľnikov niečo z projektu uskutočniť.

Mali sme projekty, keď samotný zakladateľ výzvy sa rozhodol, že nechce pokračovať – vtedy sme zrušili výzvu a peniaze sme vrátili. Taktiež, keď sme zistili, že nejaká výzva je veľmi, veľmi kontroverzná, tak sme ju ani nepustili a zakladateľ ani nemal šancu vyzbierať peniaze. Ale myslím, že vraciame minimum zdrojov.

Akú kontroverznú výzvu ste nepustili?

Mali sme rôzne témy siahajúce do dezinformácii a do hoaxov – toto sa snažíme nepúšťať. Podobne aj výzvy, kde vidíme, že žiadateľ nie je pripravený a výzva aj komunikácia by išla extrémnym spôsobom – to neodporučíme a nepustíme to.

Čiže vyberáte si na platforme projekty, ktoré zverejníte?

Ideme podľa pravidiel, ktoré má platforma uverejnené na webovej stránke.

Koľko žiadostí priemerne evidujete mesačne? 

To ste ma trošku zaskočili, ale v pondelok, keď sme sa v Doniu rozprávali o Štiavnici, sme mali približne 15 projektov na schválenie pre crowdfundingovú časť platformy a priemerne asi do desať na dobročinné výzvy. Celkovo je to v rozbehu, uvidíme, ako sa to vyvinie.

Stretli ste sa aj s podvodnou zbierkou?

Stáva sa, že ľudia chcú u nás zverejniť projekt a použijú fotky, ktoré sa dajú bežne dohľadať cez Google, na sociálnych sieťach, respektíve fotografie, ktoré neilustrujú danú situáciu. Vtedy si veľmi dôsledne preverujeme, o čo ide.

Človek, ktorý si u nás zakladá výzvu, nám musí dokladovať aj svoj občiansky preukaz, aj výpis z účtu – na prednej strane môže mať samozrejme začiernené údaje o platbách, my len potrebujeme vedieť, že účet patrí danému človeku. Keď zakladateľ robí výzvu na liečbu, tak potrebujeme nahliadnuť, či naozaj liečbu potrebuje. Pozeráme sa na to, aby bol projekt reálny. Už sme odhalili pár ľudí, ktorí si chceli urobiť výzvu, ale nepustili sme ich na našu platformu, lebo by to bol pre darcov podvod.

Aj si spomínate na takúto nejakú výzvu?

Boli to v rámci dobročinných výziev výzvy na pomoc ľuďom, ktorí majú v dnešnej dobe problém so zaplatením účtov, alebo príbehy, kde sú rodiny v zlých finančných situáciách. Nie vždy je to pravda. Keď sme si boli 100-percentne istí, že ide o podvod, tak sme takéto výzvy nepustili.

Čím konkrétne ľudí viete presvedčiť, že konáte v Doniu transparentne a všetky peniaze idú na pomoc žiadateľom? 

Napríklad pri Ukrajine je zriadený samostatný transparentný účet. Dá sa teda dosledovať, čo bolo z peňazí zaplatené. Každý zakladateľ výzvy má možnosť komunikovať s darcami cez nástroj „Aktualita“, kde zverejňuje, ako sa projektu darí, aj po skončení výzvy. Peniaze nezostávajú u nás, po skončení výzvy ich posielame zakladateľom – ak by ste si vy založili výzvu napríklad na podporu vydania knihy alebo by ste potrebovali finančné dary na liečbu, tak my máme vaše číslo účtu a pošleme vám peniaze na váš účet, vy už s financiami nakladáte tak, ako ste sa vo výzve zaviazali. Spätne by ste nám mali poslať doklady o tom, že ste si napríklad kúpili vozík, ktorý ste potrebovali, a odkomunikovať to darcom.

V prípade Štiavnice tiež uvažujeme nad tým, že zriadime transparentný účet, aby sa ľudia mohli pozrieť, komu boli peniaze vyplatené. Aj my sami využívame nástroj „Aktualít“, cez ktorý informujeme o priebehu. Samozrejme, komunikujeme aj na sociálnych sieťach, čo odporúčame aj všetkých zakladateľom – napríklad, keď sa udeje nepredvídateľná udalosť a nemôžu projekt dokončiť, treba to transparentne odkomunikovať. To je základ pre každú fundraisingovú aktivitu – byť schopný priznať si aj to, že to nepôjde.

Z čoho je vlastne prevádzka Donio financovaná? Koľko ľudí na vašom portáli pracuje?

Keď sa rozhodnete prispieť, tak v darcovskom formulári uvádzate, akou sumou chcete prispieť, uvediete svoj e-mail, aby sme vám vedeli poďakovať a projekt mohol s vami komunikovať. V rámci tohto procesu sú darcovia vyzvaní na dobrovoľný príspevok na chod Donia – môžu si navoliť sumu, aká im vyhovuje. Môžu a nemusia príspevok poslať, nie je to povinné. Toto je jedna z foriem, akou sme financovaní. Tiež sme dostali základnú investičnú sumu na rozbeh, financie máme od zakladateľa z Českej republiky.

Čo sú najúspešnejšie kampane? 

U nás je úplne top Kto pomôže Ukrajine, kde sa blížime k dvom miliónom eur. Máme výzvy na liečbu rakoviny, na kúpu zdravotných pomôcok. Teraz sme mali výzvu na pomoc ukrajinským sirotám v spolupráci s Mier Ukrajine a RTVS. Úspešné sú aj crowdfundingové výzvy na knihy, napríklad kniha Tam hore, ktorá na svoje vydanie vyzbierala viac ako 70-tisíc eur, čo je perfektné číslo.

Veľmi záleží od toho, ako je jednotlivec pripravený s komunikáciou kampane a ako vieme aj my pomôcť. Napríklad výzva na obnovu Štiavnice, to ide aj samo. Mojou úlohou bolo pod jednotlivé fotografie a statusy na sociálnej sieťach dať link na výzvu. Zdieľala som to ako súkromná osoba a následne to rozšírili médiá.

Máte aj štatistiky o tom, koľko darcov prispieva opakovane?

Máme aj opakovaných darcov, aj ľudí, ktorí prispievajú pravidelne. Teraz by som si veľmi vymýšľala, ale určite to číslo máme zverejnené aj  na webovej stránke v blogu, kde vždy sumarizujeme rok.

Existuje počas roka obdobie, keď sú ľudia najštedrejší? Napríklad zaznamenávate zvýšený záujem pomáhať pred Vianocami?

Áno, aj veľa neziskových organizácií má vtedy svoje kampane, ktoré štartujú už koncom októbra. Veľmi však záleží od témy, ktorú prinášajú – ak je na celospoločenskej vlne a kopíruje dianie v spoločnosti, môže to byť silné. Nemusí to byť ani žiadna katastrofická udalosť alebo živelná pohroma. Závisí aj od investovaných financií do komunikácie – na sociálnych sieťach musíte predsa len zaplatiť reklamu, dôležité je tiež, či sa viete s témou dostať do médií, osloviť influencerov… Vianoce sú silné, ale peknú komunikáciu vieme urobiť aj pri rôznych výročiach alebo medzinárodných dňoch.

Vy ste to už spomenuli, stojíte aj za zbierkou Kto pomôže Ukrajine, kde ľudia doteraz prispeli takmer dva milióny eur. Pri pomoci Ukrajine často od ľudí, ale aj našich politikov zaznieva, že treba v prvom rade pomáhať doma a  „kto pomôže Slovensku a Slovákom“ – ako na takéto vyjadrenia reagujete?

Nie je to len pri Ukrajine, ale aj pri témach na podporu znevýhodnených skupín, rómskych detí alebo ľudí bez domova, tak ich ľudia v komentároch často posielajú pracovať… Naozaj sú to škaredé komentáre, taký istý naratív ako pri Ukrajine. Podobné vyjadrenia sa snažíme komentovať tak, že keď týchto ľudí prijmeme, tak nemáme čo stratiť, len získať. Ukrajinci sa tu snažia nájsť prácu, zapojiť sa do spoločnosti, ak majú na Slovensku príjem, tak je zdaňovaný, míňajú tu svoje peniaze. Snažíme sa teda vysvetľovať ľuďom príbeh, ktorý utečenec má, napríklad že mnohí sú tu len dočasne, stále čakajú, že budú môcť ísť naspäť, nenahlasujú si tu trvalý pobyt. Niekedy však to vysvetľovanie nemá zmysel. Napríklad pri ukrajinských sirotách to bolo náročné. Perfektné ale je, že ľudia, ktorí chcú podporovať a záleží im aj na utečencoch, aj na znevýhodnených skupinách, sa sami ozvú a ubránia výzvu vlastnými komentármi, čím sa snažia neutralizovať hejt. Vulgarizmy alebo hoaxy automaticky mažeme.

Na vašej platforme veľmi veľa ľudí z Ukrajiny žiada o pomoc pri začlenení do života na Slovensku. Nemáte z týchto zbierok pocit, že Slovensko pomáha vojnovým utečencom málo?

Počas prvých týždňov vojny sme zriadili podvýzvu „Adoptuj si ukrajinskú rodinu“, kde mohli ľudia či komunity, ktorí poskytli Ukrajincom ubytovanie, ešte nad rámec toho urobiť ďalšiu podpornú výzvu. Stále v tom pokračujeme, dokonca máme na čiastočný úväzok zamestnanú kolegyňu, ktorá je Ukrajinka, a pomáhame týmto ľuďom. Nemyslím si, že sa im málo snažíme pomáhať, ale dostávajú sa do špecifických situácií – napríklad sem príde matka so štyrmi deťmi a nedokáže sa zamestnať, lebo štvrté dieťa je veľmi malé, nevie sa dostať do škôlky. Možno má ešte spolu so sebou aj mamu-seniorku… To sú špecifické situácie, keď financie chýbajú a nedokážu vyžiť z príspevku štátu v hmotnej núdzi, ktorý dostávajú – z toho v dnešnej dobe nevedia vyžiť ani Slováci. Utečenci sú rovnako ako my často chorí, prichádzajú sem s tým, že potrebujú zdravotnú starostlivosť. Čiže výzvy pribúdajú a my nemáme do takej miery nastavené naše zákony a pomoc, aby sme dokázali dostať od našich inštitúcií všetko potrebné. Nemyslím si ale, že je to také urgentné, aby to bolo znepokojujúce.

Mali by sme teda pomáhať viac?

Myslím si, že by sme mali vytrvať v pomoci Ukrajincom, ak nám to situácia dovolí. Je to pre našu krajinu bytostne dôležité.

Na platforme je množstvo žiadostí o pomoc v prípade zdravotných problémov, ale aj na fungovanie v bežnom živote. Nie je to pre vás emočne náročné vidieť toľko prosieb o pomoc, pričom viete, že nie každému sa pomoc dostane?

Áno, je to emočne náročné. Úplne najhoršie je, keď sa dozvieme, že ten človek zomrel. To sa nám už tiež niekoľkokrát stalo. O to emočnejšie to je a sme z toho v tíme smutní. Je smutné, že takýmto spôsobom musíme na liečbu, ktorú by sme mali byť schopní dostať, zháňať peniaze. Zdržuje to potom od samotnej liečby, ktorá nie je dostupná hneď, musíme počkať na vyzbieranie peňazí.

Nemáte aj rady pre darcov, ktorí by chceli prispievať pravidelne, ale nevedia si z jednotlivých výziev vybrať? 

Pravidelné darcovstvo by malo byť z môjho fundraiserského pohľadu viazané na dlhodobý projekt – odporúčala by som nájsť si občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo nadáciu vo svojom okolí v téme, ktorá im je srdcu blízka alebo kde cítia, že by tam chceli prispievať. My máme tiež dlhodobé projekty, napríklad pomoc Ukrajine, kde máme pravidelných darcov, ktorí mesačne prispievajú.

Výzvy na Donio však majú svoj začiatok a koniec, no ak by chcel darca prispievať nejakému žiadateľovi dlhodobo, vieme ich spojiť s danou rodinou alebo človekom, ktorý potrebuje liečbu.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí by chceli prispieť na viacero projektov, podporiť dobrú vec, ale nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby mohli podporiť každý projekt, ktorý ich osloví?

To sa deje aj mne. Mali by sa zamyslieť nad tým, čo je pre nich dôležité, napríklad na akú situáciu by chceli, aby im ľudia prispeli, ak by sa v nej sami ocitli. Ak si napríklad môžu dovoliť darovať 20 eur, tak ich môžu rozdeliť medzi jednotlivé výzvy po 5 eur. Akékoľvek jedno euro sa počíta u človeka, ktorý peniaze potrebuje.

Nie je teda na to asi správny kľúč, čo podporiť prioritne.

Sú to vnútorné motivácie darcov, ktoré sú závislé od vzdelania, výchovy či spoločenských priorít. Deje sa aj to, že ľudia majú vo svojom okolí postihnuté dieťa, tak inklinujú k tomu podporiť znevýhodnených ľudí. Prípadne chcem, aby sa ľudia bez domova dostali do príbytku, tak si nájdem organizáciu, ktorá sa venuje bezdomovectvu.

Vo vašom životopise na platforme máte uvedené, že  ste „naháňali“  peniaze aj pre prezidentskú kampaň Zuzany Čaputovej či koalíciu PS/Spolu. O niekoľko mesiacov nás čakajú predčasné voľby – zapojíte sa do politického fundraisingu opäť?

Politický fundraising má iný „drive“, mne osobne sa to veľmi páči. Som v rokovaní s PS, či budú potrebovať fundraisera. Chcela by som si aj oddýchnuť po komunálnych voľbách, kde sme robili fundraising pre Matúša Valla.

To si oddýchnete? Po komunálnych voľbách rovno robiť fundraising na parlamentné voľby?

Je to ešte pol roka, ale aktivity treba robiť už teraz. Uvidíme, zatiaľ je to otvorené.