Denník N

Keď dochádzajú odborné argumenty, na rad prichádzajú osobné invektívy

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Karol Galek a vedenie strany SaS čoraz viac nahrádzajú vecnú diskusiu opretú o fakty osobnými invektívami. To sa týka aj témy poplatkov za vyťažené zlato.

V prvom rade samotný Galek teraz tvrdí, že už pri nástupe do vlády považovali výšku poplatku za nedostatočnú. Súčasne priznáva, že až  dva roky (?!) po svojom nástupe ju výrazne zvýšili. Pričom zaujímavý detail je ten, že Hlavný banský úrad pod vedením funkcionára SaS a osobného priateľa predsedu strany SaS, ktorý dovtedy podnikal v nábytkárstve, svoje rozhodnutie v priebehu roka 2022 menil, vrátane presnej výšky vyrubeného poplatku na úrovni necelých dvoch miliónov eur.

Zásadný problém, ktorému sa však Galek vyhýba, je v tom, že dve rôzne právne normy, od ktorých sa výška poplatku za vyťažené zlato odvíja – banský zákon a nariadenie vlády – nemajú totožné znenie, a preto je možný rôzny výklad. Na Slovensku sa totiž ťaží polymetalická ruda, ktorá obsahuje viacej druhov rúd a zlato tvorí len relatívne zanedbateľnú časť vyťaženej horniny. Z necelých tisíc ton polymetalického koncentrátu sa po zložitých úpravách a separácii získa len niečo vyše 0,3 tony zlata. Zvyšok tvoria iné rudy ako olovo, zinok alebo meď.

Na nejasnosť v legislatíve vtedajšie vedenie Ministerstva hospodárstva (MH) SR upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad. Karol Galek a minister Richard Sulík potrebné legislatívne úpravy neurobili. Zásadná otázka: prečo? Namiesto toho Hlavný banský úrad začal vyrubovať nové poplatky, a to dokonca so spätnou platnosťou niekoľkých rokov. Je zarážajúce, že strana, ktorá o sebe tvrdí, že chráni podnikateľské prostredie, transparentné a predvídateľné podmienky na podnikanie, takto postupovala pri bani, ktorá zamestnáva zhruba 150 ľudí v regióne, neoplývajúcom pracovnými príležitosťami. Opäť otázka prečo?

Počas svojho pôsobenia na Ukrajine som sa opakovane stretával s tým, že platili nejasné až protirečivé zákonné normy, ktoré boli následne často zneužívané na nátlak a „vypaľovanie“ firiem. V slušných demokratických krajinách by sa v prípade takýchto legislatívne nejasných situácií malo uplatňovať pravidlo, že sa prihliada na právnu normu, ktorá je pre podnikateľský subjekt prijateľnejšia. Aspoň dovtedy, kým sa neodstráni rozpor v legislatíve alebo kým nerozhodne vo veci nezávislý súd.

MH SR pod mojím vedením za hektický polrok, počas ktorého sme riešili miliardové záležitosti v oblasti cien a dodávok energií na strane dodávateľov aj na strane odberateľov, stihlo pripraviť na schválenie aj potrebné legislatívne riešenie týkajúce sa poplatkov za vyťažené nerasty. Súčasne naďalej obhajujeme v súdnych sporoch záujmy krajiny tak, aby sme čo najmenej eliminovali riziká pre štát.

Nech verejnosť a čitatelia posúdia, ktorý postup je správnejší. A kto odborne a profesionálne rieši problémy, a kto tu len druhých očierňuje a používa vo verejnej debate len osobné urážky, ktoré majú zakryť jeho pochybenia a neschopnosť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie