Dom Maríny Pischlovej nebol pred požiarom len Bankou lásky, ale aj učebnicou architektonických slohov

K banskoštiavnickej pizzerii Black M tri dni po požiari, ktorý zasiahol sedem budov, pristavili veľký kontajner. Majitelia so známymi si nasadili prilby s čelovkami a vynášali všetko, čo v dome ostalo. Z podkrovia prakticky nebolo čo. Zhorelo do tla. Z kotla ostal jeden plech, prehorela aj vaňa, neostal tam žiaden nosný trám, plechová strecha drží už len zotrvačnosťou.

Kým v pizzerii sa domáci nezastavili, vedľajšie dvere ostávali zatvorené.

Renesančný dom Maríny Pischlovej, ktorý je od roku 2017 aj sídlom Banky lásky, nikto nevypratával. Dnu sa dostal len tím statikov, pamiatkarov a polícia s expertmi na zisťovanie príčin požiaru.

Požiar vypukol práve v dome Maríny. V tomto texte nebudeme rozoberať, kto je za oheň zodpovedný. Pozrieme sa na to, o čo v prípade tohto domu prišla Banská Štiavnica.

Dom, v ktorom sídlila Banka lásky, totiž nebol hocijaký meštiansky dom.

Najstaršie dvere v Štiavnici

Banka lásky prilákala desaťtisíce turistov, ktorí si mohli odmerať silu svojej lásky a uzamknúť svoje vyznania či čokoľvek iné, čo symbolizuje ich vzťah, v jednej zo 100-tisíc bezpečnostných schránok. Súčasná funkcia tohto domu však ťažila najmä z minulosti – a tá sa začína oveľa dávnejšie než v období, keď žili Andrej Sládkovič a Marína Pischlová.

Video: Svedkovia odkrývajú pochybnosti o hasení Banskej Štiavnice (autorky: Martina Koník, Jana Močková)

„História tohto domu je veľmi bohatá už od gotického obdobia,“ hovorí Katarína Terao Vošková, vedeckovýskumná pracovníčka z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry a dizajnu STU. V Banskej Štiavnici pôsobí posledných tridsať rokov, okrem výskumnej práce sa spolu s Martinom Macharikom najväčšmi pričinila o prevádzku Kalvárskeho fondu a obnovu banskoštiavnickej Kalvárie.

Dom Maríny Pischlovej zaradila