Vývoj bojov (393. deň): Rusi píšu, prečo ich armáda zlyhala a prečo sa to môže zopakovať

• Rusi sa obávajú ukrajinskej ofenzívy, niektorí chápu, prečo môže byť úspešná.
• Bachmut a Avdijivka – útoky neprestávajú, ale bez zásadnej zmeny.
• Čo sa vie o lietadlách MiG-29, ktoré odleteli na Ukrajinu.
• Koľko polievky zje ukrajinská brigáda za deň.
• Mapy dňa – Bachmut a Avdijivka.
• Videá dňa – odlet migov na Ukrajinu; cesta do Bachmutu; čo všetko si dokážu uctiť proruské účty; presne navádzaný granát zasiahne špičku veže.

Informácie v tomto texte sú zhrnutím udalostí za štvrtok 23. marca. Situácia na niektorých miestach už môže byť iná.

Rusi sa obávajú ukrajinskej ofenzívy, niektorí chápu, prečo môže byť úspešná. Rusko počíta s ukrajinskou ofenzívou a neočakáva ju so sebavedomím. Všeobecne sa predpokladá, že jej výsledok rozhodne o výsledku vojny. Ak ukrajinský útok uspeje, ruské línie sa môžu zrútiť, čo by mohlo otriasť dôverou v režim a ochotou pokračovať vo vojne.

Ak zlyhá, Rusi (a nielen oni) sú presvedčení, že Západ prinúti Ukrajinu rokovať, lebo pochopí, že nemôže zvíťaziť, a donekonečna ju podporovať nemôže. Veľmi pravdepodobne je to aj Putinov plán – nejako vydržať a dúfať, že keď sa mu to podarí, podpora Ukrajiny sa oslabí.

Jevgenij Prigožin napríklad včera hovoril o tom, že do úvahy prichádzajú tri smery útoku. Severný niekde pri Svatove, ďalší v okolí Bachmutu a tretí v Zaporižskej oblasti. Pri Bachmute podľa neho Ukrajinci sústredili 80-tisíc vojakov pripravených prejsť do útoku. Nedá sa to vylúčiť, ale pravdepodobnejšie je, že si len chystá alibi, prečo sa mesto nepodarí dobyť.

Prigozhin claims that he knows about the Ukrainian plan to deal 3 blows and liberate the territory to the 1991 borders. He states that Ukraine concentrated 200,000 of reserves in the Donbas, with 80k of them being near Bakhmut. Plans include invading the Belgorod region to be… pic.twitter.com/tylrPk6yKl

— Dmitri (@wartranslated) March 23, 2023

Medzi ruskými nacionalistami sa šíri veľmi otvorený a kritický článok o výkone ruskej armády v tejto vojne. Bez mena autora vyšiel na stránke Koordinačného centra pomoci Novorusko.

Ako Novorusko sa do invázie označovali Rusmi kontrolované časti Luhanskej a Doneckej oblasti. Okolo tohto združenia sa zoskupujú najradikálnejší Rusi. Text vydaný v stredu má nadpis Naozaj zlé správy a je veľmi komplexným zhrnutím príčin ruského zlyhania.

Samozrejme, nie je v ňom ani náznak oľutovania vojny. Autorovi prekáža len spôsob jej vedenia. Napísal však množstvo užitočných informácií, ktoré v kontexte očakávanej ukrajinskej ofenzívy dávajú dôvod na optimizmus. Treba pripustiť aj možnosť, že ide o súčasť informačnej vojny, ktorej cieľom môže byť nalákať Ukrajincov do pasce, ale na 99 percent ide o realistické zhodnotenie situácie.

Autor ako prvé Rusom vyčíta, že si klamú o kvalite vlastných zbraní a neúčinnosti západných. Najskôr sa to prejavilo pri protitankových raketách Javelin. V ruskom diskurze najskôr prevládal názor, „samozrejme, že ich nedodajú“, nasledovala téza „dodajú, ale len tie staré“, potom „dodajú, ale nič nezmenia“. Výsledok? „Práve ukrajinskej mobilnej ľahkej pechote vybavenej modernými protitankovými zbraňami vďačíme za ,deeskaláciu‘ ruských ozbrojených síl spod Kyjiva, Černihiva, Súm a Charkiva,“ píše autor.

To isté sa opakovalo s Bayraktarmi, prenosnými protilietadlovými raketami, a dnes sa ruská verejnosť rovnako utešuje o západných tankoch. Nielenže porovnáva Abramsy a Leopardy s najnovšími modelmi ruských tankov, kým k jednotkám prichádzajú čoraz staršie, ale podľa autora alebo autorov chýba aj porozumenie doterajšieho priebehu vojny.

Dve nevypočuté lekcie. Prvou je, že