Denník N

Mediabriefing logoMediaBrífing: Remišová chce riešiť dezinformácie a anonymné diskusie, no jej zákon je pohroma

Veronika Remišová. Foto - TASR
Veronika Remišová. Foto – TASR

Návrh zákona od ministerky Veroniky Remišovej (Za ľudí) síce nepomôže v boji proti dezinformáciám, ale aspoň ukazuje, ako sa legislatíva nemá robiť.

Zákon o dezinformáciách, ktorý do pripomienkového konania tento mesiac predložilo ministerstvo investícií a informatizácie, má viacero nedostatkov, neprináša efektívne riešenia, a môže dokonca obmedziť slobodu prejavu.

Tento počin sa zatiaľ vyhol väčšej pozornosti. Je to škoda, lebo niekoľko vecí stojí za pozornosť a komentár.

1. Definícia dezinformácií

Remišová sľubuje nový zákon už takmer rok, no ani mesiace príprav nestačili na to, aby si ministerstvo urobilo úlohu číslo jeden: napísať poriadnu definíciu, proti čomu vlastne chce bojovať.

Dezinformáciou má byť podľa zákona „celkom zjavne nepravdivá informácia, ktorá je vytvorená, prezentovaná a šírená s cieľom klamať verejnosť alebo určitú skupinu osôb a má, alebo môže mať za následok spôsobenie škody alebo ujmy, alebo zabezpečenie prospechu“. A dezinformačnou aktivitou má byť „vytváranie, prezentovanie alebo šírenie dezinformácie“.

Na prvý pohľad to znie dobre. No v skutočnosti je to veľmi vágne, nejednoznačné, a keby sa niečo takéto prijalo, mohlo by sa to svojvoľne interpretovať.

Kto má posudzovať, že ide o dezinformáciu, a ponesie za to aj zodpovednosť? Nevieme. Kto posúdi, či dezinformácia spôsobila škody? To sa v zákone tiež nepíše. O akej škode je reč? O akejkoľvek? Stačí, ak dezinformácia „môže mať za následok“ spôsobenie škody? Takže ani škoda nemusí vzniknúť, ale stačí jej hypotetické riziko?

Zdá sa, že právnici na úrade vlády sa pri Remišovej návrhu neudržali a v pripomienkovom konaní si z neho aj uťahujú: „Nie je zrejmé, prečo nestačí, aby išlo o zjavne nepravdivú informáciu, ale musí ísť o celkom zjavne nepravdivú informáciu. Ráta navrhovateľ s tým, že existujú čiastočne zjavné nepravdivé informácie, pričom tieto nemôžu byť dezinformáciami?“

Navyše, dezinformačnou aktivitou nemôže byť akékoľvek šírenie dezinformácie, ale len to, ktoré je vedomé, úmyselné či zámerné. Ľudia totiž môžu zdieľať dezinformáciu aj nechtiac, pretože skrátka nevedia, že daný obsah na internete je nepravdivý. No na takéto prípady zákon nemyslí.

Príliš široko definovaný pojem dezinformácie môže v praxi viesť až obmedzovaniu slobody prejavu. Pri Remišovej návrhu sú tieto obavy oprávnené.

2. Koniec anonymných diskusií

Ministerka chce, aby prevádzkovatelia spravodajských webov a platformy na zdieľanie videí overovali totožnosť svojich používateľov. Možnosť zverejňovať svoje názory by mali mať len tí, ktorých identita je úspešne overená.

Ak to spravodajské weby neurobia, hrozila by im pokuta od 2500 to 100-tisíc eur.

Ako na ministerstve prišli k záveru, že práve takýto krok pomôže v boji proti dezinformáciám, nie je jasné. Diskusie pod článkami či videami totiž ani zďaleka nie sú hlavným prameňom dezinformácií. To sú skôr diskusie v pléne parlamentu – a tam už je totožnosť hlavných dezinformátorov dávno známa.

V poriadku, ministerstvo nemá ambíciu riešiť len hoaxy, ale zákon má priniesť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Akt o digitálnych službách

Hoaxy a propaganda

Mediabriefing logoMediaBrífing

Veronika Remišová

Komentáre

Teraz najčítanejšie