Je ťažké zložiť obraz sveta. Umelec Ladislav Čarný si na pomoc berie prírodu, náboženstvo i dejiny umenia
Diela Ladislava Čarného nespája jedno médium ani jedna téma. Svoj autorský štýl podriaďuje obsahu výpovede, ktorá sa dotýka „večných tém“ aj mediálneho sveta posledných rokov. Takmer polstoročie jeho tvorby mapuje nedávno vydaná monografia i výstava.
Pri niektorých umelcoch si vybavíme konkrétny štýl alebo rukopis, ktorý im je vlastný a vďaka ktorému sú ľahko rozpoznateľní.
U umelca a pedagóga Ladislava Čarného je to však naopak. Jeho záujem o svet je komplexný a tomu zodpovedá i použitie rôznych materiálov a stratégií, ktoré vychádzajú nielen z tradičných žánrov a dejín umenia, ale i prírodných zákonitostí, akými je odraz svetla, kryštalizácia soli či rozklad hmoty hnilobnými baktériami.
Sám seba označuje za bádateľa, ktorý nastoľuje výskumné otázky a hľadá riešenia. Tie neostávajú v rovine optických klamov a hier s fyzikálnymi zákonmi, ale prechádzajú hlbšie do roviny kultúrnych, filozofických a náboženských otázok.
Ohliadnutie sa za desaťročiami jeho tvorby nám preto môže pomôcť s pochopením toho, akými transformáciami sme ako spoločnosť prešli.
Je to ako archeológia
Zložitosť sveta je v tvorbe Ladislava Čarného prítomná. Jej obsiahnutie môže byť v jej rôznorodosti, ale aj dĺžke pôsobenia na scéne pre bežného diváka trochu náročné.
Sprievodkyňou v monografii, ktorá jeho tvorbu sumarizuje, sa mu stala historička a kritička umenia Jana Geržová. Tá s Čarným ako kurátorka spolupracovala na viacerých výstavách, o jeho tvorbe píše od roku 1988 a jeho prístup tak veľmi dobre pozná. Súbor textov, ktorý nazvala Archeológia súčasnosti, ukazuje rôzne vrstvy
