V Česku sa hádajú, ako skúmať komunizmus. Opäť

Autor je editor Českého rozhlasu Plus

Aj tridsať rokov od Nežnej revolúcie vyvolávajú otázky, čo bol československý komunizmus a ako o ňom hovoriť, veľké vášne. Tentoraz škandál zasiahol inštitúciu, ktorá vznikla preto, aby ho skúmala.

Riaditeľa českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov Ladislava Kudrnu obviňujú zamestnanci z bossingu, cenzúry a potlačovania slobody bádania – čo pôsobí pri inštitúcii, ktorá má opisovať praktiky nedemokratických režimov, trochu paradoxne.

Riaditeľ Kudrna pritom v poslednom čase spustil úplnú smršť: odvolal šéfa sekcie vzdelávania, pokúsil sa zaraziť distribúciu vydanej knihy a nedovolil, aby historici prezentovali digitálnu aplikáciu HistoryLab na medzinárodnej konferencii, ktorú organizovali Rada Európy a Európska komisia.

Čo Kudrnu k týmto krokom vedie? Podľa kritikov predovšetkým jeho ideologická upätosť.

Kudrna je totiž zástancom skúmania režimu predovšetkým prostredníctvom opisu fungovania jeho represívnych zložiek, ktoré v minulosti potláčali práva Čechoslovákov.

Podľa riaditeľa to zodpovedá účelu, ktorý pre Ústav vymedzil zákon. V jeho poňatí by práca historikov mala predovšetkým spočívať v sprístupňovaní archívov bezpečnostných zložiek a pripomínaní zla, ktoré na československom národe napáchal.

Pre veľkú časť českých historikov je však takýto prístup prekonaný a zvlášť v posledných rokoch sa objavujú publikácie, ktoré vysvetľujú život v neslobode zo širšej perspektívy a tiež vysvetľujú trvanlivosť minulého režimu inými faktormi než len tvrdosťou policajných obuškov.

Títo historici sa potom snažia takisto opisovať niektoré prekvapujúce prejavy kontinuity dneškom a minulým režimom. Za zmienku stojí napríklad publikácia, ktorá opisuje, že nielen západný import západných vzorov, ale aj normalizačný technokratizmus pomohol položiť základy porevolučného „neoliberálneho vládnutia“.

Treba povedať, že Ústav pre štúdium totalitných režimov v posledných rokoch históriu opisoval práve v týchto širších súvislostiach. Kudrnova horúčkovitá aktivita z posledom čase tak zvonku pôsobí ako snaha zbaviť sa projektov, ktoré riaditeľovi ideologicky nesedia. Napríklad historik Petr Zídek hovorí o „vypätom antikomunizme“ Kudrnu a „zvláštnej politike pamäti“, ktorej ide viac o vopred dané pravdy ako výskum.

Kudrna sa stal riaditeľom pred rokom a jeho nástup sa nezaobišiel bez kontroverzií. Čelil totiž podozreniu, že časť jeho knihy, vďaka ktorej získal titul docent, je plagiát. Nastupujúci riaditeľ sa bránil tým, že išlo o účelové obvinenie. Plagiátorstvo však potvrdila štúdia, ktorú si dalo vypracovať odchádzajúce vedenie ústavu.

Proti Kudrnovým krokom okrem profesionálnych historikov vystupuje aj viacero učiteľov dejepisu na stredných školách. Jedným z odvolaných pracovníkov ústavu je totiž aj šéf oddelenia vzdelávania, ktoré má na starosti modernizáciu výučby súčasných dejín a svojou činnosťou si vydobylo u mnohých učiteľov rešpekt.

Oddelenie sa snaží výučbu zmeniť tak, aby žiakov vťahovala a viedla ich ku kladeniu kritických otázok. Teraz majú učitelia obavy, čo sa vzdelávacím programom ústavu bude.

Súčasný spor o výskum komunizmu nie je nový. Pre časť disidentov a antikomunistickej pravice sú metódy historikov, ktorí neskúmajú minulý režim iba prostredníctvom jeho represívnych zložiek, príliš relativizujúce a zneisťujúce.

Predovšetkým však obnovuje otázku zmyslu samotného Ústavu pre štúdium totalitných režimov a či je jeho zákonné určenie naozaj také úzke, ako si myslí jeho súčasné vedenie.

Ako hovorí historik Filozofickej fakulty Karlovej univerzity Michal Stehlík, ústav vykonal záslužnú činnosť, pokiaľ ide o sprístupnenie Archívu bezpečnostných zložiek. Ten však od roku 2030 prejde pod inú inštitúciu. Možno potom už budú Česku na historické bádanie stačiť klasické akademické inštitúcie a nebude potrebný ústav, v ktorom pravidelne vypukajú spory o jeho účele.

Zaujímavé články:

Skupina napospol ľavicových historikov, ktorí relativizujú zločinnú podstatu ideológie komunizmu a prefarbujú naružovo komunistickú diktatúru, lipnú na svojich klamstvách. Títo historici tým znemožňujú vecnú a slobodnú debatu. Lipnú fanaticky na svojich dogmách a sú posadnutí relativizáciou hodnôt a historickej pravdy. Chcú spochybňovať antitotalitné postoje v inštitúcii, ktorá má varovať verejnosť pred totalitou na základe historickej skúsenosti. A hlavne to všetko chcú robiť za štátne peniaze. Preto sa pred nimi majme na pozore.

Pavel Šafr varuje pred relativizujúcimi historikmi. (Forum 24)

Riaditeľ Ústavu pre štúdium totalitných režimov si mýli výskumnú organizáciu s riadením pracovného tábora. Že je Ladislav Kudrna na riadenie tejto organizácie nekompetentný, sa riešilo už pri jeho voľbe, keď vyšlo najavo, že na čelo výskumnej inštitúcie nastupuje plagiátor. Ako sa ukazuje v súčasnosti, všetky obavy spojené s Kudrnou boli oprávnené. Riaditeľ, ktorý nepozná bežnú citačnú prax, sa pustil do ideologických čistiek, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa história neskúmala, ale iba sa betónoval jeden uhol pohľadu.

Komentátor Stanislav Biler o riaditeľovi Kudrnovi a jeho postupe v ústave. (A2larm)

Súčasné pražské protesty proti automobilizmu politici aj časť verejnosti ostro odsudzujú. Práve týmito metódami však holandská spoločnosť dosiahla vznik bezpečného verejného mestského priestoru, ktorý dnes obdivuje celá Európa.

Architekt Jan Vojtíšek o pražských protestoch za zavedenie limitu 30 kilometrov za hodinu. (Deník Referendum)

Úpravu literárnych diel poznáme od počiatkov modernej literatúry, nie je to nič zvláštne. Slovo cenzúra, ktoré sa v tej súvislosti používa, považujem za zavádzajúce.

Literárna kritička Eva Klíčová v podcaste vysvetľuje, prečo je mylné považovať vyškrtnutie urážlivých výrazov z kníh Roalda Dahla za cenzúru. (Podcast 5:59)

Letopočet týždňa:

Rok 2088 je desivo ďaleko. V kontexte českej debaty o feminizme sa však zdá skoro neuveriteľne blízko.

Dnešní setkání Republika rodu ženského. 🖤 V projevu jsem citovala EIGE k rovnosti zen a muzu: Od roku 2010 se nám z 55.6 bodů ze sta podařilo dorůst o krásný 1,1 na 56,7 bodů. Tímhle tempem se na sto bodů dostaneme v roce 2088. Mně bude v tu dobu 98 let, jestli se jich dožiju.“ pic.twitter.com/TBFi43fyun

— johanna Nejedlova (@nejedlova) March 23, 2023