Minister Karas: Premiér mi prejavil nedôveru, keď sa pridal k mojej novele Trestného zákona

Nie je zvykom, aby sa premiér stal spolupredkladateľom zákona do parlamentu. Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (Demokrati) sa takto pridal k predkladateľovi – ministrovi spravodlivosti Viliamovi Karasovi – v prípade novely Trestného zákona, ktorá napríklad znižuje tresty za ekonomické trestné činy.

Aj premiér tak teraz bude mať právomoc stiahnuť tento návrh kedykoľvek z rokovania Národnej rady. „Nevedel som o tom a vnímam to ako vysokú mieru nedôvery voči mojej osobe,“ reagoval na toto rozhodnutie premiéra Karas.

V rozhovore s ministrom Karasom sa dočítate aj o tom:

• prečo odmieta tvrdenia, že novelou pomáha obžalovaným z káuz z éry Smeru;
• či sa zmenila atmosféra na vláde po tom, ako Eduard Heger odišiel z OĽaNO;
• že na druhý pokus mu už prejde zmena potrebná na splnenie míľnika a 900 miliónov eur z plánu obnovy;
• prečo predložil novelu o trestoch pre riaditeľov nemocníc, keď nechce, aby prešla.

Polícia obvinila nového podozrivého z vraždy študenta Daniela Tupého. Pôvodnou profesiou ste advokát. Aké sú podľa vás šance, že sa podarí polícii po osemnástich rokoch od vraždy dotiahnuť tento prípad do konca a dosiahnuť odsúdenie páchateľa či páchateľov? 

Šanca tu je, závisí to však od dôkazov. Bol by som skôr optimista ako pesimista. Všetko závisí od váhy dôkazov a dôkazného bremena.

Premiér Eduard Heger vystúpil začiatkom marca z OĽaNO a stal sa lídrom strany Demokrati, ktorej súčasťou sú aj niektorí ďalší ministri. Zmenilo sa odvtedy rokovanie vlády, zmenila sa autorita premiéra? 

Nevnímam, že by sa nejako zmenili rokovania. Diskusie na vláde sú vecné, ale citeľný je ten politický presah. Sme síce dočasne poverenou vládou, ale všetky naše rozhodnutia, aspoň tie legislatívne, potrebujú podporu v Národnej rade. Pre nás je kľúčové reflektovať každý návrh, či prejde v parlamente. Inak stráca naša práca efekt.

A tu vidieť, že podpora pre mnohé návrhy v parlamente nie je. 

V posledných týždňoch je to náročné a nie celkom čitateľné. Za seba však môžem povedať, že mi neprešiel iba jeden zákon – insolvenčný register. Opäť som si prešiel poslanecké kluby, našli sme riešenie. Som optimistom, že ten návrh prejde a splníme míľnik aj vo vzťahu k plánu obnovy a odolnosti. A som presvedčený, že rovnako to bude aj s novelou Trestného zákona.

Insolvenčný register je súčasťou míľnika plánu obnovy a na jeho naplnenie sa viaže 900 miliónov eur. Aké opodstatnenie má vláda, ktorá nedokáže presadiť ani také dôležité návrhy, na ktoré sú naviazané milióny eur? 

Aká je iná alternatíva? V praxi som vždy hľadal umenie možného. Tak, ako je dnes ústavný rámec nastavený, tak táto vláda je jediné možné riešenie a každé iné by bolo len horšie. Opätovne prízvukujem, že som našiel zhodu a míľnik nebude ohrozený. To, že došlo ku skratu, k politickému rozhodnutiu z nejakého dôvodu, nebudem skúmať ani analyzovať. Našiel som riešenie.

Verte mi, že to, čo sa deje, sa mi nepáči. Nie som politik a myslím si, že to vedie len k väčšiemu rozkladu a dezilúzii. Na druhej strane je ešte veľa pozitívnych vecí, ktoré sa dajú upraviť. Ak by prešli len niektoré z nich, tak činnosť tejto vlády v dočasnom poverení má zmysel. V rámci umenia možného by každá ďalšia alternatíva bola len horšia. Ani pri úradníckej vláde si už neviem predstaviť žiadnu efektivitu.

Činnosť vlády nie je len o predkladaní návrhov zákonov, to je len desať, dvadsať percent činnosti. Ide aj o vnútorne rozbehnuté procesy, čo je väčšina aktivity. Ak vymeníte manažérov za jazdy, tak všetko sa zastaví. Konkrétne to vidím pri súdnej mape. Nehovorím to preto, že by som nechcel mať voľno. Veľmi rád a hneď už zajtra, ale ja som orientovaný na cieľ. Chcem, aby od júna veci fungovali (vtedy sa má spustiť reforma súdnej mapy, pozn. redakcie).

Vráťme sa k insolvenčnému registru, ktorý by mal priniesť väčšiu transparentnosť do konkurzov. Aké riešenie ste teda našli? 

Na legislatívnu radu vlády idem so zákonom o obchodných spoločnostiach. Potom ho predložíme do Národnej rady, pričom do tejto novely zapracujeme insolvenčný register. Čiže na májovej a júnovej schôdzi ho vieme presadiť a vie byť účinný tak, aby sme stihli novembrový míľnik z plánu obnovy.

Prečo Sme rodina nepodporila insolvenčný register? 

Nechcem o tom špekulovať.

Tušili ste, že hlasovanie takto dopadne? 

Určite nie. V ten istý deň som bol v Národnej rade, kde som predstavil sedem zákonov. Nemal som tú informáciu.

Vy osobne ste súhlasili s tým návrhom? 

Áno.

Pýtam sa preto, lebo tento návrh pripravovala ešte vaša predchodkyňa Mária Kolíková (SaS). Otázka je, či vlastne nešlo len o nejaký „trucpodnik“ voči nej? 

So samotným insolvenčným registrom tak, ako je nastavený, som stotožnený. Inak by som ho nepredkladal. Boli tam čiastkové otázky, o ktorých sme diskutovali aj s klubom Sme rodina. Uistil som ich, že som ochotný to upraviť, pretože tie otázky nie sú podstatné pre samotný cieľ zákona. Žiaľ, skončilo sa to takto.

Vládou vám prešla novela Trestného zákona. Ide o dôležitú zmenu, ktorá vlastne mení trestnú politiku štátu. Okrem toho, že v nej rozlišujete medzi konzumentmi a dílermi drog, reagujete aj na alkohol za volantom. Zároveň však novelou znižujete dolné sadzby pri niektorých ekonomických trestných činoch. Prečo? 

Nesúhlasím s tým, že znižujeme tresty. Len ich inak kategorizujeme. Jediné, čo sa upravuje pri ekonomických hospodárskych trestných činoch, je horná sadzba na pätnásť rokov.

Aj dolnú sadzbu ste posunuli. 

Dolná sa posunula na šesť rokov s tým, že pri škodách nad milión eur sa zvyšuje dolná hranica sadzby o polovicu. Znamená to, že sa dostávame na úroveň deviatich rokov až na desať a pol roka. V tomto sa teda tento návrh veľmi nelíši od toho, čo ešte vlani v septembri predložila moja predchodkyňa do medzirezortného pripomienkového konania. Sadzby v rozpätí desať a pol roka až pätnásť rokov sú primerané.

Prečo práve teraz? Verejnosť vníma, že súdy aktuálne rozhodujú viaceré veľké kauzy, ktoré sa týkajú aj týchto trestných činov. Môže sa to teda vnímať tak, že im vychádzate akoby v ústrety, pretože ak by vaša novela prešla, tak by im hrozili nižšie tresty ako teraz. 

Nesúhlasím. Nemeníme sadzby pri korupcii.

Pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti však áno. 

Hornú hranicu znižujeme na pätnásť rokov. To sa zdá niekomu málo? Aj pri falšovaní cenných papierov znižujeme hornú sadzbu na pätnásť rokov. To sú šialené sadzby. A vôbec sa nemení postih pri organizovaných či zločineckých skupinách. Nemeníme príslušnosť špeciálnej prokuratúry či Špecializovaného trestného súdu.

Pri podvodoch dokonca niektoré sadzby rozširujeme. Dnes, keď ste urobili podvod na súkromnej osobe, tak ste dostali vyšší trest, ako keď urobíte podvod na štáte. V tomto prípade som preto zásadne trval na ochrane verejného záujmu, a to minimálne na úrovni súkromného záujmu. Aj pri iných činoch zvyšujeme sadzby, takže tvrdiť, že sa niekomu konkrétne pomáha, je absurdné. Naozaj dlho sme zvažovali, čo, kde a ako ideme upravovať, a výsledkom boli oveľa ambicióznejšie návrhy.

Čiže pôvodne ste chceli ešte miernejšie sadzby? 

Oveľa, pretože taká je aj tendencia v európskych podmienkach. Diskutoval som s ministrami spravodlivosti z Nemecka, Veľkej Británie aj Česka. Česká republika ide ešte ďalej v znižovaní sadzieb, pričom my sa nevieme dorovnať ani na ich súčasnú úroveň. Naratív je, že táto novela je adresovaná na konkrétne živé trestné stíhania. Verte mi, venoval som veľa energie tomu, aby som sa nedotkol najhorších trestných činov, ako sú korupcia, legalizácie výnosov z trestnej činnosti a podobne. V týchto častiach sme nerobili drakonické zmeny.

Spomenuli ste trestný čin falšovania cenných papierov, za čo si Marián Kočner a Pavol Rusko odpykávajú devätnásťročné tresty. A práve to kritizoval predseda Sme rodina Boris Kollár. Priznali ste, že pri tomto trestnom čine znižujete hornú sadzbu na pätnásť rokov. Hovorili ste o tom s Borisom Kollárom? 

Nie.

Takže je to zhoda náhod, že aj pri tomto trestnom čine dochádza k zmene? 

Nie je to zhoda náhod. Na harmonizáciu trestných sadzieb sme mali osobitnú skupinu zloženú z expertov. Ich návrh bol podrobený názoru ostatných kolegov a neskôr kolégia ministra, kde boli zastúpené všetky zložky justície. Potom som ešte osobitne viedol asi dvojmesačnú diskusiu s premiérom. Každý, kto mohol a chcel, mohol posúdiť tento návrh.

Som presvedčený, že je to najlepší návrh, aký sme v rámci súčasných možností mohli predložiť. Je menej ambiciózny, ako by som chcel a ako je správne. Nikde totiž nie je napísané, že ak niekomu hrozí sadzba pätnásť rokov, že trestnú činnosť páchať nebude. Rovnako nie je nikde napísané, že ak si tých pätnásť rokov odsedí, že sa aj nejakým spôsobom napraví. Náprava a prevencia spočíva v úplne niečom inom.

Veľmi nerád by som hovoril o sadzbách. To nie je prínos novely. V tejto časti som úplne najmenej zaujatý, lebo ma úplne najmenej zaujíma. Myslím si, že je správne harmonizovať sadzby a mali sme byť ešte odvážnejší. Ak by sme však celú túto časť vystrihli, vôbec nenamietam. Pre mňa je najdôležitejšia časť týkajúca sa alternatívneho trestania, prvopáchateľov a mladistvých. To je ten prínos pre spoločnosť.

Ak vás tie sadzby nezaujímajú, tak prečo sú súčasťou tejto novely? O to viac, že vzbudzujú najväčšiu kritiku. 

Nevzbudzujú.

Vy ste nezaregistrovali kritiku znižovania sadzieb? 

Nezaregistroval som to. Nikto to nekritizuje. Ani sudcovia, advokáti, ani politické strany. Nikto to naprieč politickým spektrom nekritizuje. Povedzte mi, kto sa ozval. Povedzte mi mená.

Riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko ten návrh kritizoval. 

Veď bol na mojej tlačovej besede.

Na vašej tlačovej besede povedal, že so znižovaním sadzieb celkom nesúhlasí. 

Povedal mi, choďte sa ho opýtať, že keby mohol, tak za ten návrh hlasuje.

Zároveň však povedal, že s časťou týkajúcou sa sadzieb má problém. 

Spýtajte sa ministra vnútra, ktorý má na starosti celý rezort. Povedal, že tento návrh vítajú a sú s ním stotožnení, a to vrátane sadzieb.

Opýtam sa. Ešte sa však vrátim k Borisovi Kollárovi. Keď ste totiž nastupovali na ministerstvo, tak sa spomínalo, že ste nominantom hnutia Sme rodina. Komunikujete s Borisom Kollárom? 

Nie. Nie som jeho nominantom. Komunikujem s ním v rovnakej miere ako s Igorom Matovičom alebo s Eduardom Hegerom. Zopakujem, že som mandát prijal od koaličnej rady. Bol som na pohovore pred koaličnou radou, kde som povedal svoje návrhy, čo by som zmenil a opravil. Stotožnili sa s tým a ja som tú funkciu prijal.

Kto preberá politickú zodpovednosť za vaše rozhodnutia, keď nie ste nikoho nominantom?

Som členom vlády a politickú zodpovednosť preberajú tí, ktorí ma do funkcie navrhli, čiže všetky tri koaličné strany.

Novela Trestného zákona prešla len teraz vládou, čo znamená, že sa na program parlamentu dostane v máji a definitívne hlasovanie o nej bude na júnovej schôdzi. Bude to pred prázdninami a vrcholiacou predvolebnou kampaňou. Neurobia vám poslanci z novely trhací kalendár a nebudú na nej kampaňovať? 

Nie.

Čo urobíte preto, aby sa to nestalo? 

Mám kompetenciu svoj návrh stiahnuť z Národnej rady. Vyhlásil som, že obídem všetky kluby a budem ich presviedčať o tom, akým spôsobom sme prišli k výsledku. Budem im hovoriť, že je to odborný kompromis. Požiadam ich o podporu naprieč politickým spektrom. Nerád by som, aby sa na tej novele politikárčilo. Mala by k nej nastať všeobecná zhoda. Nemal by to byť koaličný ani opozičný, ani nijaký iný súboj. Ide o dobrú trestnú politiku štátu, na ktorej je potrebné nájsť čo najširšiu politickú zhodu.

Optimisticky ste hovorili až o ústavnej väčšine. 

A ešte aj vyššej.

Nie ste príliš optimistický za súčasného stavu v parlamente? 

Nie. Ten návrh je tak nastavený, že tam nie je čo rozbíjať.

To hovoria všetci ministri a potom sa v parlamente chopia iniciatívy poslanci… 

Ak budú tomu návrhu pridávať do ohňa rovnako ako médiá a budú hoaxovať, tak nech sa páči. Dá sa z toho robiť politika. Ja všetkých žiadam, aby to nerobili. Toto je vec spoločenského konsenzu.

Za súčasného stavu v parlamente, kde neplatia žiadne dohody, dôverujete klubom, že ak sa na niečom dohodnete, tak to dodržia? 

Mám takú dôveru. Mám s ľuďmi už teraz vzťahy. Staviam to aj na osobných vzťahoch.

Kde je tá hranica, kedy by ste novelu stiahli? 

Hranicou je návrh, ako bol schválený kolégiom ministra. To ustálilo, čo je dnes akceptovateľné. Vnímam to ako mierku toho, čo je a čo už nie je vhodné. Stále opakujem, aby sa nikto nedotýkal všeobecných častí. A vo vzťahu k sadzbám nemôžeme byť radikálni ani jedným, ani druhým smerom. Náš návrh je vyvážený.

Povedali ste, že na tej časti, ktorá sa týka sadzieb, vám až tak nezáleží. Ak by ju začali poslanci meniť, stiahnete novelu? 

Už som komunikoval, že hranica je návrh z kolégia ministra. To je tá spodná hranica na úrovni piatich, šiestich rokov.

Na rokovaní vlády sa pri tejto novele stala veľmi špecifická situácia. Spolupredkladateľom sa stal aj premiér Eduard Heger, vďaka čomu môže návrh aj on stiahnuť z parlamentu. Vedeli ste, že chce niečo takéto urobiť? 

Nevedel som o tom a vnímam to ako vysokú mieru nedôvery voči mojej osobe.

Bavili ste sa s ním o tom? Ako vám to vysvetlil? 

Nevysvetlil mi to.

Na vláde sa o tomto kroku hlasovalo? 

Nehlasovalo sa. Nespomínam si, že by sa hlasovalo.

Prečo vám nedôveruje premiér? 

To sa musíte opýtať jeho.

Aj vy si to musíte nejako vysvetľovať. 

Nebol čas ani priestor. Som rád, že ten zákon prešiel vládou.

A viete, ako má premiér nastavené hranice? Za akých okolností je pripravený novelu stiahnuť z rokovania parlamentu? 

To sa musíte opýtať jeho.

Nebavili ste sa o tom? 

Bavili sme sa. Veď to, ako je ten návrh schválený vládou, bol požehnaný premiérom a jeho poradcami.

Prečo ste súhlasili s tým, že sa stane spolupredkladateľom? 

Nepamätám si, že by sa o tom hlasovalo, i keď si myslím, že tým, že sme zasadli hybridne, tak sa hlasovať malo. Procedurálne to však neriešim. V zásade som nemal na výber. Som len jeden člen vlády. Každý minister má hlas. Rešpektujem to. Veď on je premiér. Mám spochybňovať premiéra? Veď som len členom vlády.

Povedali ste, že je to prejav nedôvery voči vám. 

Vnímam to tak. Je to môj pocit, nič to však nemení na tom, že ten zákon je dobrý a má prejsť.

Nie je to potvrdenie, že už teraz sa do rokovaní vnáša politika? 

Tak mi to bolo aj vysvetlené, že nie som politik, ale odborník.

Čiže takto vám premiér vysvetlil, prečo tú novelu prevzal? 

Nie v tomto konkrétnom kontexte, ale tak to vnímam. Že všetkým veciam rozumiem a možno je to aj dobré, že nerozumiem. Rozumiem odbornej časti veci a za tou si stojím.

Znamená to, že teraz vám bude pomáhať pri presadzovaní novely v parlamente? 

Budem rád, ak mi bude pomáhať.

Dohodnutí na tom nie ste? 

Nie, ale budem rád, ak pomôže. Budem robiť všetko, čo je v mojich silách, a vždy, keď sa to zauzlí, budem rád, ak mi pomôže ktokoľvek iný. Budem aj vás žiadať o pomoc, lebo je to dobrá vec pre spoločnosť. Som o tom osobne veľmi presvedčený a urobím všetko preto, aby to prešlo.

Hovoríte o tom, že si stojíte za svojimi návrhmi. Je tu však jeden návrh, o ktorom ste už po predložení na pripomienkovanie povedali, že by ani nemal prejsť parlamentom. Ide o trestanie riaditeľov nemocníc, ktorí nezabezpečia dosť lekárov či sestier. Je to záväzok vlády z rokovaní s Lekárskym odborovým združením. Ako to teda je, stojíte si za svojimi návrhmi, ak predložíte návrh, o ktorého správnosti nie ste presvedčený? 

Vo veľmi hektickej dobe sa uzavrelo memorandum s Lekárskym odborovým združením. Nebol som pri tom, ale deň, dva alebo tri pred jeho podpisom som bol pozvaný na rokovania, aby som tento návrh prešiel s mojím tímom. Videli sme, že to celkom nesedí. Sadli sme si so zástupcami odborov. Hľadali sme alternatívy a snažil som sa im vysvetliť, že toto nie je správna cesta. Vlastne to isté, čo som povedal teraz.

To bolo teda už na jeseň?

Presne tak. Uvedomoval som si širšie súvislosti, pre nich však bolo kľúčové, aby sa o tom komunikovalo. Nikto nemôže teraz spochybniť, že by sa o tom nekomunikovalo. Myslím si, že každý občan už vie, že tam je nejaký problém. Účel to teda splnilo.

Po podpise memoranda som sa s nimi stretol opäť a opäť sme riešili, či to nevieme nejako zmeniť. Keďže pre nich politicky nebolo prípustné pozmenenie memoranda v tejto časti a prosili ma, aby som naplnil ten záväzok, aby sa o tom aspoň diskutovalo, tak som to urobil. A to aj pod hrozbou obnovenia štrajkov.

Nehanbím sa za to. Nečakal som, že z toho bude až taký frmol a že som profesionálne schytal kopec hejtu. Chápem, že je to nonsens, veď som tiež právnik, ale bol to záväzok memoranda z vlády. Dôležitý cieľ bol, aby sa o tom komunikovalo.

Momentálne som legislatívny proces zastavil a navrhol som odborom alternatívne riešenie. Ony to však nechcú. Nie preto, že by si mysleli, že to nie je správna cesta, ale nechcú navonok pripustiť alternatívne riešenie. Vedia, že je to správnejšie, nemôžu si to však dovoliť. Je to celá krajina divov, kde žijeme. Ten návrh dostal toľko negatívnych pripomienok, že to ďalej nepôjde. Nebolo spôsobilé odo mňa, aby som ho vôbec posúval vláde.

Na jednej strane je záväzok vlády z memoranda, no na druhej je záväzok dodržiavať čistotu legislatívneho procesu.

Veď to bolo čisté. Viete, koľko návrhov bolo v pripomienkovom konaní a nešlo ďalej? Tomuto dnes vyčítať, že to nie je čistota legislatívneho procesu? Je to jeden z návrhov na skutkovú podstatu a dokonca legitímny, pokiaľ ide o cieľ, ktorý chcú dosiahnuť. Akurát forma bola zle zvolená. Ale vyčítať čistotu legislatívneho procesu? Choďte sa pozrieť, čo sa deje v Národnej rade.

Je pravda, že v parlamente sme si zvykli na rôzne návrhy, atómovky a podobne. Od ministra spravodlivosti by sme však asi očakávali, že bude predkladať niečo, čo je presaditeľné a prejde celým legislatívnym procesom. 

Vy teda spochybňujete rozhodnutie vlády a jej uznesenie, ktoré zaväzuje člena vlády, aby konal?

Spochybňujem to, že ako minister spravodlivosti ste predložili návrh, hoci ste vedeli, že je to hlúposť.

Nie je to úplne hlúposť. Je to návrh, ktorý rieši konkrétnu situáciu, ale prostriedkom trestného práva, čo si nemyslím, že je správne. Pripomienkové konanie to jednoznačne preukázalo. Absolútna hlúposť to nie je. Nie je to nemožné. Hlavným cieľom bolo, aby o tom bola diskusia – o to ma prosili. Preto som to urobil a nehanbím sa za to.

Stihne do volieb prejsť nejaké alternatívne riešenie? 

Navrhol som ho, odbory to odmietli. Keďže to odmietajú, mám kopec inej práce, ktorú musím robiť.

Ako to vidíte s návrhom zákona, ktorý mal riešiť životné situácie LGBTI+ ľudí? Navrhujete inštitút dôverníka, ale aj súkromné nadácie, cez ktoré by si mohli spravovať majetok. Niektoré mimovládne organizácie upozornili, že to týmto ľuďom nepomôže, ale, naopak, môže to pomôcť s krytím pôvodu majetku zločincom. Vyzvali vás, aby ste ten návrh stiahli. Urobíte to? 

Určite nie. V rámci pripomienkového konania všetky subjekty vítajú oba návrhy zákonov. Ani jeden nespochybnil, že by mali súkromné nadácie pomáhať zločincom. Odstránili sme to aj s poradcami tretieho sektora aj daňovými poradcami. Je to vysvetlené. Bude to oveľa transparentnejšie, ako je český model. Budeme vzorová krajina, ako budeme vedieť čítať fungovanie súkromných nadácií. Sú to len hoaxy a účelové dezinterpretácie. Nebudem to sťahovať. Je to veľmi dobrý zákon.

A čo ten inštitút dôverníka? 

Je rovnako pozitívne prijatý. Áno, rešpektujem, že to nie je registrované partnerstvo. Od začiatku som však hovoril, že nenavrhujem registrované partnerstvo. Tvrdíte niekomu, že mu nedodávate auto, ale bicykel, no on kričí, že ste mu nedodali auto. Vec, ktorá pomáha riešiť konkrétne životné situácie, nie je symbolom, ktorý požadovali. Mám reakcie z praxe, že je to zásadný posun.

Zachytili ste výhradu ombudsmana, že návrhom nerešpektujete rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva? 

Hovoril som s ním.

Upravíte teda návrh podľa jeho pripomienok? 

Nie. Nemám prečo. Ten návrh je taký, aký je. Na rozdiel od ombudsmana si nemyslím, že to nenapĺňa požiadavky európskeho súdu. V tom sa nezhodneme.

Je pre vás otázka registrovaných partnerstiev eticko-kultúrnou otázkou alebo ide o otázku elementárnej demokracie, civilizačnú záležitosť, ako hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer? 

To je príliš sofistikovaná otázka. Otázka predložených dvoch návrhov je pre mňa otázkou umenia možného. Už som zopakoval, že osobne nevidím problém v registrovaných partnerstvách. Také zadanie som však nemal. Kľúčové pre mňa je, aby sme sa navzájom rešpektovali a nesnažili sme sa svoju ideológiu pretláčať jednej či druhej skupine cez štátne orgány a školské procedúry.

Keď nemáte problém s registrovanými partnerstvami, tak prečo ste nepredložili taký návrh?

Lebo mi všetci povedali, že taký návrh nemám predkladať, lebo ma ďalej nepustia. Keď som mal uznesenie, že mám predložiť návrh k riaditeľom nemocníc, čo som splnil, tak kričíte, prečo som to spravil. A keď mi uznesenie vlády, respektíve koaličnej rady povie, toto nerob, tak… Chápete ma? Veď mám limitovaný čas. Chcem, aby sa veci v tejto krajine posunuli ďalej.

Ak moje návrhy prejdú, budem veľmi spokojný. Je obrovská satisfakcia, že prešli aspoň vládou. Tak si vieme aspoň povedať, kde je tá odborná méta, kam sa chceme prihlásiť. Profesionálne som spokojný, ľudsky budem spokojný, ak to prejde v parlamente.

Pred pár dňami poslanec Za ľudí Juraj Šeliga podal podnet prezidentke na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Mala by iniciovať disciplinárne konanie?

Mám robiť poradcu pani prezidentke?

Pýtam sa na váš názor. Aj vy vidíte prácu generálneho prokurátora. 

Je to na posúdení prezidentky. Za spôsob rozhodovania som však ešte disciplinárne konanie nevidel. Ak teda nie je úplne mimo zákona. Budem však plne rešpektovať rozhodnutie prezidentky.

Komentovali ste spor medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou, že ide o absolútnu hanbu tejto krajiny. Spor medzi oboma inštitúciami súvisí s takzvanou vojnou v polícii a aj s obvinením vyšetrovateľov NAKA. Tí boli odpočúvaní, no stále nemajú prístup k odposluchom a časť prepisov sa nezhoduje so zvukom. Prepisy sa pritom stali podkladom pri rozhodovaní generálnej prokuratúry o zamietnutí sťažností proti obvineniu. Čo si o tom myslíte ako advokát? 

Dnes som, bohužiaľ či vďakabohu, ministrom spravodlivosti. Nič si o tom nemyslím. Nebudem to komentovať. Je to vec iného rezortu, iných zložiek, ktoré prídu k nejakým výsledkom. Z úcty ku krajine a k občanom však treba zachovávať zásadnú elementárnu komunikačnú slušnosť aj subordináciu, lebo inak tu už nikto nikomu nebude dôverovať. Nikto už nikdy nebude veriť ani v inštitúcie. Prečo ísť potom voliť, ak aj tak sú všetci zlí a všetci zlyhávajú?

Nebudem spochybňovať riadne zvolené a dosadené inštitúcie. Ak zlyhávajú, máme orgány, ktoré majú nastúpiť. Rešpektujme inštitúcie a procedúry. To nie je floskula, to nám rozkladá krajinu. Ak spochybňujeme na základe prvoplánových informácií, kto je ako zlý, tak máme telenovelu v priamom prenose, ale bavíme sa o základnej dôvere v štát. Ak sa tá rozpustí, tak sa nečudujme, ako sa vyvíjajú volebné preferencie, ako sa spoločnosť radikalizuje. Sami si to robíme, naším nespôsobným spôsobom komunikácie a úcty jeden k druhému.