Bieloruský denník: Bezpečnostné sily tvrdia, že zabili cudzinca, ktorý pripravoval teroristický útok. Na ich verzii však niečo nesedí
Skúsime príbeh objasniť a preveriť nezrovnalosti.
Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.
V bieloruskom regionálnom centre Hrodna zlikvidovala špeciálna jednotka Výboru štátnej bezpečnosti teroristu, ktorý bol občanom cudzej krajiny. Podľa verzie KGB zabitý muž v bytovom dome strieľal a na silovikov dokonca hodil granát.
Štátne médiá rýchlo ohlásili, že išlo o cudzinca prepojeného s bieloruskou opozíciou. Údajne pripravoval teroristické útoky v štátnych inštitúciách v Hrodne, na železničnej stanici, v miestach bydliska predstaviteľov silových štruktúr a dokonca aj v priemyselných podnikoch: mal celý arzenál výbušnín a zatiaľ sa tu cudzinec obzeral a plánoval vec. Toto všetko malo, samozrejme, destabilizovať situáciu v Bielorusku. A o pláne sa dozvedelo, ako tvrdí propaganda, už vo februári – vtedy sa začala rozsiahla operácia.
Od začiatku to však celé vyzeralo podozrivo. „Oficiálna“ minská verzia vyvolávala mnoho otázok. Prečo by demokratické sily bombardovali železničnú stanicu a priemyselné objekty? Ako by vôbec jedna osoba dokázala spáchať toľko teroristických útokov? Ako mohla do Bieloruska doviezť toľko výbušnín, aby to všetko vykonala a zostala nepovšimnutá?
Toto všetko vyzeralo skôr ako divadielko, ktoré malo opäť pošpiniť Lukašenkových odporcov a vytvoriť ďalší zastrašujúci príbeh.
Čo povedal Lukašenko
Niekoľko dní po „zlikvidovaní zahraničného teroristu“ zorganizoval Alexandr Lukašenko stretnutie so zástupcami svojich bezpečnostných zložiek. Samozrejme, hovoril aj o tomto prípade v Hrodne – hoci diktátorova tlačová služba nazvala to, čo sa stalo, „zadržaním“. Predtým všetky správy bezpečnostných zložiek uvádzali, že muž bol zastrelený.
Čo ešte povedal Lukašenko? Pochválil „našich chlapcov“ z oddielu KGB, ktorí sa zúčastnili na operácii: vraj to bola dobrá práca a úspešná operácia. Podrobne opísal plány „teroristu“ – údajne mal celý arzenál zbraní a výbušnín. To všetko potreboval na uskutočnenie viacerých „závažných“ teroristických útokov proti bežným občanom a úradníkom.
Čo na tom nesedí
Nezávislí experti a rôzni predstavitelia demokratických síl v Bielorusku sa všeobecne zhodujú, že príbeh pripomína zinscenovaný útok, a dokonca uvádzajú paralely s teroristickým útokom v minskom metre v roku 2011 – mnohí sú presvedčení, že výbuch nariadil Lukašenko.
Na nepresnosti v diktátorovej verzii a možné motívy poukazuje iniciatíva bývalých príslušníkov bieloruských bezpečnostných zložiek BYPOL. Toto sú hlavné body:
- Iniciatíva zistila, že muž, ktorého štátne médiá a Lukašenkove bezpečnostné zložky nazývajú teroristom, je v skutočnosti úradujúci dôstojník KGB – volá sa Alexej Zacharov.
- Samotný moment údajnej likvidácie teroristu, nakrúcanie procesu, výbuch granátu a streľba sú zinscenované príslušníkmi KGB. Uhly a formát streľby, ktoré ukázala štátna televízia, nezodpovedajú protokolom štandardne používaným špeciálnymi jednotkami.
- Podľa BYPOL-u je cieľom celého predstavenia zastrašiť bieloruských občanov pred 25. marcom – Dňom slobody, ktorý Lukašenkov režim neuznáva – a zvýšiť renomé KGB.
Okrem toho aj pred rokom 2020 a najmä po ňom v Bielorusku panuje hlboká kríza dôvery v štátne médiá a správy všetkých štátnych úradníkov a štátnych orgánov bez výnimky. Pravidelne klamú – a bez nezávislého overenia uvádzaných skutočností by sa s informáciami z nich malo zaobchádzať prinajmenšom opatrne.
A ak si uvedomíme, koho Lukašenkov režim nazýva teroristami a extrémistami – vlastne celú inteligenciu, potom je verzia bezpečnostných služieb ešte otáznejšia. Faktom však je, že Lukašenkov režim využije situáciu na ešte väčšie represie.
Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách
Citát týždňa
Národná líderka Sviatlana Cichanovská v prejave v americkom kongrese povedala, že nastal čas, aby Bielorusko prerušilo vzťahy s Ruskom: „Je čas vyjadriť sa proti zasahovaniu Ruska do vnútorných záležitostí Bieloruska. Ruská federácia podporuje nelegitímny režim a uskutočňuje kolonizačné akcie proti našej národnej identite.“
Trest týždňa
Bielorusa Pavla Dubova odsúdili na rok a pol trestaneckej kolónie za komentár v pracovnom čete. Napísal, že „naša vlajka je bielo-červeno-biela“, a štátnu vlajku Bieloruska nazval „východom slnka nad močiarom“. Stalo sa to v pracovnom (!!!) čete.
Udalosť týždňa
25. marca si Bielorusko pripomína Deň slobody, výročie vyhlásenia prvého nezávislého bieloruského štátu. Dňa 25. marca 1918 v Minsku na zjazde Rady Bieloruskej ľudovej republiky (BNR) vyhlásili nový štát za slobodný a nezávislý. A áno, tento rok to bude tak trochu výnimočné výročie – 105 rokov odo dňa vyhlásenia. Oslavy sa budú konať po celom svete – okrem samotného Bieloruska, kde Lukašenkov režim tento dátum neuznáva.
Desivý príbeh týždňa
Bieloruský politický väzeň, novinár a bloger Igor Losik sa v kolónii pokúsil o samovraždu. Podľa aktivistov za ľudské práva držal dlhý čas hladovku a potom si porezal ruky a krk. Losika poslali do sanitárneho oddelenia kolónie; jeho život nie je v ohrození (odhliadnuc od všetkého, čo sa človeku v kolónii môže stať). Takéto pokusy o samovraždu sú pre politických väzňov prostriedkom protestu proti podmienkam väznenia, ktoré sú často neľudské.
Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
