Denník N

Homosexualita nie je choroba, nespôsobuje utrpenie, presadil najvplyvnejší psychiater svojej doby

Robert Spitzer. Foto – Ap
Robert Spitzer. Foto – Ap

Americký psychiater Robert Spitzer presvedčil kolegov, že nevyhnutným kritériom pre klasifikáciu duševnej poruchy je utrpenie, ktoré pacientovi spôsobuje. Homosexualitu preto zo zoznamu chorôb vyškrtli.

V 60. rokoch neexistovali v psychiatrii všeobecne uznávané kritériá pre určovanie duševnej poruchy. Čo jeden doktor považoval za depresiu, bola pre iného úzkosť a u ďalšieho neuróza.

Psychiatri vtedy vychádzali hlavne z Freudovej psychoanalýzy, mali široký priestor pre svojvôľu a špekulácie.

Už nie chorý

Slávny americký psychiater Robert Spitzer, ktorý zomrel 25. decembra vo veku 83 rokov, sa v tom čase, na začiatku svojej kariéry, zameral na homosexualitu. Išlo o výsledok pohnutých okolností doby.

V roku 1970, rok po slávnych nepokojoch, ktoré reagovali na policajnú raziu v podniku Stonewall na Manhattane, vtrhla skupina gay aktivistov na stretnutie terapeutov, ktorí preberali tému homosexuality. Schôdzku ukončili, ale ich požiadavky si Spitzer – vychádzajúca hviezda na Kolumbijskej univerzite – stihol pozorne vypočuť.

Psychiater začal porovnávať homosexualitu s depresiou, so závislosťou od alkoholu a inými poruchami, ktoré klasifikoval diagnostický manuál. Uvedomil si, že sa značne líšia. Homosexualita na rozdiel od uvedených porúch ľuďom často nespôsobovala žiadne problémy.

Nasledovali vášnivé debaty. Komunita psychiatrov sa rozdelila na dva tábory, nakoniec prevážili Spitzerovi prívrženci. V roku 1973 vyradili homosexualitu z diagnostického manuálu DSM-II a nahradili ju označením „porucha sexuálnej orientácie“. Vzťahovala sa na ľudí, ktorí pre svoju sexuálnu orientáciu, homosexuálnu alebo heterosexuálnu, trpeli.

V súčasnosti neklasifikuje homosexualitu ako duševnú poruchu diagnostický manuál DSM-V (platí v USA od roku 2013) ani ten, čo sa používa na Slovensku (MKN-10, Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10. verzia).

Homosexualitu dnes nepovažuje za duševnú poruchu Svetová zdravotnícka organizácia, Americká psychologická asociácia ani Americká psychiatrická asociácia.

„Deklasifikáciu homosexuality oslavovali ako víťazstvo,“ povedal na margo Spitzerovej práce Ronald Bayer z Kolumbijskej univerzity. „Už nie chorí,“ uvádzali viaceré titulky časopisov pre gay komunitu, dodal Bayer pre New York Times.

Najvplyvnejší psychiater svojej doby

Spitzerovo uvažovanie o homosexualite bolo silným impulzom, ktorý výrazne vplýval na podobu 3. vydania diagnostického manuálu. Publikovali ho v roku 1980.

Do uvažovania o tom, čo je a nie je normálne, sa silno premietol ten aspekt, či nejaká vloha alebo správanie negatívne poznačuje človeka a spôsobuje mu utrpenie. Spitzer tlačil na to, aby sa psychiatria vzdala freudovských špekulácií a bola založená na dôkazoch.

„Bob Spitzer bol najvplyvnejší psychiater svojej doby,“ povedal o kolegovi Allen Frances, psychiater z Dukovej univerzity. „Zachránil celé odvetvie a milióny jeho pacientov, ktorí by psychiatrii nedôverovali. Povzniesol vedecké štandardy profesie a zachránil ju pred svojvôľou súperiacich a ničím nepodložených názorov,“ dodal pre New York Times.

Škvrna na kariére

Jedinou škvrnou na Spitzerovej kariére je štúdia z roku 2001 o reparatívnej či konverznej terapii. Vychádza z Freudovej predstavy, že ľudia sa rodia bisexuálni a môžu sa, čo sa sexuality týka, pohybovať na kontinuu od heterosexuality po homosexualitu. Spitzer si položil otázku, či má konverzná liečba reálny účinok a či dokáže meniť sexuálnu orientáciu človeka z homosexuálnej na heterosexuálnu.

Štúdia mala vážne nedostatky v dizajne – zúčastnili sa jej ľudia, ktorí boli v téme homosexuality politicky angažovaní, a vychádzala iba z ich subjektívnych názorov a zo spomienok. Až polovica účastníkov nepodstúpila liečbu, len náboženské poradenstvo.

„Obávame sa dôsledkov tejto štúdie vrátane nárastu utrpenia, predsudkov a diskriminácie (homosexuálov),“ odkázala Spitzerovi skupina 15 výskumníkov z psychiatrického inštitútu v New Yorku, kde pracoval.

V roku 2012 sa Spitzer za štúdiu verejne ospravedlnil. „Viete, je to jediná vec, čo ľutujem, jediná, čo sa týka mojej kariéry,“ povedal v rozhovore.

Terapiu homosexuality ako liečbu duševnej poruchy a reparatívnu terapiu označujú v prvom prípade za zbytočnú a v druhom prípade za škodlivú a neúčinnú dnes všetky hlavné kompetentné zdravotnícke organizácie v Spojených štátoch.

Na Slovensku, rovnako ako v zahraničí, však existujú organizácie, napríklad Linka Valentín, ktoré ignorujú vedecký konsenzus a snažia sa nás presvedčiť, že ak budete nasledovať Ježiša, homosexuálnych aktivít sa zbavíte. Katolícka cirkev ich považuje za morálne hriechy.

Život v Upper West Side

Robert Leopold Spitzer sa narodil 22. mája 1932 vo White Plains ako najmladšie dieťa Benjamina a Ester Spitzerovcov. Otec pracoval ako inžinier, matka bola vynikajúcou pianistkou.

Rodina sa čoskoro presťahovala na Manhattan, žila v Upper West Side. Titul doktora získal v roku 1957, vzdelanie si doplnil na Kolumbijskej univerzite. Do dôchodku odišiel v roku 2003, ale aj potom sa aktívne zapájal do tvorby nového diagnostického manuálu DSM-V.

Teraz najčítanejšie