Po utečeneckej kríze u nás rastie počet euroskeptikov (+anketa s poslancami)
Prieskum Eurobarometra ukázal, že Slováci vnímajú imigráciu ako väčší problém Európskej únie než Taliani, Gréci či Chorváti, ktorých sa bezprostredne dotýka.
Pár mesiacov predtým, ako Slovensko preberie predsedníctvo v Rade Európskej únie, krajina sa odkláňa od Bruselu. Ukazuje to predovšetkým slovník Roberta Fica, ktorý má najväčšiu šancu zostavovať vládu, ktorá by mala od júla 2016 stáť na čele jednej z hlavných európskych inštitúcií. No vidno to aj na výsledkoch prieskumu verejnej mienky v európskych krajinách.
Na mítingoch Smeru aj tlačovkách pre novinárov Fico hovorí o povinných kvótach ako o bruselskom diktáte, ktorému sa nemieni podriadiť, či výmysloch európskych úradníkov, ktorí nemajú právo rozhodovať. Jeho vláda nedávno podala na Úniu žalobu a aj o vlastných europoslancoch povedal, že „je vidieť, že sú úplne odtrhnutí od reálneho života“.
S premiérovým chladným postojom k Európskej únii, ktorý prišiel s utečeneckou krízou a obdobím predvolebnej kampane, sa začína stotožňovať aj časť verejnosti. Jesenný prieskum Eurobarometra ukázal, že na Slovensku rastie počet euroskeptikov a, naopak, klesá počet tých, ktorí sa na Úniu pozerajú pozitívne. Pred rokom bol tento trend opačný.
S Nemcami, Čechmi a Maďarmi
Za pol roka sa podľa Eurobarometra u nás znížil počet eurooptimistov na 35 percent (na jar ich bolo 38 percent) a zvýšil podiel euroskeptikov – o šesť percentuálnych bodov na necelú štvrtinu z opýtaných.
Slovensko patrilo v prieskume ku krajinám, kde počet ľudí negatívne naladených voči Únii rástol najrýchlejšie. Spolu s Nemeckom, Lotyšskom, Maďarskom a Českom. U našich západných susedov sa situácia úplne obrátila a dnes tam Bruselu viac ľudí nedôveruje ako dôveruje.
Ešte vlani bol trend opačný. Rástol počet tých, ktorí hodnotili Úniu ako celok kladne. Slováci boli v tom čase aj nad priemerom Únie pri hodnotení budúcnosti EÚ. Až šesťdesiat percent ju vlani na jeseň videlo optimisticky.
Dnes už je to len polovica – no stále je ich viac ako takých, ktorí v budúcnosť EÚ neveria. V susednom Česku, ale aj Nemecku, vo Francúzsku či Veľkej Británii je práve takýchto ľudí väčšina.
Imigráciu vidíme ako väčší problém než Taliani
Negatívnejší pohľad na Brusel súvisí najmä s utečeneckou krízou. Zhodujú sa na tom slovenskí europoslanci, ktorých Denník N oslovil, no potvrdzujú to aj dáta.
Najväčším problémom, ktorému Európska únia dnes čelí, je podľa troch štvrtín Slovákov imigrácia. Pre porovnanie, ešte vlani ju na európskej úrovni vnímalo ako jednu z dvoch kľúčových výziev, ktoré má Európa pred sebou, len 11 percent Slovákov.
Imigráciu a utečeneckú krízu vníma ako najväčší problém Únie viac Slovákov ako napríklad Talianov, Grékov či Chorvátov, ktorých sa bezprostredne týka.
Euro si chválime ako málokto
Rast počtu euroskeptikov však ešte neznamená, že by Slováci kritizovali všetko, čo so sebou Únia prináša. Stále patríme napríklad k najväčším zástancom jednotnej európskej meny. Platenie eurom podľa prieskumu podporuje 78 percent Slovákov. Európska mena má viac prívržencov už len v Belgicku, Luxembursku a Estónsku.
Ešte viac je u nás zástancov voľného pohybu osôb po Európe – za štúdiom, prácou či obchodom. Podporuje ho takmer 90 percent Slovákov. Na druhom póle sú Briti, slobodný pohyb po Únii však aj tu podľa Eurobarometra podporujú dve tretiny obyvateľov.
Anketa s europoslancami: Ako vnímate, že Slováci sa na EÚ pozerajú negatívnejšie?
Monika Flašíková Beňová (Smer)
Nie je to otázka toho, ako to ja vnímam, ale skôr dôvodov, ktoré k tomu viedli. Kedykoľvek dôjde k tomu, že domáci politici nevedia niečo vysvetliť obyvateľom, vyhovoria sa na Európsku úniu. No zabudnú im povedať, že Európska únia sme aj my.
To sa týka celého politického spektra. Pri posledných témach, ktoré sme tu mali, a je samozrejmé, že najviac rezonovala téma utečeneckej krízy a azylovej politiky, unisono všetci relevantní politici mali negatívny postoj, a keď už ho inak nevedeli odôvodniť, tak povedali, že Európska únia nič nerobí. Ani jeden svojim voličom nepovedal, že Európska únia je aj Slovenská republika. Čiže ak kritizujeme EÚ, že nič nerobí, kritizujeme tým aj seba.
Je to zlé, lebo je to neobjektívne. Ľudia u nás automaticky brali všetky dobré veci z Únie a ani to nevnímali. Základom toho, že sa to obrátilo, je migračná kríza. Vyvolala mnoho skeptických názorov, často až iracionálny strach, i keď ja mám s tým, samozrejme, tiež problém. Pomerne dlhý čas, keď sme sa na Európsku úniu pozerali pozitívne, niekedy až nekriticky pozitívne, sa skončil.
Kyvadlo sa obrátilo na druhú stranu a tak skoro sa naspäť nevráti. Únia musí nájsť účinný spôsob riešenia migračnej krízy, ak taký vôbec existuje. Aj ja osobne si myslím, že Európska únia zatiaľ – okrem poslednej direktívy k ochrane vonkajších hraníc – nevymyslela nič, čo by tento problém riešilo. Pritom ani ja si nemyslím, že by takéto veľké množstvo nových ľudí, ktorí sem prichádzajú, dokázala Európa stráviť.
Vnímam to ako negatívny vývoj. Som presvedčený, že je spôsobený chaotickým vedením Európskej únie, ad-hoc rozhodnutiami, ktoré sú veľakrát v rozpore s princípmi, na ktorých EÚ funguje, neriešením problémov a, naopak, zasahovaním do záležitostí národných štátov. Ľudia možno tieto chybné kroky vnímajú len podvedome, ale výsledok je, že stále viac ich je z EÚ znechutených.
Myslím si, že do istej miery je postoj Slovákov voči Únii nespravodlivý. Európska únia pomáha rozvoju Slovenska a je tu viacero pozitívnych vecí, ktoré málo vnímame. Povedal by som, že za pohľad na EÚ je zodpovedná aj naša vláda, ktorá zo Slovákov robí žobrákov a bráni im, aby sa mali trochu lepšie či vycestovali von. Rozpor medzi priemerom a tými, ktorí sa majú dobre, je čoraz väčší a zdá sa mi, že mnohí za to vinia aj naše členstvo v Únii.
To je z našej strany nespravodlivé. Na druhej strane si myslím, že ľudia zdravo vnímajú snahy niektorých lídrov Únie o vytvorenie niečoho ako Spojených štátov európskych. Osobne som proti tomu a myslím si, že to vnímajú aj ľudia na Slovensku a že sa právom obávajú ohrozenia našej suverenity.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].