A nie sú tí chlapci viac ako kamaráti? Ako blízko je niekedy od nepochopenia k tragédii
Režisér Lukas Dhont nakrútil príbeh, ktorý je inšpirovaný jeho vlastným dospievaním.
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Na začiatku je toľko krásy, až je to takmer neúnosné. Rodinná farma s kvetinovými lánmi, vysoká tráva, mäkké neskoroletné slnko, bezstarostnosť. Nemusíte mať za sebou veľa životných skúseností, aby vám bolo jasné, že to nemôže dopadnúť inak než katastrofou.
Tá krása patrí detstvu – a aj to iba vo výnimočných prípadoch.
Takým je aj prípad Rémiho a Léa, dvoch trinásťročných kamarátov, ktorí spolu vyrastajú vo vidieckej časti francúzsky hovoriaceho Belgicka. Ich šťastie vyzerá jednoducho: trávia spolu takmer všetok čas. Vymýšľajú si hry, naháňajú sa, doťahujú, súperia, majú svoj svet, v ktorom je ich blízkosť a vzájomná dôvernosť absolútne samozrejmá a nespochybňovaná.
Nástup do novej školy to všetko obráti naruby.
Ponor do ľudskej psychiky v hraničnej situácii
Film Blízko už premietajú aj naše kiná a je to filmová bravúra. Pre belgického režiséra Lukasa Dhonta ide o druhý celovečerný film a vyslúžil si zaň nielen Grand Prix na festivale v Cannes, ale aj nomináciu na Oscara v kategórii najlepších medzinárodných filmov.
Možno je taký presvedčivý preto, že podobnú situáciu zažil aj on sám. Tiež vyrastal v malebnej dedine neďaleko belgického Gentu a s nástupom puberty sa cítil ako outsider. To, čo mu bolo prirodzené, zrazu
