Výsledky súťaže Môj rok s vojnou

Strach, hnev a znechutenie, ale aj snaha pomôcť. To boli najčastejšie pocity, ktoré mladí ľudia zo Slovenska a z Ukrajiny opísali a nakreslili v prácach zaslaných do súťaže Môj rok s vojnou.

Kritizovali ste svoje školy za to, že vojnu ignorovali, hoci ste sa o nej zúfalo potrebovali rozprávať. Boli ste sklamaní z učiteľov a učiteliek, ktorí sa stavali na stranu Ruska. Zaskočila vás sila konšpirácií, ktoré sa šírili medzi vašimi blízkymi a otvárali medzi vami priepasť pri nedeľnom obede. Ak ste sa ozvali proti nenávisti, vypočuli ste si, že ako tínedžeri ste ešte príliš mladí na to, aby ste niečo chápali.

Ale zároveň ste sa tešili z pomoci, ktorú Ukrajine a utekajúcim poskytli vaši rodičia, blízki, učitelia či duchovní. Robili ste zbierky, prispievali svojím oblečením či darovali gitaru. Nádej na lepšie zajtrajšky vám dávali aj malé gestá podporujúce Ukrajinu, ako vlekár na lyžiarskom výcviku, ktorý si po vyhlásení vojny zohnal modrú bundu a žlté otepľovačky, aby dal jasne najavo, čo si o invázii myslí.

Uvedomujeme si, že zaslané práce napriek vysokému počtu nezobrazujú názor celého spektra mladých ľudí. Vieme to aj vďaka tomu, že viacerí súťažiaci a súťažiace opisovali sklamanie z toho, že ich rovesníci, rodina či učiteľky uverili konšpiráciám, no medzi zapojenými tínedžermi sa obhajovanie ruskej invázie či odsudzovanie ľudí utekajúcich z Ukrajiny až na výnimky neobjavilo.

Do súťaže nám prišlo takmer 200 prác. Prečítala a prezrela si ich porota v zložení Monika Kompaníková, Ria Gehrerová a Jana Močková.

Kategória TEXT

Porotkyňa Ria Gehrerová: „Zo zaslaných textov sa dala jasne vyčítať jedna opakujúca sa frustrácia: To naozaj je ešte dnes vo vyspelom svete možné, aby sa začala vojna, v ktorej zomierajú ľudia? Veľká časť prác sa na seba podobala. Texty sa začínali tým, ako sa na sociálnych sieťach dozvedeli o začiatku vojny, nasledoval strach z jej prieniku na Slovensko, a končili sa prianím, aby sa Ukrajina dokázala ubrániť. Hoci boli mnohé tieto práce veľmi šikovne napísané, snažili sme sa oceniť tie, ktoré prinášali originálnejší či osobnejší pohľad s dobrými postrehmi. Víťazkou sa stala 13-ročná Ukrajinka Kseniia Baliura, ktorá bola zároveň najmladšou účastníčkou súťaže (odídenci mali nastavený len horný vekový limit 19 rokov). Jej osobný príbeh bol napísaný zručnejšie a pútavejšie než zvyšok zaslaných textov v ukrajinčine, slovenčine či angličtine. Do pätice ocenených sa tentoraz, bohužiaľ, nedostala žiadna báseň, pretože takmer všetky pripomínali staré až historické básnické formy. Dôvodom zrejme bude, že v školách sa tejto poézii venuje nepomerne viac času ako kvalitnej súčasnej poézii.“

1. miesto (300 €): Kseniia Baliura, 13 rokov, ZŠ na Hrnčiarskej ulici vo Zvolene
2. miesto (200 €): Damián Takáč, 17 rokov, Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Košiciach
3. miesto (100 €):
Sabina Koziakova, 15 rokov, Ashbury College, Ottawa, Kanada
Christiána Guľová, 18 rokov, Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi
5. miesto (50 €) : Daniel, 18 rokov, Poprad (celé meno a školu neuverejňujeme na žiadosť študenta)

Kategória ART

Porotkyňa Jana Močková: „Diela, ktoré študenti a študentky prihlásili do súťaže, mali veľmi dobrú úroveň. Ich námety nám ukazujú dve kľúčové veci: jednak to, kde čerpali informácie o vojne, a zároveň to, ako túto situáciu sami prežívali. Veľmi jasne vidíme, že mladá generácia vidí vojnu takmer výlučne cez mobil, sociálne siete a správy. Bez ohľadu na to, či sa rozhodli kresliť, fotografovať alebo pracovať s grafickými programami, často sa sústredili na zobrazenie vojnových scén, ktoré videli zachytené na fotkách – znázorňovali zbombardované domy, bojujúcich vojakov, ohrozené deti. Viacerí sa snažili aj o úderné vyjadrenie prostredníctvom jednoduchých symbolov vojny posunutých do výtvarnej roviny. Z viacerých obrázkov je zrejmé, ako citlivo vnímajú študenti a študentky rozpor medzi tým, čo čítajú v médiách, a tým, čo okolo seba počujú od rodiny a blízkych. V dielach, ktoré zaslali, sa však objavil aj trochu znepokojujúci moment, keď vojnu viackrát znázornili ako počítačovú hru, ako niečo, čo nie je reálne, ale iba fiktívne a dá sa to kedykoľvek vypnúť.“

1. miesto (300 €): Adela Lamačková, 15 rokov, Gymnázium Trebišovská v Košiciach
2. miesto (200 €): Simona Uhrínová, 18 rokov, Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču, Bratislava
3. miesto (100 €): Melánia Pribulová, 18 rokov, Škola umeleckého priemyslu v Prešove
4. miesto (50 €): Pavol Šupina, 16 rokov, Gymnázium Andreja Kmeťa, Banská Štiavnica
5. miesto (50 €): Lea Duchovičová, 16 rokov, Stredná odborná škola pedagogická, Turčianske Teplice

Víťazné práce nájdete tu.