Robíme len to, čo Američania, vraví Putin. Čo znamená rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku

Keď minulý týždeň navštívil Moskvu čínsky prezident Si Ťin-pching, v spoločnom rusko-čínskom vyhlásení okrem iného zaznelo, aby všetky jadrové mocnosti stiahli svoje jadrové zbrane rozmiestnené v zahraničí.

Mierené to bolo na Spojené štáty americké, ktoré majú v Európe najmenej 100 jadrových hlavíc v piatich štátoch.

Pár dní na to v sobotu poskytol ruský prezident Vladimir Putin rozhovor ruskému novinárovi. Oznámil v ňom, že Rusko rozmiestni svoje taktické jadrové zbrane v Bielorusku. To sú menšie jadrové zbrane, ktorých cieľom je využitie na konkrétne ciele na bojisku.

Neuviedol, kedy sa tak stane, no Rusko chce do začiatku júla postaviť zariadenia v Bielorusku na ich uskladnenie a v apríli začať trénovať bieloruské sily, aby s nimi vedeli manipulovať.

„Nie je to nič nezvyčajné. V prvom rade: Spojené štáty to robia dlhé desaťročia. Dlho rozmiestňovali svoje taktické jadrové zbrane na teritóriu svojich spojencov. (…) Zhodli sme sa, že spravíme to isté,“ povedal Putin.

O tom, čo tým Putin sleduje, ako sa k tomu stavia Lukašenko a či to zvyšuje šancu použitia jadrového arzenálu v ruskej vojne proti Ukrajine, sme sa rozprávali s dvoma odborníkmi.

Jadrových zbraní sa vzdali

Bielorusko je jednou z iba štyroch krajín sveta, ktoré v minulosti vlastnili jadrové zbrane, no dobrovoľne sa ich vzdali (ešte Južná Afrika, Ukrajina a Kazachstan). Podľa jednej odborníčky bolo Bieloruskou prvou krajinou, ktorá dobrovoľne oznámila, že sa vzdá zbraní zdedených z čias Sovietskeho zväzu.

Proces sa ukončil asi v polovici 90. rokov a to, že Bielorusko je nejadrová krajina, sa dostalo aj do ústavy nového štátu. Zároveň Rusko od 90. rokov nemalo svoje jadrové zbrane ani inde v zahraničí.

Podľa odborníka na jadrové zbrane Michala Onderča je ruské oznámenie o poslaní zbraní do Bieloruska prekvapivé aj neprekvapivé zároveň.

„Krátko po začatí ruskej vojny na Ukrajine koncom februára 2022 Bielorusko zorganizovalo referendum o zrušení článku v ústave, ktorý zakazoval umiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku. V júni Putin a bieloruský prezident Alexandr Lukašenko súhlasili s rozmiestnením rakiet, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane (ale bez samotných hlavíc). Z tohto hľadiska tento krok nie je až taký prekvapivý,“ hovorí Onderčo, ktorý pôsobí na Erasmovej univerzite v Rotterdame.

Na druhej strane je to podľa neho prekvapujúce, lebo Rusko dlhodobo kritizovalo rozmiestnenie amerických jadrových zbraní v Európe (naposledy aj minulý týždeň v čínsko-ruskom stanovisku).

Robia to, čo robia Američania?

Putin v rozhovore povedal, že Rusi plánujú len to, čo desaťročia robia aj Spojené štáty. A keďže rozhodnutie o použití zostane na ruskej strane, nejde podľa neho o porušenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá zakazuje krajinám, ktoré nemajú jadrovú zbraň, aby ju získali.

„Putin má v tomto pravdu. Expertné názory na legalitu jadrového zdieľania v rámci NATO sa rôznia, ale v podstate zmluva zakazuje odovzdanie kontroly nad zbraňami ďalším štátom. Pokiaľ bude pomyselný červený gombík v Moskve, nejde o právny problém,“ odpísal Onderčo.

S tým súhlasí aj český expert Michal Smetana.

„Nejde o explicitné porušenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, aj keď sa mnoho nejadrových štátov domnieva, že podobná prax je v rozpore s duchom tejto zmluvy a mala by sa skončiť,“ odpísal vedecký pracovník a pedagóg na Inštitúte medzinárodných štúdií Fakulty sociálnych vied na Karlovej univerzite a vedúci Peace Research Center Prague.

Sú tu však aj isté rozdiely. Putin naznačil, že taktické jadrové zbrane by mohli byť rozmiestnené na bieloruské bombardéry (spomína sa Su-24) a balistické strely Iskander, ktorú už teraz sú na bieloruskom území.

Americké jadrové zbrane v Európe sú pripravené na použitie iba na lietadlá, ktoré majú spojenci. Jadrové zbrane určené na rakety v Európe aktuálne nie sú (boli tu v minulosti). To má vplyv na možný dostrel zbraní.

„Zatiaľ čo jadrové zbrane NATO sú dosť ďaleko od Ruska (v Belgicku, Nemecku, Holandsku, Taliansku a Turecku) a tieto základne sú na hranici doletov lietadiel, ktoré by ich mali dodať, tie v Bielorusku sú o dosť bližšie. Zároveň USA nemajú hlavice pre raketové sily spojeneckých krajín, zatiaľ čo Putin hovoril aj o možnosti hlavíc pre iskandery operované bieloruskými silami,“ dodáva Onderčo.

Bielorusko susedí s Litvou, Lotyšskom a Poľskom. Západné krajiny predpokladajú, že jadrové zbrane majú Rusi aj v Kaliningrade.

Ak by Rusi dali jadrové zbrane v Bielorusku aj na iskandery, išiel by ruský krok nad rámec súčasnej praxe jadrového zdieľania Spojených štátov, dodáva aj Smetana.

Onderčo zároveň vraví, že Rusko zatiaľ nerozhodlo o vyslaní jadrových zbraní do Bieloruska, ale hovorí iba o postavení zariadení na ich uskladnenie. „To bude nejaký čas trvať a bude sa to určite dať dobre pozorovať z vesmíru,“ dodáva odborník.

Jadrové zbrane v Európe

Spojené štáty začali rozmiestňovať jadrové zbrane v Európe od polovice 50. rokov. Najviac ich bolo v Európe v 70. rokoch – vyše sedemtisíc hlavíc. Po páde železnej opony však tento počet výrazne klesol, v súčasnosti majú Američania v Európe okolo 100 (podľa iných zdrojov do 240) jadrových zbraní.

Umiestnené sú na šiestich základniach v piatich štátoch NATO a majú silu od 0,3 kilotony po 170 kiloton. Ukryté sú v trezoroch v podzemí leteckých základní a kódy na ich použitie majú v rukách Američania.

Aj Sovietsky zväz počas Studenej vojny rozmiestnil jadrové zbrane u svojich spojencov: v Nemeckej demokratickej republike, Poľsku a aj Československu (podľa Onderča to nebolo nikdy oficiálne potvrdené). Na vrchole ich tu bolo dokopy vyše tisíc. Po páde Železnej opony ich Kremeľ z východnej Európy úplne stiahol.

Opätovné rozmiestnenie jadrových zbraní v ruskom pohraničí by tak určite bolo novinkou. Čo tým Vladimir Putin sleduje?

„Zo strany Kremľa treba toto rozhodnutie vnímať najmä ako ďalšiu snahu signalizovať smerom von ruské odhodlanie konflikt na Ukrajine ďalej eskalovať, a zvyšovať tak vnímanie rizika pri západných štátoch. Smerom dovnútra ide o gesto sily v situácii, keď sa aktuálnej ruskej ofenzíve veľmi nedarí a očakáva sa významný ukrajinský protiútok,“ hovorí Smetana.

Podľa Onderča to môže byť taktika Ruska na získanie ďalších možností, ako presvedčiť Západ o nutnosti vyjednávať s Ruskom po skončení vojny.

„Pokiaľ sa vojna neskončí nejako extrémne (jadrovou vojnou alebo úplným kolapsom Ruska), budú na Západe hlasy, že Rusko bude musieť byť kompletne izolované. Ale keďže budú na stole skutočné otázky, ako napríklad jadrové odzbrojenie, tak bude Západ nútený sa s Rusmi rozprávať. Izolácia nebude až taká veľká, ako sa môže zdať,“ dodal Onderčo.

Obaja experti sa však zhodujú, že v tejto chvíli to nezvyšuje riziko použitia jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine. „Aj keď každý podobný krok znižuje prehľadnosť situácie a dokážem si predstaviť eskalačné scenáre, v ktorých je táto prax destabilizačným prvkom,“ hovorí Smetana.

Americké zbrane v Poľsku?

Putin budúce rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku oznámil pár dní po tom, čo Briti povedali, že Ukrajine dodajú so svojimi tankami Challenger 2 aj muníciu s ochudobneným uránom. Rusko proti tomu protestovalo a hovorilo o eskalácii konfliktu.

Ochudobnený urán v protitankových strelách však podľa odborníkov nie je jadrová zbraň. Ide o urán, ktorý je menej rádioaktívny ako ten nachádzajúci sa v prírode, vzniká ako vedľajší produkt pri obohatení uránu a nemôže spôsobiť jadrovú reakciu.

Krajiny ako USA a Británia muníciu s touto látkou majú vo výzbroji od 70. rokov a Američania ju použili napríklad v Iraku v rokoch 1991 a 2003 či v bývalej Juhoslávii v roku 1999 (boli za to kritizovaní). Ochudobnený urán má vyššiu hustotu ako olovo, a teda lepšie preniká pancierom. Podľa BBC tak Briti chcú, aby ich tanky na Ukrajine mohli strieľať na Rusov z bezpečnejšej pozície.

Jeho použitie podľa Britov nie je zakázané, Američania hovoria, že vo výzbroji takéto strely majú aj Rusi, aj keď nie je potvrdené, či ich použili vo vojne proti Ukrajine.

Podľa odborníkov však takáto munícia nie je úplne neškodná a môže ublížiť ľuďom, ktorý by s takouto muníciou neodborne manipulovali. Môže tiež kontaminovať pôdu v oblasti, kde ich použili. Objavili sa štúdie, ktoré spájajú použitie týchto zbraní a zdravotné problémy novorodencov v irackom meste Násiríja.

„Nie je to, samozrejme, nič príjemné, ale ide o úplne iný druh munície (ako jadrové zbrane, pozn. red.). Americký expert z Centra pre štúdium nešírenia jadrových zbraní Jeffrey Lewis to prirovnal k šípkam z azbestu,“ tvrdí Onderčo.

Podľa neho oznámenie o rozmiestnení taktických jadrových zbraniach v Bielorusku nesúvisí s dodaním britských striel s ochudobneným uránom, keďže toto rozhodnutie museli plánovať dlho dopredu.

Otázka je, či to teraz nespôsobí, že Američania umiestnia svoje jadrové zbrane bližšie k hraniciam Ruska či Bieloruska. Napríklad Poľsko už minulý rok oznámilo, že by súhlasilo s tým, ak by Američania chceli rozmiestniť jadrové zbrane na jeho území.

Washington však nenaznačuje, že by po tom túžil, a podľa odborníkov by to nemalo veľké vojenské ani strategické opodstatnenie.

„Vojensky by to malo veľmi marginálny význam, politicky by išlo o veľmi nepopulárny krok v očiach množstva nejadrových krajín vrátane niektorých spojencov v rámci NATO. Paradoxne by také rozhodnutie skôr nabúralo jednotu Aliancie, ako ju viac zomklo,“ povedal Smetana.

 Reakcie

Spojené štáty na rozhodnutie reagovali relatívne pokojne. Aj hovorkyňa NATO, aj keď kritizovala tento krok, povedala, že krajiny nevidia zmenu v ruskej jadrovej pozícii, ktorý by ich prinútil zmeniť tú svoju.

Kritickejší boli, pochopiteľne, ukrajinskí politici, ktorí hovorili napríklad o tom, že Rusko z Bieloruska urobilo „jadrového rukojemníka“. Kyjiv chce, aby sa téme venovala Bezpečnostná rada OSN.

Alexandr Lukašenko už predtým volal po ruských jadrových zbraniach na svojom území. Referendum, ktoré zrušilo článok ústavy, bolo podľa bieloruskej opozície neplatné. Možné rozmiestnenie ruských jadrových zbraní je tak podľa líderky opozície Sviatlany Cichanovskej proti bieloruskej ústave a vôli ľudí.

„Tento neprijateľný vývoj môže urobiť z Bieloruska potenciálny cieľ preventívnych alebo odvetných útokov,“ povedala podľa Guardianu.

Michal Onderčo však naznačuje, že cieľ mať jadrové zbrane na svojom území môže vnímať Lukašenko aj ako spôsob, aby k útoku na Bielorusko neprišlo.

„Z mnohých diskusií je jasné, že Bielorusko by v prípade zintenzívnenia konfliktu bolo vnímané ako jeden z možných cieľov pred zaútočeným na Rusko. Americký novinár Fred Kaplan v knihe The Bomb píše, že za Obamovej vlády hrali wargame (potenciálny scenár vojny, pozn. red.), kde došlo k použitiu jadrových zbraní NATO na ciele v Bielorusku. Aj keď Bielorusko s tou vojnou nemalo podľa scenára wargame nič spoločné. Čiže ma neprekvapuje, že Bielorusko takto zmýšľa,“ dodal Onderčo.