Etnologička Marta Botiková: „Poriadne” dievča kedysi? Nemohlo fajčiť na ulici a muselo nosiť podprsenku
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Etnologičke Marte Botikovej minulý rok vyšla kniha Dievčatá, ženy na Slovensku a v Maďarsku (1955 – 1989). Spolu s maďarskou spoluautorkou Zitou Deáky v nej podrobne porovnávajú rôzne aspekty života žien v socializme v Československu a v Maďarsku.
V rozhovore hovoríme aj o tom, ako sa v priebehu rokov menilo postavenie žien na Slovensku, prečo sa Slovenky správali v 70. a 80. rokoch konzervatívnejšie ako ich južné susedky a prečo u nás Medzinárodný deň žien ešte aj dnes nesie pečať červených karafiátov.
Aj tento rok sme pri príležitosti Medzinárodného dňa žien mali možnosť vidieť podujatia jednej konkrétnej politickej strany, aké si pamätáme z 90. rokov aj z čias socializmu. V hľadisku aj v televíznych anketách sme videli natešené oslavujúce ženy, z ktorých nemálo sa zjavne narodilo ešte v socializme. Je možné, aby sme na základe vašej knihy viac porozumeli tomu, čím ich tento spôsob politického marketingu oslovuje? Čo vlastne vieme o tejto časti ženskej populácie na Slovensku?
Iste poznáte knihu Jozefa Cígera Hronského Jozef Mak a možno aj nedávno uvedený, vynikajúco spracovaný film Piargy, ktorý je filmovou adaptáciou lyrizovanej prózy Františka Švantnera. Príbehy, ktoré opisujú, sa neodohrali tak dávno, iba pred osemdesiatimi či deväťdesiatimi rokmi.
Ak sa pozriete na ženy zobrazené v týchto dielach, vidíte ich mlčiace, trpiace, ubolené, zúbožené. Toto je naše východisko z prvej polovice 20. storočia, naša krajina a skúsenosť v nej. Nehovorím, že to bola skúsenosť väčšinová, ale asi nie je náhoda, že si spisovatelia vyberali do svojich diel témy násilia na ženách alebo nelegitímnych vzťahov, ktoré sa končia zle v podstate pre všetkých zúčastnených.
Bolo to obdobie veľmi náročné aj z ekonomického hľadiska, navyše neustále posväcované všeobecným príklonom našej krajiny k náboženskej viere, ktorá mohla byť zaiste nápomocná pre jednotlivca, ale v politickom zmysle na Slovensku upevňovala konzervativizmus. Po hrôzach a traume vojny u nás následne nastúpila zmena režimu v 50. rokoch a s ňou prišli ďalšie a ďalšie traumy, ktoré sa navrstvovali jedna na druhú. Toto je v stručnosti kontext toho, v čom žijeme na Slovensku dlhodobo aj dnes, a to ženy aj muži.
Päťdesiate roky so sebou priniesli perzekúcie, útok na elity, vykonštruované súdne procesy a oklieštenie základných občianskych práv a slobôd, pričom definitívne nastolili komunistickú diktatúru. Nastala počas nich nejaká zmena z hľadiska postavenia žien?
Paradoxom je, že po období, keď v spoločnosti v rôznych aspektoch dominovali a mali silnejší hlas muži, sa práve v 50. rokoch istým spôsobom „spamätávali“ a dostávali do popredia aj ženy. Spoločenské zmeny, ktoré vtedy nastali, sa totiž bezprostredne dotkli všetkých domén, teda aj tých, ktoré boli výsostnou sférou žien – rodiny, domácnosti a spôsobu zamestnania. Ženám sa zrazu ponúkala možnosť vyššieho vzdelania a vzdelávania všeobecne, no zároveň dochádzalo aj k rozkolom v rodinách, často z ideových dôvodov.
V akom zmysle?
Napríklad vtedy, keď mladšia generácia uverila v novú ideológiu a deti boli ochotné donášať na svojich rodičov. Vtedy, keď rodičia navzájom (alebo aj celá rodina) žili v napätí, pod ideovým tlakom, v neustále pretrvávajúcom ekonomickom nedostatku a v každodennej snahe aspoň ako-tak sa zabezpečiť.
Takáto atmosféra rozhodne nepriala rodinnému životu a rodinnej pohode ani zabezpečovaniu nového potomstva a jeho následnej harmonickej výchove. Všade vznikali otázniky a nedorozumenia. Postupne sa ľudia v takomto systéme a tlaku naučili fungovať.
Existuje názor, že socialistická žena bola emancipovaná tým, že musela pracovať, a teda jej život sa oslobodil – nebola už nútená „poslúchať“ a nasledovať tradičné konzervatívne patriarchálne vzorce. Ale spoločenské pomery vrátane napríklad práva ženy na rozvod sa menili aj v západných spoločnostiach, nielen v socializme.
