Denník N

Rómska intelektuálka Elena Lacková o holokauste písala v čase, keď sa reflexia v Európe ešte len začínala

Prekladateľka a jazykovedkyňa Júlia Choleva Vrábľová a kniha Eleny Lackovej. Foto – romano fórum
Prekladateľka a jazykovedkyňa Júlia Choleva Vrábľová a kniha Eleny Lackovej. Foto – romano fórum

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento rozhovor vznikol v spolupráci s Romano fórum.

Dvadsaťšesť rokov od vydania českého originálu vyšli v slovenčine pamäti najznámejšej rómskej spisovateľky Eleny Lackovej. Autobiografické rozprávanie s názvom Narodila som sa pod šťastnou hviezdou preložila pre vydavateľstvo Brak jazykovedkyňa Júlia Choleva Vrábľová.

Lackovej kniha podľa nej dáva hlas rómskemu človeku a ukazuje, ako vyzeral život Rómov naprieč viacerými dekádami 20. storočia. „Veľmi silné pre mňa boli pasáže, keď Elena Lacková spomína na začiatky v škole. Opisuje, ako deti sedeli vzadu v lavici, varili si z papiera halušky a polievkou pre nich bol atrament. Nikto si ich nevšímal, až kým Elenina mama neurobila v škole ‚čoro-moro‘,“ vraví o knihe Choleva Vrábľová.

V rozhovore okrem iného vysvetľuje, v čom sú Lackovej pamäti zaujímavé aj pre nerómskeho čitateľa a ako sa zo spisovateľky z Veľkého Šariša stala ikona literatúry Rómov.

Iniciovali ste, aby kniha rómskej intelektuálky Eleny Lackovej Narodila som sa pod šťastnou hviezdou vyšla aj v slovenčine. Prečo to bolo pre vás dôležité?

Mám skúsenosti s ľuďmi, ktorí majú iný materinský jazyk, a viem, že Rómom sa čeština nečíta najľahšie. Ani mnohí, čo od detstva hovoria po slovensky, nečítajú v češtine úplne ľahko, lepšie im to ide v slovenčine. Každý máme iné databázy znalostí a schopností.

Okrem toho sa mi tá kniha zdala úžasná. Dostala som ju ako darček, neskôr som ju posunula kamarátke prekladateľke a dlho sa mi od nej nevracala. Žila vlastným životom, putovala z rúk do rúk. Veľa sme sa o nej rozprávali, bola to naša krčmová téma. A vôbec nebolo ľahké zohnať ju.

Pýtala som sa samej seba, prečo tá kniha nevyšla po slovensky. Treba ju predsa vrátiť tam, odkiaľ pochádza. Mám veľa priateľstiev a krásnych zážitkov s Rómami a viem, že mnohí z nich tú knihu nepoznali. Vravela som si, že to tak predsa nemôže byť, nedalo mi to pokoja.

V čom je tá kniha pre vás úžasná?  

Dala mi odpovede na mnohé stereotypné uvažovania väčšinovej spoločnosti. Veci nikdy nie sú také jednoduché, ako sa zdajú. Lacková veľmi pekne a autenticky vysvetľuje, prečo nesedia jednoduché odpovede typu „za socializmu bolo lepšie“, „všetci mali prácu“ alebo „Rómovia si sami zničili byty“. Ak človek číta pozorne, jej kniha odkrýva v pomerne veľkej šírke realitu za týmito stereotypmi.

Navyše je to úžasný príbeh silnej ženy. Je obdivuhodné, čo Elena Lacková dokázala. Už na krste knihy som povedala, že žena je kôň, ktorý ťahá, a Lacková to potvrdzuje.

Ďalším dôvodom je, že som v tejto knihe vnímala autentickú hrdosť na svoju kultúru. Zdá sa mi, že keď Rómovia – ale aj iné menšiny – hovoria o svojej kultúre, snažia sa v snahe o akceptáciu prezentovať iba pekné veci. Každá kultúra má však aj veľa vtipov a inotajov. A v knihe Eleny Lackovej je konečne aj pohľad, ktorý poznám ja – uťahuje si z gadžov.

Niektoré žartíky sú tam len v náznakoch. Napríklad keď píše, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie