Ak je odovzdanie stíhačiek morálne, môže byť aj ústavné
Vytváranie dojmu, že právo a diskusie o ňom sú nevyhnutne oddelené od morálky, podporuje príliš zúžený pohľad na základné princípy slovenskej ústavy.
Autor pôsobí na Katedre politológie Univerzity Komenského
Medializovaný výrok Mikuláša Dzurindu o „morálke nad právom“ v súvislosti s rozhodnutím vlády darovať Ukrajine leteckú vojenskú techniku opäť na Slovensku podnietil diskusie o vzťahu medzi týmito spoločenskými fenoménmi. Ozvali sa tak podporné, ako aj kritické hlasy. Zdá sa však, že existuje všeobecná zhoda o právnej irelevantnosti morálnej správnosti rozhodnutia. To jest, morálna ambícia pomôcť štátu, ktorý čelí agresii iného štátu porušujúceho piliere medzinárodného práva rozvíjané od konca druhej svetovej vojny, pri interpretácii práva nezaváži.
Kontúry tejto debaty zodpovedajú prevažujúcemu chápaniu práva (nielen) v postkomunistickej strednej Európe, ktorým je príklon k právnemu pozitivizmu. Tento pohľad na právo, hoci má množstvo verzií, v zásade vníma právo ako oddeliteľné (hoci nie v každom jednotlivom prípade oddelené) od morálky. V konkrétnom prípade to znamená, že pre odovzdanie migov môže byť nevyhnutné porušiť Ústavu Slovenskej republiky. Ešte inak, slovenská ústava v tomto prípade prekáža morálne správnemu rozhodnutiu.
Naozaj?
Principiálny základ ústavy
„Právnická diskusia“ o odovzdaní migov sa sústredí
