Denník N

Šťastie pána Deatona

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Výskum držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu ukazuje, ako peniaze, zdravie i dôvera v zdravotníctvo ovplyvňujú spokojnosť so životom.

Nobelova cena za ekonómiu bola tak trochu prekvapením. Favoriti tipovaní podľa počtu vplyvných článkov a citácií zostali v čakárni. Kráľovská Švédska akadémia vied ocenila dielo Angusa Deatona za „jeho analýzu spotreby, chudoby a blahobytu“. Potešilo to tých, ktorých viac ako elegantné, no abstraktné modely ekonomických javov zaujímajú životné podmienky skutočných ľudí.

Spotreba, chudoba a blahobyt

Motorom rozvoja vyspelých krajín je spotreba tovarov a služieb. Ak si niekto kupuje nové šaty, alebo sa sťahuje do nového domu, zabezpečuje tým prácu a mzdu iným ľuďom. Keď spotreba klesá, stúpa nezamestnanosť. A krajina má veľký problém. Meranie spotreby tovarov a služieb je preto veľmi dôležité pre objasňovanie trendov vo vývoji ekonomiky, ale aj pre rozličné ekonomické a finančné politiky. Ak máme detailné údaje o spotrebe základných potravín v jednotlivých vrstvách obyvateľstva, môžeme vypočítať, ako sa zníženie či zvýšenie DPH dotkne chudobných a ako bohatých, ktorí majú úplne iný spotrebný kôš.

Údaje a spotrebe sa kedysi odhadovali na základe agregátnych údajov za celú ekonomiku. Angus Deaton prišiel s myšlienkou, že údaje o spotrebe treba zisťovať z prieskumov správania domácností. Ukázal, že výrazné zmeny v príjmoch sa nemusia prejaviť v rovnako významných zmenách v spotrebe tovarov a služieb. Ľudia sú vo svojich spotrebných návykoch pozoruhodne konzervatívni. Používať na meranie spotreby dáta z prieskumov domácností sa nám dnes javí ako samozrejmé. No pred 35 rokmi, keď s tým Deaton začal, to bola novinka.

Angus Deaton vždy tvrdil, že je nesprávne stotožňovať pojmy ako šťastie a blahobyt len s peniazmi. Podľa neho nesmieme ignorovať ani ďalšie dôležité zložky blahobytu, ako sú možnosť podieľať sa na rozvoji demokratickej spoločnosti a dostať kvalitné vzdelanie a zdravotnú starostlivosť.

Angus Deaton nikdy nemal vášeň pre autoritatívne názory na to, čo je pre ľudí najlepšie. Je vedcom v najlepšom zmysle tohto slova: miesto grandióznych sociálnych a/alebo ekonomických utópií sa venuje zbieraniu dát, meraniu a analyzovaniu. Tam, kde iní na základe nejakej normatívnej teórie dopredu vedia, ako sa ľudia majú správať, Deaton sa venuje zdokonaľovaniu metód zberu dát a hľadaniu súvislostí medzi nameranými faktmi. Tento postup je bežný v prírodných vedách, ale v ekonómii zďaleka nie je štandardom.

Peniaze = šťastie?

Deatonov prístup k vedeckej práci si môžeme ilustrovať na jeho článku Príjem, zdravie, a blahobyt vo svete. Článok vyšiel v prestížnom časopise Journal of Economic Perspectives. Pre nás je článok zaujímavý tým, že veľa pozornosti venuje krajinám strednej a východnej Európy.

Deatonov výskum vychádzal zo Svetového prieskumu, ktorý v 132 krajinách sveta urobil v roku 2006 Gallupov ústav pre prieskum verejnej mienky. Deaton sa pokúsil odpovedať na nesmrteľnú otázku, či „viac peňazí prináša viac šťastia“.

Prvé prieskumy merajúce šťastie v rôznych krajinách sveta pochádzajú zo Svetového prieskumu hodnôt (World Values Survey, WVS). Prieskumy opakovane ukázali, že ľudia v bohatých krajinách ako Dánsko či USA boli šťastnejší ako ľudia v Indii či v Benine, no od určitej hranice už vyššie príjmy nijako nezvyšovali pocit šťastia. Ľudia vo Venezuele a v Pakistane sa napríklad označili za šťastnejších ako ľudia v Južnej Kórei, ktorí mali omnoho vyššie príjmy. Ba čo viac, rast hrubého domáceho produktu (HDP) sa v niektorých krajinách neprejavil zvýšením, ale dokonca znížením pocitu šťastia. Niektoré výsledky boli úplne nelogické. Najviac kyslých tvárí a negativistických postojov k životu sa už tradične nachádza v Afganistane, v Čade a v Etiópii, a potom v širokom páse od Prahy po Vladivostok.

Ekonómovia sa dívali predovšetkým na základný vzťah medzi výškou HDP a šťastím. Videli v ňom potvrdenie teórie, že na peniazoch predsa len záleží. Psychológovia, nemateriálne založení ľudia a moralisti poukazovali na to, že tento vzťah bol dôležitý len pre najchudobnejšie krajiny. Keď sa v krajine odstránil hlad a úmrtia na bežné detské choroby, nárast HDP už pre šťastie nebol dôležitý. A videli v tom aj dôkaz, že ekonomický rast šťastie neprinesie. Kto mal teda pravdu?

Problém v dátach

Miesto moralistických úvah sa Deaton pustil do analýzy kvality dát. Najprv poukázal na rozdiel medzi pojmom „šťastie“ a pojmom „spokojnosť so životom“, ktorý sa zameriava na celkové hodnotenie života. Potom sa bližšie pozrel na dáta WVS z tých krajín, ktoré poukazovali na negatívny vzťah medzi nárastom príjmu a pocitom šťastia. Išlo o dve skupiny krajín. V prvej išlo o veľmi chudobné krajiny, kde sa však ľudia označovali za veľmi šťastných. Išlo najmä o Indiu, Ghanu a o Nigériu. V druhej skupine boli krajiny, ktoré mali relatívne vysoké HDP na obyvateľa, no reportovali veľmi nízky pocit šťastia. Silnými negativistami sa v prieskumoch WVS ukazovali ľudia zo strednej a z východnej Európy, ktorí mali omnoho vyššie príjmy ako ľudia v Ghane, no ich pocit šťastia na stupnici od 1 po 10 dosahoval hodnoty 4 až 8, kým v Ghane to bolo takmer 8. Ako je to možné? Tu sa ukázala Deatonova silná stránka, ktorou je kvalita merania údajov. Namiesto bezduchého nasypania oficiálnych čísiel do štatistického softvéru sa najprv pozrel na metodiku zberu dát.

Deaton poukázal na nevhodné metodiky odhadovania príjmu v bývalých socialistických krajinách. Tieto krajiny v skutočnosti neboli až také bohaté, ako tomu nasvedčovali prepočty cez paritu kúpnej sily. V týchto krajinách boli navyše veľmi nepresné odhady tempa ekonomického rastu, najmä v búrlivých 90. rokoch. Na druhej strane údaje o výnimočne šťastných ľuďoch z Ghany a z Pakistanu boli skreslené tým, že anketári išli cestou ľahšieho odporu. Celkom logicky sa zamerali na gramotných obyvateľov miest, ktorí mali podstatne vyšší príjem (a aj pocit šťastia) ako chudobní negramotní roľníci na dedine. Ďalšou slabinou dát WVS bolo nízke zastúpenie veľmi chudobných krajín, kde bol so zbieraním dát veľký problém. Jednoducho povedané, údaje z WVS boli pre vyjadrenie spokojnosti so životom nevhodné, nereprezentatívne a v prípade výšky HDP často aj zle odhadnuté. V ekonomickej a sociálnej štatistike sa výpočty založené na takýchto dátach charakterizujú ako „shit in, shit out“. Mnohým akademikom však takéto dáta stačili na vyvodzovanie ďalekosiahlych záverov o vplyve peňazí na kvalitu života.

Namiesto údajov o šťastí sa v Gallupovom Svetovom prieskume kládli otázky o spokojnosti so životom. Gallupov prieskum bol aj omnoho reprezentatívnejší ako WVS a zahrnul 132 krajín sveta. Ukázalo sa, že pocit spokojnosti so životom naozaj rastie so stúpajúcim príjmom, aj keď pre najbohatšie krajiny sveta o niečo miernejšie.

Kyslé tváre z východu

Vráťme sa ešte raz k uhundraným ľuďom zo strednej a z východnej Európy. Aj po korekcii dát vychádza tento región ako výnimočne nespokojný so životom, najmä vzhľadom na reálny príjem, ktorý je napríklad v Maďarsku omnoho vyšší ako v Benine či v Hondurase. Deaton dal tento fakt do súvisu s iným indikátorom celkovej spokojnosti so životom – spokojnosťou so zdravím. Zhoršenie zdravotného stavu na spokojnosti so životom ešte nikomu nepridalo. Vo veľkej väčšine krajín sveta preto aj pocit spokojnosti so životom celkom prirodzene klesá s vekom. V strednej a vo východnej Európe je tento pokles najväčší na celom svete. Čo sa týka zdravia, 11 postsocialistických krajín patrí medzi 20 najnespokojnejších so zdravím na svete. Prečo sú však ruskí, maďarskí či lotyšskí dôchodcovia takí uhundraní, keď ich príjem a úroveň zdravotnej starostlivosti je predsa len omnoho vyššia ako v Keni a v Tanzánii? Prieskum sa pýtal aj na dôveru občanov vo fungovanie zdravotníckeho systému. Dôvera bola najnižšia práve v postsocialistických krajinách. Pocit dôvery nemeria skutočnú úroveň zdravotníckeho systému, ktorý je v Poľsku predsa len omnoho vyšší ako v Keni. Pocit dôvery meria zmenu v úrovni. Kým v Keni išla nahor (z nízkeho základu), v postsocialistických krajinách mali občania (často oprávnený) pocit úpadku systému.

Deaton vo svojej práci ukázal, že existuje pozitívny a silný vzťah medzi výškou príjmu a pocitom spokojnosti so životom. Ľudia vo vyspelých krajinách si nielen viac kúpia zo mzdy alebo dôchodku, ale profitujú aj z kvalitných zdravotníckych a sociálnych systémov, ktoré prispievajú k pocitu životnej pohody. Keď sa takéto systémy narušia, najmä starší ľudia vnímajú tieto zmeny veľmi negatívne. Pocit spokojnosti so životom je významne korelovaný s pocitom spokojnosti so zdravím, no zdravie samotné tiež nie je všetko. „S podlomeným zdravím sa dá toho spraviť len málo. A keď nemáte príjem, zdravie samo osebe vám nezaručí dobrý život“ zhŕňa Deaton svoju výskum.

Príjmy a demokracia

Deaton sa vyjadruje aj k aktuálnym ekonomickým a sociálnym otázkam, akou je narastajúca príjmová nerovnosť v USA. Je pre neho typické, že nezaujíma ideologické stanoviská. Zaujímajú ho praktické súvislosti medzi mocou peňazí a stavom demokracie. Jeho postoj k príjmovej nerovnosti je pozoruhodne vyvážený: „Ak niekto vymyslí niečo nové, čo prospeje nám všetkým, a trh správne funguje, potom je za to bohato odmenený a vzniká nerovnosť“. Takáto nerovnosť je podľa Deatona správna. Znepokojuje ho však obrovské bohatstvo, ktoré sa v USA rodí zo „sociálne pochybných aktivít“. „Pozrite na aktivity na Wall Street, ktoré zamestnávajú našich najbystrejších mladých ľudí. Nie je mi jasné, či spoločnosť potrebuje, aby sa títo bystrí mladí ľudia zaoberali práve takýmito vecami, miesto toho, aby sa sústredili na inovácie v súkromnom sektore alebo sa snažili hľadať spôsoby na liečbu rakoviny“. Ďalšia vec, ktorá ho trápi, je prepojenie veľkých peňazí a veľkej politiky. Pripomína výrok bývalého sudcu Najvyššieho súdu USA Louisa Brandeisa: „nemôžeme mať naraz aj extrémnu príjmovú nerovnosť aj demokraciu“. Deaton si nemyslí, že USA je ovládaná plutokratmi, ale znepokojuje ho obrovský vplyv peňazí na demokraciu. Môžeme len špekulovať, koľko výskumného materiálu na túto tému by našiel v nejakom typickom štátiku v strednej a vo východnej Európe.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie