Na Kaliňáka a Brhela podali obžalobu pre podozrenie z podplácania Imreczeho

Úrad špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na bývalého ministra vnútra za Smer Roberta Kaliňáka a oligarchu blízkeho strane Jozefa Brhela pre podozrenia súvisiace s „dorovnávaním“ platu Františkovi Imreczemu, niekdajšiemu prezidentovi finančnej správy a nominantovi Smeru.

Obom hrozí väzenie 5 až 12 rokov.

Podanie obžaloby na Špecializovaný trestný súd Denníku N potvrdil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Kaliňák aj Brhel sa snažili odvrátiť hrozbu súdu, žiadali zrušenie svojho obvinenia pomocou sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Keďže však prokuratúra podala obžalobu, zákon v tomto momente nepripúšťa, aby generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku použila paragraf 363.

Rovnaká situácia sa stala aj v prípade guvernéra Národnej banky Slovenska, exministra financií za Smer Petra Kažimíra, na ktorého špeciálna prokuratúra vo februári podala obžalobu pre podozrenie z podplácania, skôr než u Žilinku rozhodli o jeho podaní podľa paragrafu 363.

Advokát Michal Mandzák, ktorý zastupuje Jozefa Brhela, o podanej obžalobe v utorok popoludní nevedel, a preto sa k nej nevyjadril. Potvrdil však, že minulý týždeň bolo záverečné preštudovanie spisu, čo je posledný krok pred ukončením vyšetrovania.

Mandzák zopakoval, že jeho klient trvá na svojej nevine.

Kaliňák: Ako ma mohli obžalovať, keď ma ani nevypočuli?

Kaliňák reagoval, že nechápe, ako mohli naňho podať obžalobu, keď na dnes – utorok 28. marca – mal termín, keď pred uzavretím spisu mohol navrhnúť ďalšie dôkazy. Nepovedal, či on alebo jeho advokát termín využili a či navrhli ďalšie dôkazy.

„Nechápem, ako mohli podať obžalobu. Nebol som ani vypočutý. Obžalobu zrejme podali podľa Trestného poriadku Burkiny Faso, ale nie slovenského.“

Preštudovanie spisu bolo v súlade so zákonom, reagoval na Kaliňákovu výhradu dozorový prokurátor Matej Izakovič. „Boli stanovené dva termíny na preštudovanie spisu, ktoré aj väčšina obhajcov využila. Nikto sa riadne neospravedlnil,“ dodal.

Robert Fico v utorok oznámil návrat Roberta Kaliňáka do politiky – stal sa šéfom volebného štábu Smeru do parlamentných volieb.

Na otázku, či bude v septembrových voľbách kandidovať, Kaliňák odpovedal: „Na kandidovanie ma pozývajú orgány činné v trestnom konaní, ale zatiaľ som sa tak nerozhodol.“

Robert Kaliňák a Jozef Brhel pritom ani podaním obžaloby ešte definitívne nestratili nádej na paragraf 363. Generálna prokuratúra by teoreticky mohla použiť paragraf 363 v prípade, že by súd našiel chyby v obžalobe a vrátil by ju prokurátorovi – a zároveň by ešte neuplynulo pol roka od ich obvinenia. Keďže obvinení boli vo februári, polročná lehota uplynie začiatkom augusta.

Imrecze podľa NAKA dostal od Brhela 1,1 milióna eur

Podstatou stíhania Kaliňáka s Brhelom je, že stáli za „dorovnávaním“ platu Imreczemu.

Kľúčovým svedkom v kauze je práve Imrecze, ktorý vypovedal, že keď sa za éry Smeru v máji 2012 stal prezidentom finančnej správy, tak sa stretol s vtedajším ministrom vnútra Kaliňákom, aby sa porozprávali o plate. Imrecze tvrdí, že na tomto stretnutí ho Kaliňák poslal za podnikateľom Brhelom, aby si dohodol kompenzáciu k platu na úrovni 200-tisíc eur ročne k výplate, keďže prechodom zo súkromnej firmy do štátnej sféry si platovo pohoršil o vyše 280-tisíc eur ročne.

Podľa vyšetrovateľov NAKA Brhel celkovo vyplatil Imreczemu 1,1 milióna eur a za poskytnuté peniaze žiadal tento podnikateľ lojálnosť. Imrecze tvrdí, že mu na oplátku poskytoval informácie z prostredia finančnej správy.

Brhela, oligarchu blízkeho Smeru, už súdia v kauze Mýtnik, ktorej podstatou sú podozrenia zo zmanipulovaných IT zákaziek na finančnej správe za desiatky miliónov eur, z čoho mal profitovať aj Brhel.

Po podaní obžaloby na Kaliňáka a Brhela teraz závisí od sudcu špeciálneho súdu, či ju prijme a začne ich súdiť alebo obžalobu pre nedostatky vráti prokurátorovi. V takom prípade by musel prokurátor nedostatky odstrániť a až potom sa opätovne obrátiť na súd.

Keď Fico ohlásil Kaliňákov politický návrat

Kaliňáka zastihlo podanie obžaloby v období, keď sa usiluje o politický návrat. Po boku predsedu Smeru Roberta Fica sa pravidelne objavuje na tlačových besedách a chodí aj na stranícke akcie v regiónoch, vidieť ho bolo napríklad na oslavách MDŽ.

Robert Kaliňák roky pôsobil s Ficom v politike ako jeho dvojka, spolu zakladali Smer a sedeli aj vo vládach. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018 odstúpil z postu ministra vnútra, Fico vtedy podal demisiu ako premiér, no na rozdiel od neho Kaliňák už vo voľbách 2020 nekandidoval a odišiel do politického dôchodku.

Všetko zmenili vyšetrovania vplyvných funkcionárov Smeru vrátane bývalého šéfa polície Tibora Gašpara. Keď podozrenia začali smerovať aj voči Ficovi, Kaliňák intenzívnejšie začal pôsobiť ako advokát, verejne spochybňoval vyšetrovania korupčných káuz a opäť začal vystupovať ako jedna zo špičiek Smeru.

Ficova strana v utorok oznámila, že šéfom volebnej kampane Smeru bude práve Kaliňák. Stále je členom predsedníctva Smeru.

V kauze Súmrak ešte Ficovi s Kaliňákom pomohol paragraf 363

Fico s Kaliňákom vlani čelili obvineniam v kauze Súmrak, v rámci ktorej ich podozrievali, že stáli na čele zločineckej skupiny, ktorá zneužívala štát proti politickým oponentom vrátane Andreja Kisku a Igora Matoviča. Stíhania ich zbavila generálna prokuratúra cez paragraf 363.

Kaliňák ešte predtým vlani na jar strávil 23 dní za mrežami – zadržali a obvinili ho 20. apríla, sudca Špecializovaného trestného súdu ho potom zobral do väzby a odtiaľ ho prepustil až Najvyšší súd. Z týchto dní je aj fotografia Kaliňáka so spútanými rukami nad hlavou.

Keď Kaliňáka obvinili v súvislosti s „dorovnávaním“ platu, nedal sťažnosť proti vzneseniu obvinenia špeciálnej prokuratúre, vďaka tomu sa mohol rovno obrátiť na generálnu prokuratúru s podaním na základe paragrafu 363. Žilinkov úrad už o ňom nestihol rozhodnúť, lebo špeciálna prokuratúra v utorok podala na súd obžalobu. To isté sa týka aj Brhela, ktorý postupoval rovnako ako Kaliňák.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka vyhlásil, že podaním obžaloby na Kaliňáka a Brhela zanikla jeho právomoc rozhodnúť o ich podaniach podľa paragrafu 363. „Z toho dôvodu sa ani nemôžem a neviem vyjadriť k prípadnej dôvodnosti alebo nedôvodnosti návrhov obvinených,“ napísal Žilinka na Facebooku.

V statuse na sociálnej sieti Žilinka obvinil Denník N z manipulatívneho informovania. „Podsúvať verejnosti podprahovo naratív plánovaného zrušenia obvinení podľa § 363 Trestného poriadku, akoby ani iná možnosť neexistovala, tak nie je korektné, ale až zlomyseľné. Až po preskúmaní veci by totiž bolo možné zo strany generálneho prokurátora urobiť spoľahlivý záver o zákonnosti vydaných rozhodnutí,“ napísal Žilinka.

Prípad týkajúci sa Imreczeho platu nie je postavený len na svedectve tohto bývalého riaditeľa finančnej správy. Podľa uznesenia o obvinení Kaliňáka a Brhela sa vyšetrovatelia opierajú aj o výpovede ďalších spolupracujúcich obvinených – bývalého generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej správy Daniela Čechca a bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa.

Makó: Mne dorovnával plat Bödör

Makó tiež vypovedal o dorovnávaní platu a o tom, ako za čias vládnutia Smeru fungoval systém lojálnych štátnych funkcionárov, ktorí takpovediac plnili priania oligarchov blízkych Smeru. Makó tvrdil, že po víťazstve Smeru vo voľbách v roku 2012 mu nedorovnával plat Brhel, ale Norbert Bödör. Dostával od neho 10-tisíc eur mesačne k platu, ktorý bral ako šéf Kriminálneho úradu finančnej správy.

Fico s Kaliňákom dlhšie spochybňujú svedectvá Imreczeho či Makóa, hovoria o nich ako o klamároch, ktorí vypovedajú, čo im prikážu vyšetrovatelia NAKA.

Špeciálna prokuratúra a generálna prokuratúra sa dostali do sporu pre paragraf 363 aj v prípade korupčného prípadu bývalého šéfa SIS, nominanta Sme rodina Vladimíra Pčolinského. Špeciálna prokuratúra predbehla Žilinkov úrad, takisto naňho vlani v máji podali obžalobu pred rozhodnutím o podaní podľa paragrafu 363. Pre procesné pochybenie im ju sudca vrátil a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry dodnes ešte nedal obžalobu opätovne na súd po odstránení nedostatkov. Pčolinský popiera, že by zobral úplatok 20-tisíc eur od vplyvného konkurzného právnika Zoroslava Kollára za to, že mu dá tajná služba pokoj.