Denník N

Zlatica Švajdová-Puškárová: Erik Tomáš odo mňa nikdy žiadnu úľavu nechcel

Zlatica Švajdová-Puškárová (38) vyštudovala žurnalistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala v SME, vo VTV, v agentúre Sita, STV a viac ako 15 rokov je jednou z hlavných hviezd televízie Markíza. Jej manžel je Patrik Švajda, ktorý spolu s ňou moderuje Televízne noviny. Majú spolu jedného syna. Foto N - Vladimír Šimíček
Zlatica Švajdová-Puškárová (38) vyštudovala žurnalistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala v SME, vo VTV, v agentúre Sita, STV a viac ako 15 rokov je jednou z hlavných hviezd televízie Markíza. Jej manžel je Patrik Švajda, ktorý spolu s ňou moderuje Televízne noviny. Majú spolu jedného syna. Foto N – Vladimír Šimíček

Pätnásť rokov je súčasťou najsledovanejšej televízie. Kedysi pred ňou poslanci v parlamente utekali, dnes živé vstupy z jej svadby trhajú rekordy sledovanosti. Hovorí, že moderovanie správ ju napĺňa.

V detstve ste chodili na klavír a do talianskeho gymnázia. Akú ste mali výchovu?

Som z úplne klasickej učiteľskej rodiny, mala som veľmi silné rodinné zázemie. Keď som bola prváčka na základnej škole, otec našiel vo Večerníku inzerát, že prijímajú deti do Ľudovej školy umenia, na klavír. Spýtal sa ma, či by som tam nechcela chodiť, v rodine sme vždy radi spievali. Nakoniec som tam chodila osem rokov, ale so zaťatými zubami. Bola to nesmierna disciplína, pretože som veľmi športovo založená, a od takého piateho ročníka mi to už vôbec nevoňalo. Lenže v našej rodine platilo, že čo sa začne, to treba dokončiť, aj za cenu úmoru. Často som chodila aj poza školu. Vtedy som dostala prvú aj poslednú bitku od môjho milovaného otca. (smiech)

Akú bitku?

Dostala som po zadku, pretože som asi dva mesiace predstierala, že trénujem, ale nechodila som tam. Potom som sa spamätala a nakoniec som prvý stupeň dokončila. Veľa mi to dalo, ako aj talianske lýceum. Riaditeľ Pavol Sadloň vtedy otváral prvý ročník. Moji rodičia boli vždy progresívni, tak mi povedali, aby som to išla vyskúšať. Bol rok 1991 a v jazyku videli budúcnosť. Okrem taliančiny sme sa detailne venovali aj svetovej literatúre, histórii, často sme chodili do Talianska. Na tie časy som sa veľmi intenzívne dotýkala inej kultúry, mentality, mali sme napríklad štúdium Európskej únie a určite ma práve gymnázium perfektne pripravilo na prácu novinárky.

Dovtedy ste po taliansky vôbec nehovorili?

Vôbec. Prvý rok sme sa na škole učili iba taliančinu. Dnes hovorím plynule po taliansky aj po anglicky. Pred rokom bol na Slovensku Horacio Pagani, konštruktér a majiteľ firmy na výrobu superluxusných áut. Prezentoval tu svoje auto a mňa zavolali v taliančine moderovať. Málokto to o mne vie a viacerí ľudia, ktorí tam boli, boli veľmi prekvapení.

Nechceli ste ísť robiť do talianskej televízie?

Uvažovala som nad tým, že pôjdem do Talianska, veľa mojich spolužiakov sa tam uchytilo. Hlavne ženy (smiech). Ešte na strednej škole som robila turistickú sprievodkyňu, Rím, Florenciu, celé Taliansko a bolo by pomerne jednoduché tam ísť a nájsť si tam napríklad nejakého Taliana, boli z nás očarení, ale veľmi skoro ma pohltila novinárčina. Zostala som tu a neľutujem to.

Kedy ste zistili, že chcete byť novinárkou?

Boli sme antikomunistická, kresťanská rodina, a tak sme boli aj vychovávaní. Sledovali sme dianie, a keď prišla Nežná revolúcia, moji rodičia išli na námestie. Naša nedeľa, to bol kostol, veľký obed a po ňom Co týden dal, v zime tradičné skoky na lyžiach. Všetko sme vždy museli okomentovať a zhodnotiť. Bola to úžasná doba, nebyť pri tom by bol hriech. Písala som si rôzne denníčky s politickými názormi a postupne som nasledovala svoj sen. Podarilo sa mi to šťastne naplniť.

Zlatica Puškárová si na strednej škole vyrábala svoj politický zošit.
Zlatica Švajdová-Puškárová si na strednej škole vyrábala svoj politický zošit.

Takže ste išli na žurnalistiku?

Nedostala som sa na prvýkrát, lebo som nemala tvorbu. Bola som vtedy sklamaná, náramne som si verila. Zobrali ma na politológiu do Trnavy, kde vtedy učili Ivan Mikloš, Ivan Šimko alebo Ján Figeľ, ale nestrácala som vieru a začala som pracovať. Bola som dva týždne v SME, potom asi štyri mesiace vo VTV, a potom som išla do agentúry Sita, kde som bola asi trištvrte roka. V Site som zažila aj pád Mečiara.

Prečo v SME iba dva týždne?

Bola to iba príloha a ja som veľmi túžila robiť politiku. Bolo mi jasné, že v SME, kde vtedy boli hviezdy ako Peter Tóth alebo Marián Leško, na ktorého som sa zbožne pozerala, ja ako začínajúce ucho nemôžem hneď robiť politiku.

Zlatica Puškárová si na strednej škole vyrábala svoj politický zošit.
Zlatica Švajdová-Puškárová si na strednej škole vyrábala svoj politický zošit.

Dnes si už asi málokto pamätá, že ste boli aj v STV.

Z STV vtedy po roku 1998 odišiel Kubiš, nastúpilo nové vedenie a so mnou prišli aj Braňo Dobšinský, Elena Linczéniová, Jana Lepeňová, dnes Žitňanská. Chceli sme STV postaviť na nohy.

Nakoniec ste však aj tak odišli, prečo?

Boli práve prezidentské voľby, kde kandidovali Rudolf Schuster aj Michal Kováč. Michal Kováč sa v istej chvíli vzdal v prospech Rudolfa Schustera. Urobila som o tom materiál, ale vedúcemu vydania tam niečo nesedelo a povedal, že mi to vystrihne. Nebolo to nič zásadné, ale my sme vtedy boli neuveriteľne hrdí novinári. Povedala som mu, že ak mi to odstrihne, tak dám výpoveď, čo on nebral úplne vážne a surovo mi to vystrihol. Mojím šéfom bol vtedy Tibor Búza, ktorý mi neskôr šéfoval aj v Markíze. Jemu som odniesla výpoveď. Hovoril mi, aby som to nerobila, ale stála som si za tým, hoci aj so slzami v očiach.

To znie ako veľká tvrdohlavosť, hoci o nič nešlo.

Áno, no mala som 20 (smiech). Mala som to v sebe a myslela som si, že za svojím slovom musím stáť. Jednoducho mi prekážal ten spôsob, že niekto mi to odstrihol bez toho, aby to so mnou konzultoval. Na druhý deň mi telefonoval Ľubomír Lintner, aby som išla do Markízy. Ešte som to odmietla, ale keď o dva mesiace volal znovu, už som v auguste nastúpila. V septembri som už vysielala prvé Na telo s Mikulášom Dzurindom. Ľubovi Lintnerovi som vďačná, lebo Markíza mi zásadne zmenila život.

Denník Nový deň, ktorý ovládali Mečiarovci, v roku  2001 napísal o tom, ako poslanec Ján Cuper požiadal predsedu parlamentu, aby vám odobral akreditáciu. Dôvodom bol konflikt, keď ho Puškárová prepadla na chodbe Národnej rady a položila mu podľa neho nemiestnu otázku. Hoci odmietol odpovedať a zakázal jej nasnímaný materiál použiť, bol odvysielaný v Televíznych novinách. To ste si ako dovolili?

Poslanec Cuper bol taký svojský, že jeho som sa mohla opýtať aj úplne nevinnú otázku a prišla nečakaná odpoveď. Ale pre komerčnú televíziu bol veľmi atraktívny.

Relácia Na Telo bola vo svojich začiatkoch pre politiku úplne zásadná. Chodili tam všetci – Lexa, Harabin, Rezeš. František Mojžiš z Drukosu vo vysielaní naživo oznámil zatvorenie svojich pobočiek. Viete si predstaviť, že by sa dnes udialo v relácii niečo podobné? Dnešná relácia sa s tou vtedajšou nedá porovnať.

To sa dá vysvetliť dobou. Vtedy sa veci neustále menili, kreovali. Stále sa niečo dialo, do rána sme chodili po tlačovkách. Aj samotní politici sa iba učili vládnuť. Pamätám si, že slovo tender do roku 2000 nikto ani nepoznal. Atmosféra a záujem o politiku boli neporovnateľné so súčasnosťou.

Bolo to tak vždy, že bol problém dostať do relácie politikov, alebo sa v jej začiatkoch predbiehali?

Prerod politikov bol zaujímavý. Na začiatku konali živelne, každý sa chcel, samozrejme, vidieť. Časom sa kultivovali v prejavoch a postupne začali mať rôznych konzultantov a poradcov a aj na ich popud zisťovali, že sú situácie, keď je výhodnejšie do relácie neísť a nekomunikovať.

Zlatica Puškárová. Foto N - Vladimír Šimíček
Zlatica Švajdová-Puškárová. Foto N – Vladimír Šimíček

A je to naozaj tak, že je lepšie do relácie neísť? Experti na politický marketing dodnes hovoria, že napríklad pred voľbami je v kampani z hľadiska veľkého množstva voličov dôležité hlavne to, čo odvysiela Markíza.

Hovorí sa to. V prípade predvolebných diskusií je však zákon veľmi striktný. Práve preto sa na voľby pripravujeme celé mesiace vopred. Vyžaduje to obrovské množstvo práce celého tímu práve preto, že si uvedomujeme, akú zodpovednosť so sebou prináša vplyv, ktorý televízia má. Najzaujímavejšie je však dostať politika do diskusie, keď čelí nejakej kauze a mal by niečo vysvetliť. A to je z pohľadu politikov úplne iná situácia.

Problémom bolo aj to, že politici si vyberali, s kým áno, s kým nie, napríklad Robert Fico istý čas nechodil vôbec, nakoniec začal chodiť sám. Nebola toto aj chyba novinárov, že to politikom dovolili?

Nechcem, aby to vyznelo, že politici vôbec nechodili. Vždy som sa snažila byť korektná, neurážať a ísť podľa faktov a politici ma rešpektovali. Mojou úlohou však nie je zaťažovať verejnosť tým, kto chce a kto nechce prísť. Vždy som sa snažila presvedčiť aktérov, aby prišli a zviedli pred kamerami súboj.

Na koho sa bolo treba najviac pripraviť?

Vždy som sa snažila pripraviť na každého. Zo začiatku som nemávala žiadne víkendy, bola som tým taká pohltená. Od piatka do nedele som žila len tým.

 Nepoľavili ste už potom trochu?

Tiež som iba človek, a nie stroj, prežívala som si aj svoje súkromie a rôzne iné veci. Každú reláciu som si vždy pozrela, sama sebe som bola najväčší kritik. Na druhej strane som odmoderovala štvoro parlamentných volieb a troje prezidentských. Získala som mnohé ceny tak odborné, ako aj televízne. Všetky relácie boli vždy naživo, nepomáhal mi žiadny „milosrdný“ strih zo záznamu.

Jedny prezidentské voľby vám dodnes nevie zabudnúť Iveta Radičová, kde ste ju nešťastne zostrihli v súvislosti s témou týkajúcou sa Maďarska. Vyznelo to tak, že pritakáva Orbánovi o jednote Maďarov, hoci danú vetu vyslovila v úplne inom kontexte. Radičová má pocit, že ste jej poškodili.

S tým nemôžem súhlasiť. Odvysielali sme časť reportáže, ktorá odznela v Televíznych novinách už niekoľko týždňov predtým a nespochybnila ju ani ona, ani licenčná rada, a v priamom prenose dostala priestor zareagovať. Rovnako dostal možnosť na svoj starší výrok „som akoby člen Smeru“ reagovať aj ďalší z kandidátov, ktorý sa zúčastnil diskusie, Ivan Gašparovič.

Zlatica Švajdová-Puškárová. Foto N - Vladimír Šimíček
Zlatica Švajdová-Puškárová. Foto N – Vladimír Šimíček

S nástupom do Markízy sa o vás začal  zaujímať bulvár. Najprv v marci 2002 napísali článok o tom, že nechcete povedať, čo vám kúpil Patrik Švajda na meniny. V apríli pritvrdili a napísali o tom, že Švajda bozkáva Puškárovú pri nedeľnom nákupe.

Naozaj? To si ani nepamätám.

Švajda s Puškárovou si prejavujú náklonnosť už aj na verejnosti. V istom bratislavskom supermarkete ju zahŕňal bozkami aj pri platení tovaru. Zo Zlaticinho správania sa dalo vytušiť, že jej to nebolo celkom po vôli. Snažila sa mu uhýbať, ale nedarilo sa jej to. Takéto uvoľnené správanie typické pre tínedžerský vek si dovolili azda v domnení, že v šiltovkách, ktoré mali na hlave, ich nikto nespozná.

Je to možné? (smiech)

Šilty nezabrali, obzeralo si ich množstvo ľudí. Nevedno, či láska medzi mladými moderátormi prechádza cez žalúdok, ale v nedeľu dopoludnia bol ich košík plný konzerv, zaváranín a polotovarov. Ako sa na toto dá zvyknúť?

Tak vidíte, vydržalo nám to pätnásť rokov a dokonca sme tento rok uzavreli aj manželstvo.

Ako z tých konzerv Patrik Švajda vyžil?

S týmto ste ma veľmi rozosmiali. Varím a veľmi poctivo. Dokonca nechodíme ani na obedy, nosíme si jedlo do práce, pretože áno, človek časom zistí, že láska ide cez žalúdok, a skôr cez môj. Keď som hladná, som veľmi nebezpečná. Ale k bulváru – bolo to, samozrejme, náročné, ale ja mám takú šťastnú povahu, vyspím sa a život ide ďalej.

Toto bol ešte taký veselší článok, ale potom nasledovali horšie, kde sa rozoberal rozvod, jeho manželka, potom vás chceli vydať, písali, že vás nechce a tak ďalej.

Bolo to surové.

Ako veľmi tieto texty človeka ovplyvňujú v súkromí?

Nenariekam, ani som sa nikdy nesťažovala. Trápilo ma to skôr z toho hľadiska, že som sa samej seba pýtala, ako môžu na mňa nejakí novinári, kolegovia, toto všetko zniesť. V relácii som sa vždy snažila biť za ľudí, bojovala som za spravodlivosť a skôr by mi dobre padla nejaká podpora. Neboli to vždy ľahké obdobia, čelila som aj rôznym vyhrážkam, čiže skôr ma mrzelo, že ma novinári takto diskreditujú. Ale už som na to aj zabudla. Vďaka dobrému zázemiu som toto všetko v pohode zvládla. Ak som bola trochu zranená, utiahla som sa domov k svojim rodičom, tam boli vždy iné hodnoty, bolo tam veselo.

Dnes už bulvár asi riadite sama, nie? Dáte na Facebook nejaké fotky, so  zverejnením ktorých nemáte problém, a oni si ich zoberú a použijú.

„Riadiť“ sa bulvár nedá. Facebook však umožňuje dať nazrieť do súkromia v miere, ktorú sme ochotní prijať. Nie som typ, ktorý by nosil čierne okuliare na ulici. Milujem ľudí, milujem sa s nimi rozprávať. Nie je to vždy príjemné, keď napríklad za nami vycestovali na dovolenky, ale naučila som sa s tým žiť.

Jedna známa mi hovorila, že jej babka ju zrušila pri telefonovaní, lebo ide Zlaticin živý vstup zo svadby. Nie je to vec, ktorú by chcel človek zažiť skôr v súkromí?

Babku pozdravujem. (smiech) Tým, že sme na očiach, sa informácie o svadbe rýchlo dostali do médií. Nakoniec som to ani tak dramaticky nebrala. Po živých vstupoch sme sa zavreli a bolo veselo. Po toľkých rokoch bola naša svadba niečo také pekné, že sme chceli aj rodine dopriať, aby si to užili. Nie vždy to mali s nami jednoduché.

Boli ste úspešná reportérka a teraz moderujete televízne noviny. Čo vás na tom baví?

Našla som v živote rovnováhu. Mám dieťa a je to zásadná vec v mojom živote. Sama som mala úžasnú rodinu a nikdy by som svojho syna nechcela o to obrať. Keď som bola aktívny novinár, to bol od rána do noci neuveriteľný kolotoč. Odkrútila som si ho v čase, keď som bola slobodná a voľná. V moderovaní správ som sa teraz úplne našla. Je úžasné informovať verejnosť o všetkých veciach a vôbec nepociťujem stratu vnútornej identity. Ani sa mi nezdá, že o niečo prichádzam. Každé životné obdobie má svoje miesto, aj to pracovné, a všetko som si vychutnala. Ale nie je to len tak, že si sadnem a prečítam správy, som do toho zaangažovaná, mnohé veci pripravujem. Je to iný typ tlaku v živom vysielaní, neustále sa môže meniť scenár, robím aj mimoriadne vydania, teraz pripravujeme voľby. Som v neustálom kolotoči, aj keď nejdem do terénu. A mám aj vybudovanú sieť kvalitných zdrojov, takže ak niečo potrebujem, nie som odstrihnutá od informácií.

Čítate stále noviny?

Samozrejme, je to nevyhnutnosť. Je aj nová doba v tom, ako sa správy aktualizujú, zdynamizovala sa. Model k internetu, sociálnym sieťam, je nezvratný.

Boli ste v Markíze, keď jej spolumajiteľ Pavol Rusko vstúpil do politiky. Ako ste sa s tým vtedy vyrovnali?

Vždy bolo pre mňa kľúčové, aby politik nemohol zasahovať do práce novinára a ovplyvňovať moju nezávislosť. Niečo podobné by som nebola ochotná akceptovať.

Licenčná rada nikdy nekonštatovala, že by ste napríklad vy Ruskovi nadržiavali, médiá však riešili, či je správne, že ste boli na oslave jeho štyridsiatky, alebo že ste hrali s Robertom Kaliňákom bowling.

Tieto dva príklady sa vôbec nedajú porovnávať. Za Pavla Ruska som nastúpila do Markízy. Poznáme sa celé roky a nebudem prechádzať na druhú stranu, keď ho stretnem na ulici. Ak by sa pokúšal ovplyvňovať ma ako novinárku, znamenalo by to okamžite koniec našich kontaktov, ale to nerobil. Pokiaľ ide o Roberta Kaliňáka, boli sme vonku s kamarátmi a náhodou sme vtedy stretli jeho partiu. Navyše bol vtedy opozičným politikom.

Veľa vašich kolegov odišlo do politiky – Daniel Krajcer bol minister, Erik Tomáš bude poslanec, chce ním byť aj Gábor Grendel. Ako vnímate, keď ide novinár do politiky?

V minulosti som dostala ponuky na vstup do politiky, ale ja sa cítim byť novinárka a je to pre mňa zásadný pocit. Práca v mediálnej sfére bola pre mňa vždy životodarná. Predstava, že by som išla do politiky, ma nikdy nefascinovala a vo viacerých prípadoch ma to u kolegov prekvapilo, lebo to boli kvalitní novinári. Jediné, čo viem, že sa mi nepáči, je, keď sa politik vracia do novinárčiny.

Viete v relácii oddeliť kamarátstvo? Napríklad keď bol hosť Daniel Krajcer?

Áno. Zažili sme spolu pracovne neuveriteľné množstvo situácií, ale v relácii sme na začiatku povedali, že teraz je v politike a z úcty k ostatným hosťom som mu aj vykala. Správať sa inak by bolo pre mňa samu neakceptovateľné.

Na vašej svadbe bol aj Erik Tomáš, s ktorým ste tiež roky boli kolegovia. Neovplyvňuje vás to napríklad vo vzťahu k premiérovi?

Vôbec. Boli sme skvelá partia ešte za novinárskych čias, a to je už naozaj veľmi dávno. Bolo by farizejské sa teraz tváriť, že sa nepoznáme. A ani z ich strany nikdy neprišla požiadavka na nejakú úľavu.

Zlatica Puškárová. Foto N - Vladimír Šimíček
Zlatica Švajdová-Puškárová. Foto N – Vladimír Šimíček

Do akého veku sa dajú v komerčnej televízii moderovať Televízne noviny?

Vôbec nad tým nepremýšľam. Naučila som sa, že cesta ku šťastiu neexistuje, cesta je šťastie. Keď sme boli na AMI Awards v New Yorku, bola tam celá plejáda reportérov CNN a tí ani nemali pod 55.

V CNN je to asi bežné, ale v Markíze nie.

Na takúto úvahu by sme si mohli trúfnuť, ak by Markíza bola na trhu päťdesiat rokov. Pokiaľ ide o mňa samotnú, život môže všetko nejako zariadiť. Nikdy mi nechýbala odvaha. Človek môže veľa vecí stratiť, ale omnoho viac získať. Ak by som mala pocit, že už ma niečo nenapĺňa alebo na to nemám predpoklady, odišla by som sama. Navyše máme veľké hospodárstvo, kde trávim voľné chvíľky, som tam veľmi rada, takže budem mať čo robiť.

Vaša kolegyňa Martina Šimkovičová odišla z Markízy po tom, čo sa na Facebooku nevhodne vyjadrovala o utečencoch, a teraz kandiduje na kandidátke Borisa Kollára. Čo ste si o jej prejavoch mysleli?

Túto tému nevnímame rovnako.

Vidíte dnes nejaký moderátorský talent pre politické relácie?

Vy povedzte (smiech).

Je to trochu bieda.

Našťastie, my v Markíze máme veľmi veľa šikovných reportérov, baví ich to a skutočne tvrdo na sebe pracujú, takže to tak biedne nevidím.

Nemáte pocit, že v porovnaní s minulosťou novinári vo všeobecnosti tak nejako vymäkli?

Vždy sa hovorilo, že bude dobre, keď sa ľudia nebudú intenzívne zaujímať o politiku, ale budú žiť svoje vlastné životy. Ale pri tom, koľko a akých káuz sa novinárom darí odhaliť, vôbec nemám pocit, že by novinári poľavili.

Nechceli by ste sa ešte niekedy vrátiť do STV napríklad moderovať politickú diskusiu?

Toto vôbec neriešim, jednoducho som v Markíze a milujem ju.

Teraz najčítanejšie