Denník N

Zlatica Švajdová-Puškárová: Erik Tomáš odo mňa nikdy žiadnu úľavu nechcel

Zlatica Švajdová-Puškárová (38) vyštudovala žurnalistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala v SME, vo VTV, v agentúre Sita, STV a viac ako 15 rokov je jednou z hlavných hviezd televízie Markíza. Jej manžel je Patrik Švajda, ktorý spolu s ňou moderuje Televízne noviny. Majú spolu jedného syna. Foto N - Vladimír Šimíček
Zlatica Švajdová-Puškárová (38) vyštudovala žurnalistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala v SME, vo VTV, v agentúre Sita, STV a viac ako 15 rokov je jednou z hlavných hviezd televízie Markíza. Jej manžel je Patrik Švajda, ktorý spolu s ňou moderuje Televízne noviny. Majú spolu jedného syna. Foto N – Vladimír Šimíček

Pätnásť rokov je súčasťou najsledovanejšej televízie. Kedysi pred ňou poslanci v parlamente utekali, dnes živé vstupy z jej svadby trhajú rekordy sledovanosti. Hovorí, že moderovanie správ ju napĺňa.

V detstve ste chodili na klavír a do talianskeho gymnázia. Akú ste mali výchovu?

Som z úplne klasickej učiteľskej rodiny, mala som veľmi silné rodinné zázemie. Keď som bola prváčka na základnej škole, otec našiel vo Večerníku inzerát, že prijímajú deti do Ľudovej školy umenia, na klavír. Spýtal sa ma, či by som tam nechcela chodiť, v rodine sme vždy radi spievali. Nakoniec som tam chodila osem rokov, ale so zaťatými zubami. Bola to nesmierna disciplína, pretože som veľmi športovo založená, a od takého piateho ročníka mi to už vôbec nevoňalo. Lenže v našej rodine platilo, že čo sa začne, to treba dokončiť, aj za cenu úmoru. Často som chodila aj poza školu. Vtedy som dostala prvú aj poslednú bitku od môjho milovaného otca. (smiech)

Akú bitku?

Dostala som po zadku, pretože som asi dva mesiace predstierala, že trénujem, ale nechodila som tam. Potom som sa spamätala a nakoniec som prvý stupeň dokončila. Veľa mi to dalo, ako aj talianske lýceum. Riaditeľ Pavol Sadloň vtedy otváral prvý ročník. Moji rodičia boli vždy progresívni, tak mi povedali, aby som to išla vyskúšať. Bol rok 1991 a v jazyku videli budúcnosť. Okrem taliančiny sme sa detailne venovali aj svetovej literatúre, histórii, často sme chodili do Talianska. Na tie časy som sa veľmi intenzívne dotýkala inej kultúry, mentality, mali sme napríklad štúdium Európskej únie a určite ma práve gymnázium perfektne pripravilo na prácu novinárky.

Dovtedy ste po taliansky vôbec nehovorili?

Vôbec. Prvý rok sme sa na škole učili iba taliančinu. Dnes hovorím plynule po taliansky aj po anglicky. Pred rokom bol na Slovensku Horacio Pagani, konštruktér a majiteľ firmy na výrobu superluxusných áut. Prezentoval tu svoje auto a mňa zavolali v taliančine moderovať. Málokto to o mne vie a viacerí ľudia, ktorí tam boli, boli veľmi prekvapení.

Nechceli ste ísť robiť do talianskej televízie?

Uvažovala som nad tým, že pôjdem do Talianska, veľa mojich spolužiakov sa tam uchytilo. Hlavne ženy (smiech). Ešte na strednej škole som robila turistickú sprievodkyňu, Rím, Florenciu, celé Taliansko a bolo by pomerne jednoduché tam ísť a nájsť si tam napríklad nejakého Taliana, boli z nás očarení, ale veľmi skoro ma pohltila novinárčina. Zostala som tu a neľutujem to.

Kedy ste zistili, že chcete byť novinárkou?

Boli sme antikomunistická, kresťanská rodina, a tak sme boli aj vychovávaní. Sledovali sme dianie, a keď prišla Nežná revolúcia, moji rodičia išli na námestie. Naša nedeľa, to bol kostol, veľký obed a po ňom Co týden dal, v zime tradičné skoky na lyžiach. Všetko sme vždy museli okomentovať a zhodnotiť. Bola to úžasná doba, nebyť pri tom by bol hriech. Písala som si rôzne denníčky s politickými názormi a postupne som nasledovala svoj sen. Podarilo sa mi to šťastne naplniť.

Zlatica Puškárová si na strednej škole vyrábala svoj politický zošit.
Zlatica Švajdová-Puškárová si na strednej škole vyrábala svoj politický zošit.

Takže ste išli na žurnalistiku?

Nedostala som sa na prvýkrát, lebo som nemala tvorbu. Bola som vtedy sklamaná, náramne som si verila. Zobrali ma na politológiu do Trnavy, kde vtedy učili Ivan Mikloš, Ivan Šimko alebo Ján Figeľ, ale nestrácala som vieru a začala som pracovať. Bola som dva týždne v SME, potom asi štyri mesiace vo VTV, a potom som išla do agentúry Sita, kde som bola asi trištvrte roka. V Site som zažila aj pád Mečiara.

Prečo v SME iba dva týždne?

Bola to iba príloha a ja som veľmi túžila robiť politiku. Bolo mi jasné, že v SME, kde vtedy boli hviezdy ako Peter Tóth alebo Marián Leško, na ktorého som sa zbožne pozerala, ja ako začínajúce ucho nemôžem hneď robiť politiku.

Zlatica Puškárová si na strednej škole vyrábala svoj politický zošit.
Zlatica Švajdová-Puškárová si na strednej škole vyrábala svoj politický zošit.

Dnes si už asi málokto pamätá, že ste boli aj v STV.

Z STV vtedy po roku 1998 odišiel Kubiš, nastúpilo nové vedenie a so mnou prišli aj Braňo Dobšinský, Elena Linczéniová, Jana Lepeňová, dnes Žitňanská. Chceli sme STV postaviť na nohy.

Nakoniec ste však aj tak odišli, prečo?

Boli práve prezidentské voľby, kde kandidovali Rudolf Schuster aj Michal Kováč. Michal Kováč sa v istej chvíli vzdal v prospech Rudolfa Schustera. Urobila som o tom materiál, ale vedúcemu vydania tam niečo nesedelo a povedal, že mi to vystrihne. Nebolo to nič zásadné, ale my sme vtedy boli neuveriteľne hrdí novinári. Povedala som mu, že ak mi to odstrihne, tak dám výpoveď, čo on nebral úplne vážne a surovo mi to vystrihol. Mojím šéfom bol vtedy Tibor Búza, ktorý mi neskôr šéfoval aj v Markíze. Jemu som odniesla výpoveď. Hovoril mi, aby som to nerobila, ale stála som si za tým, hoci aj so slzami v očiach.

To znie ako veľká tvrdohlavosť, hoci o nič nešlo.

Áno, no mala som 20 (smiech). Mala som to v sebe a myslela som si, že za svojím slovom musím stáť. Jednoducho mi prekážal ten spôsob, že niekto mi to odstrihol bez toho, aby to so mnou konzultoval. Na druhý deň mi telefonoval Ľubomír Lintner, aby som išla do Markízy. Ešte som to odmietla, ale keď o dva mesiace volal znovu, už som v auguste nastúpila. V septembri som už vysielala prvé Na telo s Mikulášom Dzurindom. Ľubovi Lintnerovi som vďačná, lebo Markíza mi zásadne zmenila život.

Denník Nový deň, ktorý ovládali Mečiarovci, v roku  2001 napísal o tom, ako poslanec Ján Cuper požiadal predsedu parlamentu, aby vám odobral akreditáciu. Dôvodom bol konflikt, keď ho Puškárová prepadla na chodbe Národnej rady a položila mu podľa neho nemiestnu otázku. Hoci odmietol odpovedať a zakázal jej nasnímaný materiál použiť, bol odvysielaný v Televíznych novinách. To ste si ako dovolili?

Poslanec Cuper bol taký svojský, že jeho som sa mohla opýtať aj úplne nevinnú otázku a prišla nečakaná odpoveď. Ale pre komerčnú televíziu bol veľmi atraktívny.

Relácia Na Telo bola vo svojich začiatkoch pre politiku úplne zásadná. Chodili tam všetci – Lexa, Harabin, Rezeš. František Mojžiš z Drukosu vo vysielaní naživo oznámil zatvorenie svojich pobočiek. Viete si predstaviť, že by sa dnes udialo v relácii niečo podobné? Dnešná relácia sa s tou vtedajšou nedá porovnať.

To sa dá vysvetliť dobou. Vtedy sa veci neustále menili, kreovali. Stále sa niečo dialo, do rána sme chodili po tlačovkách. Aj samotní politici sa iba učili vládnuť. Pamätám si, že slovo tender do roku 2000 nikto ani nepoznal. Atmosféra a záujem o politiku boli neporovnateľné so súčasnosťou.

Bolo to tak vždy, že bol problém dostať do relácie politikov, alebo sa v jej začiatkoch predbiehali?

Prerod politikov bol zaujímavý. Na začiatku konali živelne, každý sa chcel, samozrejme, vidieť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie