Jaroslav Spišiak vstupuje do PS: Robil som niečo dobre, ak si práve Fico myslí, že som nepriateľ

V našom poslednom rozhovore ste vlani v auguste na otázku, či vstúpite do politiky, povedali: „Ja do politiky? Vidíte, aká je komplikovaná, ako sa tam vydiera a nazýva sa to, že politické kompromisy. Už teraz som niečo povedal k politike a aj z toho mi je zle, že som sa do toho zamiešal, ale nedalo mi to byť ticho.“ V stredu ste oznámili, že vstupujete do PS. Čo sa zmenilo?

Nezmenilo sa vôbec nič, moje impulzy sa práveže posilnili. Teda že nesmiem byť ticho. Zároveň by podľa mňa nikto nemal byť ticho, kto k tomu môže niečo povedať a komu záleží na tom, aby Slovensko bolo demokratické.

Čiže vám to nedalo?

Nedalo mi to.

Nebude vám z politiky zle? Vtedy ste to vyhlásili v čase, keď ste zároveň povedali, že na mieste Igora Matoviča by ste po ultimáte SaS odišli z funkcie. 

Viete, zle z politiky mi je už teraz a zle je aj veľmi veľa ľuďom, ktorých poznám. Premýšľam tak, že ak môžem, tak prispejem, pomôžem, aby im nemuselo byť zle. Tým ľuďom a zároveň ani mne.

Idete pomôcť Progresívnemu Slovensku v oblasti boja proti korupcii, organizovanému zločinu, so zabezpečením práva. Myslíte si, že pre ľudí je to stále dôležitá téma?

Vyzerá to tak, že v tejto situácii možno ani nie. Teraz je pre ľudí dôležité vymaniť sa z chaosu, cítiť pokoj. Aspoň ľudia, s ktorými sa ja rozprávam, vnímajú politiku ako chaos, neistotu. Pod vplyvom tohto zabúdajú, čo je naozaj to najdôležitejšie, teda aby platil právny štát, aby boli demokratické právne inštitúcie zabezpečené tak, aby fungovali v symbióze, aby sa dalo postupovať aj legislatívne tak, ako je to upravené zákonne, a aby sa nemuseli hľadať rôzne cestičky, vybavovači. Aby sa ľudia nemuseli báť, že doplatia na to, keď chcú byť poctiví, lebo ich predbehnú tí, čo poctiví nie sú a chaos okolo len zneužívajú.

Niekedy to vyzerá tak, že ľudia chcú mať tie cestičky, chcú si vedieť veci vybaviť. 

To sú tí podnikavci alebo prefíkaní ľudia. Ale je veľmi veľa ľudí, ktorí na to nemajú povahu, schopnosti ani známosti. Oni potrebujú mať istotu, že právo platí pre každého a nielen pre toho, kto je vyvolený. Podľa mňa je ich drvivá väčšina.

Keď sme pred pár dňami zverejnili, že sa rozprávate s Progresívnym Slovenskom, tak predseda Smeru zvolal tlačovú besedu spolu s advokátom Marekom Parom aj obvineným Tiborom Gašparom a hovorili, že vás do PS posiela Oszkár Világi. Prečo to Robert Fico hovorí?

Robert Fico je stratég, veľký politik. A vie, že to nie je pravda. Ale chcel to povedať prvý. Keď som si pozrel tú jeho tlačovku, tak vtedy som sa na sto percent rozhodol, že Jarko, teraz musíš, musíš, lebo ináč to nejde. Vykreslil ma tam ako nesvojprávnu osobu, ktorú niekto dosadzuje, hrá sa ako s figúrkou, no a toto ma motivovalo. Idem do toho a urobím všetko pre to, aby vyhrali tí, ktorí chcú naozaj demokraciu a naozaj chcú dobre pre ľudí.

Čakali ste, kto sa prvý ozve?

Samozrejme. Vedel som, že to bude on, prípadne možno pán Matovič. Ale toto je presne to, čo som vedel, že sa stane. Mňa to teší. Niektorí moji kamoši sa ma pýtali, či som to videl a čo to zase bude, či mi nestačilo. Ale práve toto ma motivovalo. Teší ma, že Robert Fico a jemu blízki ľudia to vnímajú tak, že sa musia voči mne ohradiť. Musia, keď nič iné nemajú, klamať a snažiť sa ma nejako demotivovať. Alebo aspoň tých, ktorí by mi možno verili. Znamená to, že celý svoj život, celú svoju kariéru som zrejme robil niečo dobre, keď práve takéto sily si myslia, že ja som ich nepriateľ.

Čo vám na to, že idete pomôcť Progresívnemu Slovensku, povedal Oszkár Világi?

To sa nedá povedať slovami. Samozrejme, musel som mu povedať, že som dostal ponuku, lebo je zamestnávateľ a to sa patrí. Len povzdychol a neprijal to veľmi pozitívne. Práve som v Slovnafte rozbehol jeden veľký projekt, chcel som pozdvihnúť úsek bezpečnosti na oveľa vyššiu úroveň na celú skupinu MOL a s vedením sme premýšľali, ako to zrealizovať. Budú to asi musieť realizovať iní ľudia.

Aký máte s Világim vzťah?

Ako zamestnávateľ a zamestnanec.

Ako sa to stalo, že ste začali robiť v Slovnafte?

V roku 2006, keď som musel odísť z polície, som rozmýšľal, čo mám robiť, a nevedel som na nič prísť. Oslovil ma jeden novinár, či by som sa nestretol s pánom Világim, s ktorým som sa dovtedy nikdy nestretol. Povedal mi, že je generálny riaditeľ Slovnaftu a má informácie, že sa tam rozkráda, že sú tam nevhodní ľudia, ktorí konajú v neprospech podniku. A že či viem, čo budem robiť teraz, keď už nie som policajt, a či by som neprijal funkciu šéfa bezpečnosti, že by to veľmi uvítal. Povedal som, že áno, nemal som inú možnosť. Sprostredkoval mi osobný pohovor v Budapešti s viceprezidentom Molu, do ktorého portfólia patrí tento úsek. Zhodou okolností som sa dosť vyznal v nelegálnom obchodovaní s ropnými produktmi, lebo sme realizovali prípad naftárskej mafie. V podstate som ich ohúril tým, čo všetko o tom viem, a aj tým, ako by som to vyriešil, a tak ma zamestnali. Zlikvidovali sme veľa nepriaznivých situácií. Asi po dvoch týždňoch sme zadržali prvý kamión, ktorý kradol naftu. Robil som, čo robiť mám, to som ja.

Nie ste mu zaviazaný za to, že vás vtedy zamestnal?

Necítim sa mu byť zaviazaný. Robil som svoju robotu, s ňou boli všetci spokojní. Zachránili sme milióny.

Keď budete v politike a zavolá Világi, čo urobíte? 

Neviem, prečo by mi zavolal, keď nebudem jeho zamestnanec alebo zamestnanec Slovnaftu.

Možno bude chcieť riešiť nejaký zákon, nomináciu.

Nomináciu nebude riešiť v žiadnom prípade. Ja už som raz zo Slovnaftu odišiel robiť prezidenta Policajného zboru. Vtedy ma tiež nechceli pustiť, ale dostal som ponuku od ministra vnútra Lipšica zreformovať políciu, nevyužiť to by bolo niečo strašné. Sám prezident Molu má prehováral, aby som nešiel, ale hovorili, že srdce volá. Umožnili mi odísť, ale nikdy ma nekontaktovali. Vedeli, že je to zbytočné.

Je Világi oligarcha?

Pán Világi je človek, ktorý svojou obchodnou aktivitou zabezpečil to, čo má. Oligarcha je podľa starých poučiek ten, ktorý nielenže je elita a má väčší majetok, ale snaží sa využiť politické sily alebo iné štruktúry na to, aby si zabezpečil to, čo je preňho najvýhodnejšie. Zdá sa mi, že pán Világi svoj vplyv využíva na to, aby niečo zabezpečil aj širokému okoliu. Je patriot, zachránil na Žitnom ostrove poľnohospodárstvo, šport, futbalovú akadémiu, zachránil podniky pred krachom.

A nevyužíval politické sily vo svoj prospech? 

Bol politik vo federálnom zhromaždení v Prahe a následne zrejme usúdil, že väčší úspech bude mať ako podnikateľ.

Vidíte rozdiel medzi Oszkárom Világim a Miroslavom Výbohom alebo Jozefom Brhelom?

Vidím rozdiel, lebo keď som mu povedal, že idem za policajného prezidenta alebo potom za poradcu, alebo teraz zasa, že do politiky, tak mi v podstate drukuje, že urob to, urob tam ten poriadok. Útočia naňho, že ma riadi a má nejaké svoje záujmy. Ale je s tým uzrozumený. Chce, aby už konečne vládol poriadok. Aby sa nemohli dostať k výhodnejším pozíciám tí, ktorí majú známosti.

V politike, ak by ste sa do nej dostali, budete isto zarábať menej ako v Slovnafte, aj keby ste sa rovno stali ministrom. Toto vám neprekáža?

Nie, vždy to tak robím.

To možno niekedy hovoril aj František Imrecze a potom sa ukázalo, že mu podľa jeho slov oligarcha dorovnával plat. 

V mojom prípade sa nič nikdy neukázalo. Už aj keď som bol policajt a chcel som robiť na kriminálke, tak som tam išiel, aj keď som zarábal menej. Ale išiel som to robiť, lebo som to považoval za dôležité.

Čo vám na vaše rozhodnutie povedal minister vnútra Roman Mikulec?

Minister vnútra Mikulec mi poprial veľa úspechov v mojej politickej kariére.

Nie je sklamaný, že idete do PS?

Nie, vedel, že mám úplne iné politické názory ako OĽaNO alebo ako on. Nebol som jeho politický poradca, tam sme sa nezhodli. Ja som mal na starosti zreformovať policajný zbor, to bola moja parketa, o nič iné som sa tam veľmi nestaral.

Prečo nejdete do inej strany? Demokrati, Aliancia alebo aj OĽaNO.

Pri páde vlády alebo aj pri čítaní prieskumov verejnej mienky som spolu so svojimi známymi videl, že situácia sa nevyvíja tak, ako by sme očakávali. Že je tu chaos, smeruje to niekam zlým smerom, neprospieva to ničomu solídnemu. Opýtal som sa sám seba, ako by som mohol pomôcť zvrátiť tú negatívne sa vyvíjajúcu sa verejnú mienku a atmosféru. Tak som si povedal, že možno by som mohol vstúpiť do politiky. Ale nikto ma neoslovil. Videl som v médiách, že spájajú sa, rozchádzajú sa. Dúfal som, že nejako to usporiadajú, že hádam tu nejaká sila povstane a urobí s tým niečo. Lenže nikto nič, až nakoniec prišlo Progresívne Slovensko.

Takže keby prišiel niekto iný skôr, tak je možné, že by ste boli niekde inde?

Nie. Dôležité sú priority, ciele, cesty, ako sa k cieľom dopracovať, a Progresívne Slovensko je tá sila, ktorá to dokáže.

Prečo nie Aliancia? Mnohí si možno myslia, že máte maďarskú národnosť. 

Mám slovenskú národnosť, veď sa aj volám Spišiak. Moji starí rodičia sa presťahovali z Osrblia do dediny, z ktorej pochádzam, a boli tam jediná slovenská rodina široko-ďaleko.

Oslovila vás pani prezidentka v súvislosti s úradníckou vládou?

Nie. Boli také pamflety, že vraj áno, ale nie je to pravda.

Robert Fico sa na tej tlačovej besede pýtal aj to, že prosím vás, čo má Spišiak s PS. Ako keby ste tam nepatrili.

Nikdy som neprejavoval svoje politické názory, bol som policajt. Môj svetonázor poznajú moji známi, moja rodina. Vnútorne som to vždy cítil tak, ako to teraz prezentuje Progresívne Slovensko, poprípade ešte SaS.

Čiže ste liberál?

Samozrejme.

Hovorili ste s Igorom Matovičom potom, čo ste vyhlásili, že na jeho mieste by ste po ultimáte SaS odstúpili? 

Hneď potom nie. Ale bola iná príležitosť, keď už potom zase hrozil rozpad vlády, tak vtedy áno. Osobne som mu povedal, nech odstúpi. Aj som mu vysvetľoval, prečo by to bolo najlepšie. Vyzeralo to, že sa s tým aj nejak zmieril a urobí to. Ale neurobil.

Prečo?

Neviem. Prišiel som vtedy večer domov po tejto porade a manželka sa ma pýta, čo som taký vytešený, vysmiaty. Je jej hovorím: vyriešil som koaličnú krízu. Myslel som si to, že som teda dobre poradil, lenže vidíte.

Čiže na stretnutí vám Igor Matovič povedal, že odstúpi?

No vyzeralo to tak. Ale išli potom na stretnutie s poslancami a tam sa to nejako zmenilo. Ale to nie je dôležité. Dôležité je, že politicky som sa v dvoch prípadoch snažil poradiť a moje rady neboli vypočuté.

Prečo ste chceli, aby vláda nepadla?

Moja misia bola konkrétne zreformovať policajný zbor. Ale prišiel do toho covid a v takejto situácii nie je možné rozbiť policajný zbor a poskladať ho. Keď som si myslel, že to spustíme ten ďalší rok, prišla vládna kríza a vláda sa zmenila. Padol premiér a v takej situácii je to ešte zložitejšie. Potom prišla ukrajinská kríza, migračná kríza. Myslel som si, že rok 2023 už bude pokojnejší a spustíme to, ale zase padla vláda. Nebolo mi umožnené, aby som dotiahol to, kvôli čomu som tam išiel. Aj pánovi Világimu som povedal, že nemôžem svoju kariéru ukončiť bez toho, aby som toto dokončil. Politicky zabezpečím, aby to bolo priechodné, lebo keď som bol policajt, tak politici robili prekážky.

Takže teraz vy chcete byť ten politik, aby vám už nikto nebránil?

Kto mi už potom bude brániť? Jedine ľudia, že zvolia zlých politikov.

Budete kandidát Progresívneho Slovenska na ministra vnútra?

Neviem. O tom sme sa nebavili.

Ale budete kandidovať do parlamentu?

Budem.

Aj viete z akého miesta?

To ešte neviem, nie je to podstatné. Pre mňa je podstatné, že sa zúčastním predvolebného procesu, kampane, kde je najdôležitejšie uspieť. Tak, aby PS mohlo realizovať svoj program.

Keď vám ponúknu miesto 50, budete s tým spokojný?

Povedal som, aby mi ponúkli miesto, podľa ktorého aj ľudia, ktorých by som mohol presvedčiť, aby volili PS, videli, že si ma vážia. Pýtali sa ma na predstavy a ja som im povedal, že najdôležitejšie je uspieť vo voľbách. Sú to mladí ľudia. Ja som bol stále vždy všade najmladší. Najmladší okresný riaditeľ, najmladší viceprezident, 37-ročný. Nestal som sa policajným prezidentom, lebo minister vnútra Vladimír Palko povedal, že mám len 38 rokov. Ostal som teda viceprezidentom. Mal som nápady, chcel som niečo presadiť a všetci starí plukovníci na mňa len zazerali a nechápali, čo hovorím. Na prvej porade som vyriešil problém, ktorý oni riešili pol roka. Povedal som im, že tu je zákon, tu je nariadenie, skombinujte to a je to. Pozerali na mňa ako na spasenie. A potom tie moje reformy. Sústavne mi policajti hovorili, že ma nechápu, že som tak 20 rokov pred nimi. Na PS všetci útočia, že sú mladí, slniečkari. Rozprával som sa s nimi, aby som zistil, či je to tak alebo či fakt seriózne niečo chcú. A zistil som, že oni fakt seriózne niečo chcú a majú plány a predstavy. Nepredstavili mi svojich ľudí, že toto je kandidát na ministra, ale že toto je odborník na túto problematiku. Potom sa uvidí. Chcú, viem, že to dokážu, a chcem byť pri tom.

Budete hlasovať ako poslanec za registrované partnerstvá? 

Samozrejme.

Aj za legalizáciu marihuany?

No, aj za tú, ale za určitých podmienok.

S tým policajti môžu mať trochu problém. 

Môžu. Keď som bol viceprezident alebo prezident, tak som vždy chcel vyriešiť problém, čiže drogovú kriminalitu. V čom spočíva drogová kriminalita? A prečo je to také drahé a zločinci na tom zarábajú miliardy? Lebo je to nelegálne a niektorí ľudia to chcú. Zvažoval som aj takú možnosť, že čo keby sme zlegalizovali všetky drogy a vyfúkli sme im biznis… aj na také debaty som bol prístupný. Každý sa má rozhodovať sám, ale je to na dlhšie úvahy. Som otvorený akýmkoľvek riešeniam, ktoré pomôžu spoločnosti a hlavne jedincovi, lebo ten je najdôležitejší, nie masa.

Viete si predstaviť, že používate iba elektrické auto?

Samozrejme, už aj teraz mám hybrid.

Ako ide Slovnaft dohromady s klimatickou krízou a ľuďmi, pre ktorých je to v PS zásadná vec?

Na prvý pohľad to vyzerá ako antagonistický vzťah, konflikt záujmov. Rozprával som sa o tom s europoslancom Martinom Hojsíkom z PS. V MOL vedia, aká je doba, a do zelenej ekonomiky investovali veľké peniaze. Do rôznych rozvojových fondov, spoločnosť sa chce transformovať, lebo vidí, že dlhodobo tento proces nie je udržateľný. Nechce dopadnúť ako Kodak alebo Nokia. Už osem rokov sa to reštrukturalizuje. Hlavným nositeľom tejto témy je napríklad pán Világi.

Keby ste mali zhodnotiť, ako prebieha zápas o spravodlivosť v tejto krajine, tak kto teraz vyhráva?

Závisí od uhla pohľadu. Ak sa na to pozrieme z trestno-procesného uhla, tak vyhráva spravodlivosť. Vidíme, že osoby, ktoré boli podozrivé, sú stíhané, obviňované, dokonca niektoré odsúdené. Z mediálneho pohľadu alebo z pohľadu verejnej mienky to vyzerá, ako keby vyhrávali temné sily. Ale dúfam, že sa to zvráti.

Naposledy ste mi o tlačovkách obvinených osôb a politikov povedali, že nemajú vplyv na trestný proces, ale na verejnú mienku: „A prečo ovplyvňujú verejnú mienku? Aby vyhrali voľby. A prečo chcú vyhrať voľby? Aby boli pri moci a riešili situáciu tak, aby sa im to páčilo. Preto by bolo potrebné aj z druhej strany korigovať verejnú mienku.“ To je to, čo budete teraz robiť? Korigovať z druhej strany verejnú mienku?

Presne tak.

Čiže keď Fico zvolá tlačovku, tak aj vy zvoláte a budete vysvetľovať, kde klame? 

Nie. Keď už to teraz vyzerá tak, že budem tým politikom, tak mám odhodlanie, že sa budem snažiť robiť to úplne inak. Prezentovať to, čo chcem, potom som to urobil a hotovo. Čiže nie reagovať na tlačovky, na statusy, ale hovoriť, čo chcem, čo je môj cieľ, ako ho chcem dosiahnuť. To je dôležité. Nie útočiť, kritizovať, dehonestovať, to som nikdy nerobil.

Budete aj na sociálnych sieťach?

Nie som na nich, ale asi budem musieť byť, len ešte neviem ako. Vstupujem do politiky, musím sa prispôsobiť dobe, aby som mohol čo najviac prezentovať, čo chcem robiť a ako chcem pomôcť normálnej klasickej politike. Nie vykrikovať alebo sa vulgárne vyjadrovať, podporovať dezinformačnú a zlú atmosféru.

Budete chodiť do politických diskusií s Robertom Kaliňákom, prípadne s Denisou Sakovou?

Ak to bude možné, tak hej.

Nie ste na debaty príliš stručný vo svojich odpovediach?

Asi hej, nie som rodený politik, nehovorím bla bla bla, bla bla bla, dve na tri a tak, že nakoniec po hodine rozprávania nikto nevie, čo som vlastne chcel povedať. Snažím sa hovoriť len vtedy, keď to treba, a to, čo treba. Niekedy stačí jedno-dve slová a je vybavené.

Čo by ste povedali Denise Sakovej v debate po tom, ako reagovala na vraždu Daniela Tupého? Polícia najprv zadržala osem ľudí, prepustila ich a potom oznámila, že zadržala ešte dvoch. Keď došlo k prepusteniu tých ôsmich, tak pani Saková vyhlásila: „Akcia Karma vyzerá ako jedna z ďalších mediálnych akcií vedenia polície. Pán policajný prezident, toto je na uterák.“

To je presne to, ako to nechcem robiť. Hneď kritizovať bez toho, aby som vedel, čo je podstata veci. Pani Saková je šarmantná, mladá a sama vie, že spravila chybu, netreba to ešte viac stupňovať. Ona vie a zrejme sa poučí. Polícia v tomto prípade urobila niečo, čo by som mohol povedať, že je moja škola. Všetkých zmiasť a potom vytiahnuť výsledok.

Z čoho vychádzate, keď hovoríte, že pani Saková vie, že urobila chybu?

Dúfam, že je natoľko inteligentná, že vie, že spravila chybu. Do budúcna ju to hádam odradí, aby niečo rozprávala bez znalosti situácie. Ak sa nepoučí, bude to jej problém.

Ako sa dá vyšetriť vražda po osemnástich rokoch?

Tak, že niekto zaspieva, teda sa rozhodne svedčiť, je prinútený okolnosťami, alebo si vstúpi do svedomia.

Dajú sa overiť po toľkých rokoch svedecké výpovede? 

Napríklad v prípade desaťnásobnej vraždy v Dunajskej Strede bude až teraz obžalovaný priamy strelec. Vždy sa dokumentuje miesto činu, stopy, v spise sú konkrétne informácie. Výpoveďami sa to dá porovnávať, hľadať zhody. Takéto vraždy sa objasnia buď hneď, alebo plynutím času, keď aktéri stratia ostražitosť, nevedomky niečo povedia, prezradia, myslia si, že je to zabudnuté. To sa stáva často.

Ešte jeden váš citát, ktorý súvisí s politikou: „Pán Hamran je rétoricky zdatný, má to v hlave usporiadané, je to odborník a z tohto vyplýva, že do politiky sa nehodí.“

Aj vy ste sa vtedy zasmiali, keď som to povedal, a chápali ste, že to myslím ironicky.

Takže neznamená to, že vy nie ste rétoricky zdatný, nemáte to v hlave usporiadané a z toho vyplýva, že sa do politiky hodíte? 

Možno sa do politiky naozaj nehodím, ale budem sa snažiť rétoricky cvičiť, komunikovať, aby som strhol masy. Ale zas nie až tak, aby som bol iný človek ako doteraz. Toto o pánovi Hamranovi som povedal v čase, keď som sledoval odvolávanie ministra, rôzne výjavy poslancov, politikov a medzi tých sa pán Hamran naozaj nehodí. Dúfam, že sa situácia zmení a politici budú tí, ktorí to majú v hlave usporiadané, sú vzdelaní, cieľavedomí a budú sa snažiť ľuďom vysvetliť, čo je pre nich to najprijateľnejšie, a nielen slepo rozprávať, čo chcú ľudia počuť. Lebo to nie je vždy v poriadku.

Hovoríte, že ste pripravený na útoky. Ale ste pripravený aj na povolebné kompromisy? Čo ak budete musieť ísť s pani Sakovou do vlády?

Politika je naozaj o kompromisoch a dohodách. Ale tie sa dajú robiť aj cielene a riadene. Treba mať jasný cieľ, čo chcem dosiahnuť, a to sa dá rôznymi cestami. Niekde povoliť, inde nie, ale nesmie sa dopustiť, aby to bolo vydieranie, ako sa to dialo teraz. V podstate jeden politik priznal, že je vydieraný iným politikom, a celý boj proti korupcii bol vynulovaný. Všetky kompromisy smerovali k zníženiu tlaku na boj s kriminalitou. Také kompromisy sú zlé. Ale keď sa naplánujú dopredu, dohodnú sa v koaličnej zmluve jasné pravidlá, tak potom nehrozí, že sa to časom rozpadne.

Ste pripravený aj na kompromisy s Borisom Kollárom? Podľa posledných prieskumov to vyzerá napríklad na väčšinu Hlas, Sme rodina, PS a SaS. 

Tieto debaty o tom, kto s kým a kto proti tomu, sa mi nepáčia, lebo to úplne skresľuje, o čom to má byť. Tu máme svoj program, toto chceme dosiahnuť, toto ponúkame.

Budete pri tých kompromisoch trvať na tom, aby Hlas alebo Sme rodina nemali rezort vnútra?

Toto je jeden z tých prípadov, kde nepripadá do úvahy žiadny kompromis, teda z mojej strany. Kompromis bude musieť urobiť niekto iný. Pre tieto dve politické strany by bolo ideálne, ak by ani neašpirovali na tieto pozície, ktoré sú v záujme presadzovania práva. Aby ukázali občanom, že nie sú tí zlí, že tiež chcú niečo politicky dosiahnuť, ale nie tam, kde sú podozrievaní, že práve nie sú tí najlepší.

Čiže by ste im odporučili zamerať sa na iné rezorty.

Napríklad.