Letuška: Noblesné povolanie v bielych rukavičkách? Dnes je to už masová preprava, musíme aj čistiť záchody
Zuzana Greizingerová sa stala letuškou, keď mala 29 rokov a omrzela ju práca v médiách. Najskôr pracovala pre arabské letecké spoločnosti a teraz pôsobí v Európe. Koncom minulého roka vydala knihu so svojimi zážitkami Pripútajte sa, pristávame.
Lietanie je už dnes masová doprava, no mnohí cestujúci si podľa nej mýlia lietadlo s luxusnou reštauráciou a majú nereálne požiadavky. „Dostávame otázky, či im môžeme pripraviť frappuccino s mandľovým mliekom alebo pizzu. Jedlo a nápoje skladujeme naozaj v stiesnených priestoroch, nemáme na palube riadnu kuchyňu, v ktorej by vám nejaký James Oliver mohol čokoľvek navariť,“ hovorí.
Globálny spôsob života sa jej však natoľko zapáčil, že si nijaký iný už nedokáže predstaviť.
V rozhovore sa dočítate:
- či ovplyvňujú lacné letenky platy letušiek a stevardov;
- ako presne vyzerá nábor a praktický výcvik;
- ktoré bizarné požiadavky mávajú cestujúci;
- aké sú mínusy tohto povolania;
- prečo dostala počas covidu výpoveď;
- či letušky a stevardi dokážu skĺbiť svoju prácu s partnerskými vzťahmi.
Byť letuškou nebolo vaším snom odjakživa, najskôr ste pracovali v médiách. Čo vás viedlo k zmene kariéry?
Odmalička som chcela byť spisovateľka alebo redaktorka a tento sen sa mi po vysokej škole pomerne rýchlo splnil. Prácu som mala veľmi rada, ale predsa len, keď už šesť rokov píšete stále o tých istých témach, potrebujete zmenu.
Dlho som si o sebe myslela, že som introvertnejší typ, ktorý vydrží niekde sedieť. No po tých šiestich rokoch mi rutina už absolútne nevyhovovala. Ťahalo ma to do sveta. Redakcia ma párkrát poslala do zahraničia, no chcela som cestovať oveľa viac. Mala som pocit, že za počítačom už inšpiráciu nenájdem. Zároveň som si však ročnú dovolenku okolo sveta nemohla dovoliť.
V knihe Pripútajte sa, pristávame spomínate, že spočiatku ste sa pokúšali dostať z rutiny zamestnaním sa v reklamnej agentúre, no sedavá práca vás nenapĺňala ani tam. Ako ste napokon prišli k myšlienke, že budete letuškou?
Úplne náhodou, keď som mala taký deň, že zo zúfalstva prehľadávate internet a premýšľate, čo ďalej, na mňa vyskočila na Facebooku kamarátkina fotka, ako jazdí po Srí Lanke na slonovi. Na fotke predtým objímala v Austrálii koalu a o týždeň skôr bola v New Yorku. Nedalo mi to a napísala som jej, ako je možné, že sa každú chvíľu nachádza niekde inde. A ona mi povedala, že je letuška.
Zdalo sa mi to ako super nápad. Popri štúdiu som robila tri roky čašníčku, bavilo ma rozprávať sa s ľuďmi a sčasti aj behať pomedzi stoly a obsluhovať ich. Povolanie letušky sa mi preto zdalo ideálne. Síce som si myslela, že som naň už pomerne stará, ale tá známa ma povzbudila, že tiež začínala lietať, keď mala 29 rokov, a nech to skúsim.
Som ten typ človeka, ktorý keď si niečo zmyslí, ide si za tým. Napríklad moja angličtina bola vtedy dosť slabá, preto som sa hneď prihlásila na konverzačné hodiny.
Existuje v tomto povolaní veková hranica?
