Autor je publicista

Od začiatku bolo zrejmé, že je to politický obchod. Za podporu vláde trafika. Bez odbornej kvalifikácie. V štýle politiky našich ľudí. Tej politiky, ktorú terajšie vládne strany predtým z opozície kritizovali.

Poverená vláda na čele s Eduardom Hegerom považovala Martina Klusa na členstvo v Európskom dvore audítorov za osobitne kvalifikovanú osobnosť. Teda oficiálne, inak všetci vedeli, ako to je. Ani v Smere by to neurobili inak.

Blamáž 0:20 je prijateľná v rugby. Napríklad keď v anglickej Premiership prehrá Gloucester s Leicesterom 5:26. Alebo v hokeji na najnižších poschodiach, keď Malajzia nedávno prehrala s Kirgizskom 0:22 (nedivte sa, aj Malajzia má hokejovú reprezentáciu, len sa nikam nehrabe, skromne hrá pre zábavu, na úrovni zodpovedajúcej schopnostiam a pendluje medzi III.B divíziou a IV., čo sú najnižšie kategórie).

No Klusova (a Hegerova) blamáž je hanba na úrovni, na ktorú nemal nárok ani predpoklady. Nechal sa počuť, že to nevzdáva. A že cíti krivdu. Heger mu odkázal, aby sa k tomu postavil čelom, len akosi zabudol, že čelom by sa k tomu mal postaviť aj on. O to viac, že prezidentka Zuzana Čaputová ho vopred upozornila na možné reputačné riziká Klusovej kandidatúry. Nakoniec musela prísť silná kritika a znovu sa musela ozvať aj prezidentka, aby sa veci pohli.