Britov vedie hinduista, Škótov moslim. Našim voličom je to jedno, hovorí odborníčka

Sú to rôzni politici z rôznych strán, no mnohé majú podobné. Narodili sa v Británii ako deti prvogeneračných imigrantov. Ich rodičia majú indický alebo pakistanský pôvod, no často do Spojeného kráľovstva prišli z východnej Afriky, kde žije silná juhoázijská komunita.

Po príchode pracovali v zamestnaniach bežných pre britskú strednú triedu: otec ako vodič autobusu či účtovník, matka krajčírka či lekárka. Ich túžbou bolo dať deťom vzdelanie a lepší život v novej vlasti.

Sotva však mohli dúfať, že sa z ich detí stanú jedni z najmocnejších ľudí súčasnej Británie.

Reč je o britských politikoch menšinového pôvodu, najmä o potomkoch indických a pakistanských imigrantov, ktorí za posledné roky zastávajú najvyššie posty v krajine. Začalo sa to, keď sa v roku 2016 stal starostom Londýna Sadiq Khan. Išlo o prvého moslima na čele hlavného mesta v západnej Európe v dejinách.

Vlani v októbri sa britským premiérom stal Rishi Sunak, hinduista s indickými koreňmi. Je zo skupiny konzervatívnych politikov menšinového pôvodu, ktorí sa presadili v strane aj ako ministri. K ďalším patria ministerka Suella Braverman či bývalý minister Sajid Javid a exministerka Priti Patel.

Nie je to len doména Konzervatívnej strany, čo sa ukázalo, keď sa tento týždeň stal Humza Yousaf, 37-ročný škótsky politik pakistanského pôvodu, novým predsedom ľavicovej Škótskej národnej strany. Zároveň sa tak stal aj prvým ministrom Škótska a nahradil na tomto poste Nicolu Sturgeonovú.

Prvýkrát je na tomto poste moslim.

„Fakt, že Sunak, Yousaf, Braverman, Kemi Badenoch (ministerka obchodu s nigérijskými koreňmi, pozn. red.) a iní sú prominentní politici, naznačuje, že etnický pôvod nie je prekážkou pre úspech. Možno najohromujúcejší je vývoj v Konzervatívnej strane. Neviem si predstaviť, že generáciu dozadu by sme si vedeli predstaviť, že politici a političky ako Sunak a Badenoch by čo i len zvažovali, že by zabojovali o post lídra strany, nehovoriac o tom, že by sa im aj darilo,“ povedal pre N politológ z Birminghamskej univerzity Tim Haughton.

Nie je to náhoda

V Británii došlo k pomerne rýchlej a veľkej zmene. Keď sa téme menšinového politického zastúpenia začala Maria Sobolewska, profesorka politológie na Manchesterskej univerzite, venovať v roku 2002, bolo menšinových politikov v parlamente len pár, väčšinou reprezentovali Labouristickú stranu. V posledných voľbách v roku 2019 ich počet stúpol na štvornásobok.

K tejto zmene však neprišlo náhodou, ale išlo o cielený proces. „Hlavná zmena prišla z Konzervatívnej strany,“ hovorí pre Denník N Sobolewska.

„V roku 2005 utrpeli veľkú volebnú porážku a nasledovala zmena vo vedení. Vplyvná správa zverejnená lordom Ashcroftom, jedným z najväčších donorov Konzervatívnej strany, sumarizovala porážku v tom zmysle, že strana už nereflektuje modernú Britániu. Nebolo prekvapením, že nové vedenie v strane získali ‚modernizátori‘ ako David Cameron či Theresa May, ktorí začali otvorene hovoriť o rase a rasovom znevýhodnení,“ dodáva odborníčka.

Podľa nej chceli diverzifikovať stranu. To sa im vo voľbách v roku 2010, ktoré konzervatívci vyhrali, aj podarilo. Dovtedy mali poslancov s menšinovým pôvodom takmer iba labouristi (prvý zvolený bol v roku 1987) a tieto voľby tento ich monopol zlomili.

„Zvyšok strán čoskoro nasledoval konzervatívcov, takže to skutočne zmenilo politickú kultúru v krajine,“ dodáva. Napríklad lídrom Škótskej labouristickej strany je v súčasnosti Anas Sarwar, syn prvého moslimského poslanca v britských dejinách.

Počet poslancov v dolnej komore britského parlamentu z menšinových etnických skupín. Celkový počet poslancov je 650. Zdroj – britský parlament 

Ako sa presadili?

Išlo pritom o proces riadený zhora, teda samotné vedenie strany cielene vyhľadávalo a presadzovalo talentovaných menšinových politikov. „Urobili to tak, že nasadili menšinových kandidátov do bezpečných obvodov alebo obvodov, kde sa dalo ľahko vyhrať,“ hovorí Sobolewska.

Ako príklad spomína bývalú ministerku vnútra Priti Patelovú, ktorá má indický pôvod. V spomínanom roku 2010 ju nasadili konzervatívci do „bezpečného“ volebného obvodu Withman na východe Anglicka.

Tento obvod volí Konzervatívnu stranu, 94 percent populácie tu tvoria bieli Briti, ľudia s ázijskými koreňmi predstavujú len dve percentá obyvateľov.

Napriek tomu tu Priti Patel v roku 2010 s prehľadom vyhrala a svoj náskok zvyšuje po každých voľbách. Zároveň to ukazuje, že ani pre konzervatívnych britských voličov rasa či etnický pôvod nie sú dôvodom, aby za daného politika nehlasovali (pokiaľ reprezentuje im blízku stranu či hodnoty).

„Voličom je to skutočne jedno. Je veľmi málo dôkazov, že by menšinový kandidát dostal menej hlasov od bielych voličov alebo viac od etnických voličov,“ povedala Sobolewska.

S tým súhlasí aj politológ Haughton. „Nevidel som jasný dôkaz, ale myslím si, že to reprezentuje zmeny v britskej spoločnosti. Na niektorých voličov má farba pleti vplyv, ale je to veľmi malá skupina,“ dodal.

Politici s menšinovým pozadím sa pritom netaja svojím pôvodom. Rishi Sunak je prísny hinduista, neje hovädzie a dodržiava sviatky. Nový prvý minister Škótska Hamra Yousaf v roku 2016 zložil sľub v škótskom parlamente v angličtine aj v pakistanskej urdčine. Oblečený mal pakistanský odev aj škótsky kilt.

Ich politika však často nie je založená na výraznej podpore menšín.

„Ich zastúpenie je oddelené od snahy získať si hlasy menšinových voličov,“ povedala Sobolewska. Podľa nej sa stále aspoň trochu snažia riešiť problémy menšín skôr ľavicovejšie než pravicovejšie strany.

Mnohí politici Konzervatívnej strany s ázijskými koreňmi boli a sú tvrdí zástancovia brexitu vrátane premiéra Rishiho Sunaka. Za zmienku stojí aj to, že dve ministerky vnútra, Priti Patel aj jej súčasná nasledovníčka Suella Braverman, ktorých rodičia do Británie imigrovali, presadzujú kontroverznú reformu britského azylového systému.

Podľa nej by v Británii nemohli požiadať o azyl ľudia, ktorí tam prídu nelegálne, vrátane tých, ktorí sa doplavia na člnoch z Francúzska. Rýchlo by čelili vyhosteniu do domovskej krajiny, prípade do bezpečnej tretej krajiny, ako je Rwanda.

Podľa vlády je to spôsob, ako zastaviť tieto nebezpečné cesty, podľa kritikov vrátane Vysokého komisára pre utečencov OSN to porušuje medzinárodné dohody o utečencoch.

Koho volia

V Británii tvoria ľudia s menšinovým etnickým pôvodom 14 percent populácie (s ázijským necelých 8 percent). V parlamente je podobných politikov 10 percent, čo je stále menej ako priemer v populácie, no v súčasnej vláde tvoria ministri z menšinových etnických skupín 17 percent vládnych postov (štyri osoby).

Bežní ľudia, ktorí majú indický alebo pakistanský pôvod, väčšinou volia ľavicovejších labouristov, podobne ako napríklad menšiny v USA volia Demokratickú stranu.

V Británii sa to však pomaly mení. Podľa štúdie think-tanku Carnegie Endowement for International Peace z roku 2021, ktorá skúmala volebné názory Britov s indickými koreňmi, sa stále mierna väčšina stotožňuje s labouristami, no v porovnaní s minulosťou stúpa podpora Konzervatívnej strany.

Ako sa píše v práci, 4 z 10 indických Britov sa identifikujú s labouristami, kým 3 z 10 s konzervatívcami. Prolabouristickí zostávajú najmä moslimovia, kým ku Konzervatívnej strane prechádzajú hinduisti či kresťania.

Podľa niektorých nie je prekvapením, že mnohí, najmä bohatší voliči s indickými koreňmi, sa čoraz viac hlásia ku konzervatívcom.

„Konzervatívna strana sa vyznačuje hodnotami mnohých ľudí s juhoázijským pozadím, ako sú: sebestačnosť, obchodný duch a silná viera v rodinu,“ povedala v roku 2021 pre Quartz poslankyňa vo waleskom parlamente Natasha Asghar.

Rishi Sunak (42)

• Jeho rodičia majú indický pôvod, prišli do Británie z Kene a Tanzánie.
• Vyštudoval elitnú strednú školu Winchester College a Oxfordskú univerzitu.
• Poslancom za Konzervatívnu stranu je od roku 2015.
• Od roku 2018 zastával rôzne ministerské funkcie, dva roky bol ministrom financií.
• Od jesene 2022 je prvým britským premiérom z menšinového prostredia.

Humza Yousaf (37)

• Otec imigroval do Británie z Pakistanu, matka má pakistanský pôvod a prišla z Kene.
• Od roku 2011 je členom škótskeho parlamentu za Škótsku národnú stranu.
• V pondelok ho zvolili za lídra strany a zároveň za prvého ministra Škótska.

Sadiq Khan (52)

• Jeho rodičia prišli z Pakistanu.
• Je bývalým poslancom za Labouristickú stranu a v roku 2016 sa stal starostom Londýna.

Priti Patel (51)

• Jej rodičia sú Indovia, ktorí do Británie prišli z Ugandy.
• Poslankyňou za Konzervatívnu stranu je od roku 2010.
• Bola ministerkou vnútra (2019 – 2022).

Sajid Javid (53)

• Rodičia prišli z Pakistanu.
• Bol ministrom vnútra, financií či zdravotníctva v konzervatívnych vládach.

Kemi Badenoch (43)

• Jej rodičia majú nigérijský pôvod.
• Poslankyňou za Konzervatívnu stranu je od roku 2017.
• Ministerkou obchodu (predtým medzinárodného obchodu) je od roku 2022.
• Vlani kandidovala za líderku strany, skončila piata.

Suella Braverman (42)

• Jej rodičia majú indický pôvod, prišli do Británie z Maurícia a Kene.
• Poslankyňou za konzervatívcov je od roku 2015.
• Slúžila ako generálna prokurátorka Anglicka a Walesu.
• Od októbra je ministerkou vnútra, presadzuje aj kontroverznú reformu britskej azylovej politiky.