Vrah zo Zámockej na svojom manifeste spolupracoval s niekým z USA, predpokladajú autori novej vedeckej štúdie

Časť manifestu vraha zo Zámockej ulice, ktorý vlani v októbri pred barom Tepláreň zastrelil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, nepôsobí tak, že by jej autorom bol 19-ročný mladík zo Slovenska.

Dospela k tomu trojica vedcov Julia Kupper, Matthew Kriner a Kacper Rekawek v štúdii, ktorú práve publikovali.

Po dôkladnej lingvistickej a obsahovej analýze vrahovho 61-stranového textu, príspevkov na Twitteri, sociálnej sieti 4chan a listu na rozlúčku, ktorý po sebe zanechal, prišli s hypotézou, že spoluautorom manifestu a niektorých tweetov je starší človek s výbornou znalosťou amerického kultúrneho a jazykového prostredia.

Tento človek podľa autorov disponuje hlbokou znalosťou ideológie akceleracionizmu a prostredia takzvaného Terrorgramu, teda siete radikálnych účtov a profilov na platforme Telegram, ktoré nabádajú na rasovo motivovaný a antisystémový terorizmus.

K tomuto záveru vedcov priviedlo viacero indícií, napríklad nezvyčajne nízky počet gramatických a štylistických chýb vo vrahovom manifeste či použitie niektorých jazykových obratov, ktoré sú typické skôr pre Američana nad 45 rokov než pre mladého Slováka.

Nejde o výsledok vyšetrovania slovenskej polície ani jej zahraničných partnerov, ale o hypotézu vedcov venujúcich sa extrémizmu. Vyšetrovanie okolností teroristického útoku naďalej pokračuje. „Znalecké skúmania doposiaľ neboli skončené, viac informácií preto v súčasnosti nie je možné poskytnúť,“ potvrdila hovorkyňa Policajného zboru Karolína Barinková.

Inšpirovaný inými

Útok na Zámockej ulici uskutočnil 19-ročný slovenský extrémista 12. októbra 2022. Okrem dvoch obetí zostalo pred barom Tepláreň postrelené dievča. Vrahovi sa niekoľko hodín darilo unikať polícii, nakoniec sa sám zastrelil. Jeho telo našli na druhý deň ráno.

Štúdia s názvom „Prvý svätý Terrorgramu. Analýza akceleracionistického terorizmu v Bratislave“ má troch autorov. Julia Kupper je britská forenzná lingvistka žijúca v Spojených štátoch, ktorá ako výskumníčka spolupracuje s vyšetrovacími orgánmi na analýzach jazykových dôkazov pri trestných činoch. Matthew Kriner je americký výskumník, ktorý sa špecializuje na americký a nadnárodný násilný extrémizmus.

Tretím autorom je Kacper Rekawek, ktorý pôsobí v Centre pre výskum extrémizmu na univerzite v Osle. Predtým žil v Bratislave a pracoval ako šéf obrannej a bezpečnostnej sekcie v inštitúte Globsec.

Ich analýza má 40 strán a venuje sa podrobne textom, ktoré strelec zo Zámockej po sebe zanechal. Útok v Bratislave charakterizujú ako takzvaný „copycat crime“, teda zločin inšpirovaný predchádzajúcimi zločinmi.

V prípade bratislavského teroristu boli inšpiráciou najmä dvaja konkrétni teroristi: útočník z Nového Zélandu, ktorý v roku 2019 zabil 51 ľudí v dvoch mešitách v meste Christchurch, a terorista z amerického San Diega, ktorý v apríli 2019 zaútočil na synagógu a zabil v nej jednu ženu.

Strelec zo Zámockej oboch vrahov na viacerých miestach svojho manifestu nazýva „svätými“. Vedci tým ilustrujú nielen to, že sa ich útokmi inšpiroval; v tejto rétorike vidia aj snahu skupiny radikálov na Telegrame – ktorú sám vrah nazýva „Terrorgram kolektív“ – vytvoriť kult okolo teroristov, ktorí by mali na ďalšie útoky inšpirovať ostatných.

Autori štúdie porovnávajú vrahove tweety, list na rozlúčku a rozsiahly manifest, aby ukázali, že sa na mnohých miestach obsahovo podobajú a odkazy často opakujú. To dokazuje, že hlavným tvorcom ich obsahu bol on sám. Napríklad: po anglicky napísaný manifest obsahuje vetu, kde vrah píše: „Ak mám byť poslednou osobou, ktorá bude bojovať za svoju rasu, nech sa tak stane. Ale viem, že nie som posledný.“

Veľmi podobnú formuláciu použil vo svojom liste na rozlúčku, napísanom v slovenčine, ktorý zanechal doma. „Je čas ísť a bojovať, aj keby som bol posledný Európan, čo tak urobí. Ale viem, že nebudem posledný.“

Zaujímavejšie sú však pasáže, ktoré podľa vedcov naznačujú, že i keď je veľmi pravdepodobné, že samotný útok slovenský terorista uskutočnil sám, nemusí byť jediným autorom manifestu, v ktorom na 61 stranách opisuje svoje motívy.

Jazyk rodeného Američana

„Manifest a niektoré tweety boli napísané nezvyčajne formálnym štýlom so slovnou zásobou na vysokej úrovni, no zároveň využívali neformálny hanlivý slovník s americkými termínmi,“ píšu v štúdii autori.

„Zaujímavé bolo aj použitie severoamerických fráz, ktoré mali metaforický význam či boli kultúrne špecifické. Mnohé časti manifestu či niektoré tweety naznačovali hlboké ponorenie do amerického spoločenského a politického kontextu, ktorým chýbali porovnateľné geografické či jazykové odkazy na Európu či Slovensko.“

Vedci si všimli najmä kontrast medzi jazykom 61-stranového manifestu a vrahovými príspevkami na sociálnej sieti 4chan, kde po útoku komunikoval s inými pravicovými radikálmi. Na 4chane používal jednoduchšie vety, menej formálny jazyk, no najmä menej frazeologizmov, ktoré by boli špecifické pre Severnú Ameriku.

I keď autori práve zverejnenej štúdie uznávajú, že 19-ročný vrah zo Zámockej bol veľmi pravdepodobne vystavený americkej angličtine prostredníctvom filmov, seriálov, kníh či textov na internete, aj tak z ich analýzy vychádza, že na manifest mohol mať vplyv veľmi dobre vzdelaný rodený Američan, zrejme vo veku 45 až 55 rokov.

Dokladujú to napríklad na použití staršieho frazeologizmu „hook, line and sinker“, ktorého význam je „úplne, kompletne alebo totálne“. „Tento idióm nie je konzistentný s jazykom mladého rodeného Slováka,“ píšu autori štúdie o útoku na Zámockej.

Podobne si všímajú, že na viacerých miestach vo vrahovom manifeste bolo slovo „internet“ napísané s veľkým začiatočným písmenom, čo je v angličtine zastaraná pravopisná forma, ako sa toto slovo zvyklo písať.

K hypotéze, že autorom 61-stranového manifestu nie je len mladý Slovák, priviedli vedcov aj ďalšie indície. Dátumy sú v manifeste a niektorých tweetoch napísané v americkom formáte (mesiac-deň-rok), ktorý je mimo severoamerického kontinentu používaný len veľmi málo. Na 4chane použil vrah európsky formát (deň-mesiac-rok).

„Písomná forma manifestu a niektorých tweetov je vyššia a obsahuje menej pravopisných, gramatických a syntaktických chýb ako príspevky na 4chane, ktoré naznačujú nižšiu úroveň písaného štýlu s väčším počtom chýb,“ tvrdia autori štúdie.

„Je pravda, že tieto rozdiely môžu byť spôsobené rozdielnosťou žánrov, keďže komentáre na 4chane nie sú – na rozdiel od manifestu – koherentným textom. No manifest obsahuje tak málo chýb, že je to nezvyčajné pri porovnateľných textoch podozrivých z podobných trestných činov, ktorých rodným jazykom nebola angličtina.“

Kým 61-stranový manifest obsahoval len málo chýb, na 4chane našli autori chyby v ôsmich z jeho osemnástich príspevkov. Tento rozdiel podľa nich môže byť daný aj tým, že príspevky na 4chane vrah písal až po útoku, počas noci, keď unikal polícii. Emócie a adrenalín mohli ovplyvniť vrahove jazykové schopnosti. „No rozdiely medzi manifestom a príspevkami na 4chane môžu byť znakom dvojitého autorstva,“ dodávajú vedci.

Príliš prepracovaná ideológia

Julia Kupper, Matthew Kriner a Kacper Rekawek si vo svojej štúdii všímajú aj fakt, že 19-ročný vrah zo Slovenska vo svojom manifeste preukázal hlbokú znalosť konceptu militantného akceleracionizmu, ktorý v našich podmienkach až taký známy nie je.

Tento koncept hlása, že by sa pravicoví radikáli mali od verbálnych prejavov posunúť k činom, teda k násiliu a terorizmu.

V manifeste napríklad podrobne rozvádza takzvaný trojitý prístup k akceleracionizmu, ktorý pozostáva zo vstupu do radikálneho hnutia, pasívneho odporu a aktívneho odporu. „Jeho schopnosť identifikovať základy konceptu ilustruje porozumenie stratégii militantného akceleracionizmu na vysokej úrovni,“ konštatujú vedci.

„Zároveň s tým preukazuje pochopenie miesta, ktoré on sám zastáva v širokom ekosystéme militantného akceleracionizmu, najmä vzhľadom na jeho vek a relatívnu izoláciu od lídrov takzvaného Terrorgramu.“

Aj to podľa autorov štúdie naznačuje, že na text manifestu mohol mať vplyv skúsenejší aktér. Nakoniec, sám vrah zo Zámockej sa v manifeste obracia k „Terrorgram kolektívu“, keď píše: „Vy viete, kto ste. Vďaka za vaše (…) politické texty a praktické návody. Budujete budúcnosť Bielej revolúcie jednou publikáciou za druhou.“

Na záver trojica autorov upozorňuje, že bez tvrdých dôkazov, napríklad z Twitteru či iných zdrojov ich teória o americkom spoluautorovi manifestu vraha zo Zámockej zostáva len pracovnou hypotézou, založenou na lingvistickej analýze textov, ktoré mali k dispozícii.

Jeden zo spoluautorov štúdie, Kacper Rekawek, pre Denník N povedal, že keď videl vrahov manifest po prvý raz, zaujala ho veľmi dobrá angličtina. No sám sa vo svojom živote stretol s ľuďmi, ktorí z jeho osobného pohľadu v devätnástich rokoch mali angličtinu na podobne dobrej úrovni.

„Ale keď sa na text pozreli forenzní lingvisti, ktorí majú angličtinu ako rodný jazyk, videli, že tá angličtina je nielen dobrá, ale že je na veľmi vysokej úrovni. Kolegyňa Julia Kupper sa textu venovala týždne, vďaka čomu narazila na momenty, ktoré sú pre 19-ročného mladíka zo Slovenska, ktorý v Spojených štátoch nežil, veľmi nepravdepodobné.“

Rovnako už krátko po útoku bolo zrejmé, že bol v kontakte s účtami radikálov, ktoré tvoria takzvaný Terrorgram. „No jedna vec je byť v kontakte, druhá – a to je náš záver – že nešlo len o niekoho, s kým by diskutoval, ale kto mu aktívne pomáhal s ideológiou či možno dokonca s písaním manifestu. To je nové zistenie.“

Podľa Kacpera Rekaweka bola v prostredí Terrorgramu snaha „mať prvého svätého“. Vrah zo Zámockej môže byť pre niektorých radikálov práve takouto modlou.

A to je ďalšie poučenie: ak bol slovenský terorista v úzkom kontakte s ideológom či ideológmi militantného akceleracionizmu na Telegrame, ktorí mali vplyv na jeho radikalizáciu, potom je tu hrozba, že sa niečo podobné môže v prostredí strednej Európy zopakovať.

Napokon, dnes už vieme, že vrah zo Zámockej nebol jediným takto radikalizovaným mladým Slovákom. Vlani polícia zadržala extrémistu, ktorý na internete vystupoval pod prezývkou Slovakbro. V novembri sa dohodol s prokurátorom na šesťročnom väzení, dohodu vzápätí schválil Špecializovaný trestný súd.