Národný park Podunajsko neobmedzí poľnohospodárov ani poľovníkov. Má chrániť lužné lesy aj pimprlíky

Parlament presunul návrh zákona o ochrane prírody, ktorý sa týka Národného parku Podunajsko, z marcovej na májovú schôdzu. Novelu, ktorá má zaviazať vládu tento park vyhlásiť, predložila skupina poslancov okolo Jaromíra Šíbla z OĽaNO a ďalších nezaradených poslancov.

„Máme záujem, aby tento zákon prešiel. Hľadáme podporu najmä u bývalých koaličných partnerov, rokovania sú dlhé a náročné,“ vysvetľuje Šíbl. Národný park by mal podľa poslaneckej novely vzniknúť k 30. marcu 2024.

Štátna ochrana prírody medzitým zverejnila prvý konkrétny návrh, ako by mohol vyzerať. Podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Michala Kiču ide zatiaľ len o neoficiálny návrh, ktorý chcú prediskutovať so zainteresovanými subjektmi ešte predtým, než spustia formálny proces. Prebiehajú stretnutia s predstaviteľmi samospráv, rybármi aj poľnohospodármi.

„Po spracovaní a vyhodnotení ich pripomienok bude oficiálny návrh zámeru vyhlásiť NP Podunajsko zverejnený okresnými úradmi a tie budú vykonávať prerokovávanie s dotknutými subjektmi. Vyhodnotia ich pripomienky a takto upravený materiál ministerstvo predloží do medzirezortného pripomienkového konania,“ hovorí Kiča.

Mal by ostať voľný pohyb, lov rýb aj poľovanie

Národný park Podunajsko by mal ležať prevažne na hranici s Maďarskom, bude tam patriť Slovanský ostrov pri Devíne, ostrov Sihoť či Pečniansky les. Končiť sa bude pri Kamenici nad Hronom a súčasťou parku má byť pohorie Burda známe aj ako Kováčovské kopce.

Národný park Podunajsko by nadviazal na existujúce národné parky v susedných štátoch. Ide o Donau-Auen Nazional Park v Rakúsku či Fertő–Hanság Nemzeti Park a Duna–Ipolyi Nemzeti Park v Maďarsku.

Národný park má pomôcť pri zlepšení ochrany ramenného systému vnútrozemskej riečnej delty Dunaja so živočíchmi i s rastlinami, ktoré sú na ňu naviazané. Zároveň má ochrániť významné vodné zdroje.

Celková výmera NP Podunajsko predstavuje približne 21-tisíc hektárov, najstaršia časť parku bude doterajšia Prírodná rezervácia Kopáčsky ostrov, ležiaca neďaleko bratislavského Slovnaftu, ktorá je pod ochranou od roku 1976.

Pôjde o prvý národný park na nížine, budú v ňom ležať všetky cenné územia, ktoré v okolí Dunaja zostali zachované a nepremenili sa na poľnohospodársku pôdu.

Poslanec Šíbl hovorí, že tieto nížinné územia nemajú dostatočnú ochranu na národnej úrovni, čím nedodržiavame záväzky voči Európskej komisii. Časť budúceho národného parku leží v Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy.

Aj jej riaditeľ Radovan Michalka hovorí, že najvzácnejšie sú tu lužné lesy, z ktorých sa zachovali len fragmenty. Budúci NP Podunajsko zahŕňa rámsarskú lokalitu Dunajské luhy. Tie sú aj významným vtáčím územím. Celkovo leží v budúcom národnom parku 24 území európskeho významu.

Chránená krajinná oblasť má nižší stupeň ochrany ako národný park. Park by mal ochranu zvýšiť a najmä vytvoriť komplexné územie, v ktorom spojí rozdrobené malé rezervácie, chránenú krajinnú oblasť a ďalšie hodnotné lokality do jedného celku, čo napríklad uľahčí migráciu živočíchov.

Ministerstvo životného prostredia hovorí, že pre návštevníkov a užívateľov sa až tak veľa nezmení, rovnako ani pre samosprávy. Na území národného parku ostane zachovaný voľný pohyb osôb tam, kde bol aj doteraz.

Podľa štátneho tajomníka Michala Kiču má plánovaný národný park priniesť poriadok, keďže sú tu viaceré typy chránených území a situácia je neprehľadná.

Kiča sa stretol s predstaviteľmi Slovenského rybárskeho zväzu. Po stretnutí uviedol, že sa majú znížiť obmedzenia pre rybárov a ráta sa aj s účasťou zástupcu Slovenského rybárskeho zväzu v budúcej rade národného parku. Kiča rybárov zároveň ubezpečil, že nedôjde k celoplošnému zákazu bivakovania.

Tajomník zväzu Bohuš Cintula uviedol, že vítajú zjednotenie pravidiel pre rybárov aj zabezpečenie potrebnej infraštruktúry, ako je vybudovanie zjazdov pre spúšťanie lodí, viaceré legálne prístupy k vode a aj strážené miesta na parkovanie.

Súčasťou navrhovaného Národného parku Podunajsko je aj rybochovné zariadenie v Číčove. To by malo byť zaradené do zóny C, v ktorej je povolené hospodáriť.

Zamýšľaný národný park vyvolal nervozitu Agrárnej komory Slovenska, ktorá zastupuje viac ako 600 poľnohospodárov. Jej predsedníčka Helena Patasiová uviedla, že v kontexte klimatických zmien si veľmi dobre uvedomujú potrebu vytvárania chránených území, ale nemôžu prijať rozhodnutia, aké vznikajú bez informovanosti ľudí, ktorí žijú a hospodária v dotknutých územiach.

Nasledovalo stretnutie so štátnym tajomníkom Kičom, ktorý povedal, že národný park nijako neohrozí záujmy poľnohospodárov a už dnes je 96 percent navrhovaného územia národného parku chránených. Na farme jedného z najväčších pestovateľov zeleniny na Slovensku v Kľúčovci dohodli podľa jeho slov úpravu návrhu parku tak, aby vyhovoval poľnohospodárskej výrobe a aj ochrane prírodných hodnôt.

Návrh sa osobitne venuje poľovaniu. To je horúcou témou aj pri aktuálne prerokúvaných zonáciách iných národných parkov, kde sa argumentuje najmä premnoženou raticovou zverou, ktorá poškodzuje mladé stromčeky.

Zatiaľ čo v iných parkoch žijú aj veľké šelmy, najmä vlky, ktoré tieto zvieratá lovia, štátni ochranári pri Podunajsku hovoria, že z dôvodu absencie prirodzených predátorov bude potrebný regulačný lov v záujme ochrany biotopov aj prevencie šírenia afrického moru ošípaných.

Bližšie špecifikácie lovu a usmernenia budú stanovené v programe starostlivosti o NP Podunajsko, na poľovanie bude musieť vydať výnimku okresný úrad.

Park bude mať hneď od vzniku zonáciu

Zatiaľ čo pri ostatných národných parkoch sa zonácie dorábajú postupne, tento bude fungovať v rámci ucelených zón hneď od začiatku. Najprísnejšie chránená zóna A bude mať 15 percent, nebude teda zatiaľ spĺňať medzinárodné kritériá. V B zóne parku bude takmer 50 percent, tam sa môže zasahovať len v záujme obnovy zmenených lesov na biotopy, ktoré sú tu prirodzené. Po nejakom čase sa môžu presunúť do A zóny.

Zóna C umožňuje bežné hospodárenie v lesoch, zóna D zahŕňa chatovú oblasť, doplnkovú infraštruktúru, hrádzu, plochy s poľnohospodárskou činnosťou (orná pôda, vinice, sady) a rybochovné stredisko SRZ Číčov – Kľúčovec. Nič sa nemá meniť ani pre včelárov.

Aj v bezzásahovej zóne sa budú ďalej opravovať a udržiavať existujúce technické zariadenia a stavby, turistické chodníky. Ďalej sa budú presúvať hospodárske zvieratá na lúky a pasienky mimo A zóny, kde je pastva potrebná z dôvodu zabezpečenia priaznivého stavu chránených druhov na travinných biotopoch. Takisto sa tu budú môcť odstraňovať invázne druhy rastlín, ktoré sú veľkým problémom. Napokon sa tu bude môcť robiť aj monitoring a výskum.

Prísne chránené zóny budú len na štátnych pozemkoch alebo na takých, kde neštátni vlastníci súhlasili s obmedzením a vyplácaním kompenzácií. Celkovo štátne pozemky v budúcom národnom parku prevládajú.

Chrániť budú lužné lesy, orchidey aj pimprlíky

Tunajšia príroda vznikla vďaka nížinným vodným tokom, ktoré vytvárajú riečne nivy s meandrami a ramenami. Tento dynamický riečny ekosystém umožnil vznik rozmanitých biotopov od vŕbovo-topoľových lužných lesov po xerotermné lesostepné spoločenstvá.

Na území budúceho parku sa nachádzajú orchideové lúky s množstvom vzácnych orchideí, chránené druhy vodných rastlín ako lekno biele, leknica žltá, vzácna salvínia plávajúca, kotvica plávajúca či leknovec štítnatý. Zo stromov tu rastú vŕby, jelše, duby, jasene, topole, hraby.

Medzi maloplošnými chránenými územiami, ktoré majú patriť do parku, tu nájdeme napríklad Ostrov orliaka morského. Orliak morský je najväčší dravec na Slovensku, rozpätie jeho krídel môže dosiahnuť dva a pol metra. Podľa Michalku v Dunajských luhoch hniezdi každoročne päť až sedem párov.

Ďalšie chránené územie Čiližské močiare je významnou mokraďou. Burda oproti Ostrihomu je andezitová pahorkatina s najbohatšou teplomilnou flórou na Slovensku. Teplomilné dubové lesy sa striedajú s lesostepou a s enklávami skalnej stepi. Množstvo vzácnych botanických druhov tu má jediné nálezisko v republike a najsevernejší výskyt v Európe.

Číčovské mŕtve rameno predstavuje zvyšok mŕtveho ramena rieky Dunaj, žije tu vzácny relikt z doby ľadovej, hraboš severský. V Chránenom areáli Hrabiny rastie najväčšia známa populácia kriticky ohrozeného a vzácneho rastlinného druhu kozinca drsného, jediná na Slovensku.

Panský diel je lesostep s výskytom mimoriadne vzácnych, kriticky ohrozených druhov orchideí – vstavača ploštičného, vstavača obyčajného a ďalších druhov.

Žijú tu aj nenápadné, ale veľmi vzácne lastúrniky a ulitníky, ako napríklad korýtko riečne alebo miniatúrne slimáčiky pipmprlík mokraďový a pimprlík bruškatý.

Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj hovorí, že Podunajsko má na našom území nadviazať na podobné národné parky v Rakúsku a v Maďarsku. Odborníci však upozorňujú na to, že vodný režim na území dunajských luhov negatívne ovplyvňuje bezprostredné susedstvo vodného diela Gabčíkovo, čo je zásadný rozdiel oproti susedným krajinám. Dunaj je na tomto mieste prehradený už tridsať rokov.

Mečiarova vláda odklonila veľkú časť toku Dunaja do umelého koryta vytvoreného medzi Čunovom a Sapom. Maďarsko sa po odklonení hraničnej rieky obrátilo na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Odtiaľ prišla odpoveď, že si to máme medzi sebou vyriešiť sami prostredníctvom medzištátnych dohôd, čo sa dodnes nestalo.

Plánovaná maďarská časť priehrady – vodné dielo v Nagymarosi – napokon nevznikla, vo veľkej miere ako dôsledok kritiky verejnosti. Na rozdiel od susedných štátov si tak lužné lesy zničilo najmä Slovensko, no zasiahli sme aj maďarské územie, na ktoré prúdi oveľa menej vody.

Najväčším problémom plánovaného národného parku je zabezpečiť, aby do sústavy vodných ramien voľne prúdila dunajská voda. Tá by bola efektívnym nástrojom aj pri odstraňovaní nepôvodných topoľových plantáží.

Simulované záplavy začali robiť ochranári z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) a z Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom pred dvoma rokmi. Záplavy bývajú dve – jarná a letná.

„Potrebujeme vyššie prietoky, aspoň 120 kubických metrov za sekundu počas kulminácie záplavy. Doteraz to bolo 90 a trvanie maximálne tri dni, čo sa nám zdá málo,“ hovorí predseda BROZ Tomáš Kušík.

Riaditeľ CHKO Dunajské luhy Radovan Michalka vysvetľuje, že jarný a letný termín záplav je prispôsobený prirodzenému režimu, čiže obdobiu, keď sa v Alpách topí sneh, vtedy je vody najviac.

Tohtoročná jarná záplava práve prebieha podľa schváleného manipulačného poriadku v tom duchu, ako opisuje Tomáš Kušík. Po maximálnom prietoku 90 kubických metrov za sekundu bude ešte nejaký čas prúdiť do luhov 60 kubických metrov, čo je stále viac než bežných 30. Podľa expertky na rieky Martiny Paulíkovej sa aktuálne rokuje o novom manipulačnom poriadku, ktorý by do ramien Dunaja priviedol 120 kubíkov, ktoré sľúbilo ministerstvo životného prostredia.