Rastislav Kačmár
Mirek Tóda
Tomáš Čorej
Dobrý deň,
Rusko plánuje rozmiestniť svoje jadrové zbrane v Bielorusku a v Moskve zadržali novinára z amerického denníka Wall Street Journal, ktorého vinia zo špionáže. Dve správy z tohto týždňa sú ako vystrihnuté z obdobia studenej vojny.
Spolu s ďalšími výrokmi Kremľa, ktorý potvrdzuje, že ruská armáda sa tak skoro nestiahne z Ukrajiny, a popri zbližovaní Ruska a Číny naozaj vytvárajú obraz, že svet sa znovu delí na dva súperiace bloky.
Európa: Čo ľudia z Kremľa hovoria priateľom o vojne
Analytici a znalci Kremľa už dlho hovoria, že Vladimir Putin chce na Ukrajine viesť dlhú vojnu. Plánuje čakať, kým sa Západ v podpore Ukrajiny unaví alebo rozdelí a Ukrajincov vyčerpajú krvavé boje proti ruskej prevahe. Potvrdzujú to aj súkromné rozhovory ľudí z Kremľa.
Čo sa stalo: Teóriu o „nekonečnej vojne“ proti Ukrajine nepriamo potvrdil aj Putinov dlhoročný hovorca Dmitrij Peskov. Počas jedného decembrového večera medzi priateľmi povedal niečo, čo bude mať vplyv na milióny ľudí v Rusku, na Ukrajine aj Západe.
Peskov očakáva, že “veci budú oveľa ťažšie“ a vojna zaberie veľmi veľa času. K tomu, čo v súkromí koncom minulého roka zaznelo medzi Peskovom a jeho priateľmi, sa dostali novinári britského denníka Guardian. Rozprával sa s nimi jeden z tých, čo boli v miestnosti.
Podľa neho toho bolo celé veľmi nepríjemné a jasné varovanie, že vojna proti Ukrajine potrvá ešte dlho.
To, čo podľa ruských propagandistov malo trvať tri dni, maximálne niekoľko týždňov, môže nakoniec skončiť ako mnohoročný konflikt, na ktorý si Rusi budú musieť zvyknúť. A Peskov, ktorý na článok nereagoval, to len potvrdil.
Autoritársky Putin: Ruský represívny režim od začiatku vojny brutálne pritvrdil. V krajine prestali pôsobiť posledné nezávislé médiá a už len nakresliť protivojnovú kresbu v školách je nebezpečné. Atmosféra v krajine pripomína staré sovietske časy, keď sa vlastný názor šepkal iba v kuchyni a hlavne nie pred deťmi.
Z ruského prezidenta Vladimira Putina sa síce na Západe stal vyvrheľ, na ktorého je vydaný zatykač, stále však má dosť spojencov – napríklad Irán, ktorý mu dodáva smrtiace zbrane, alebo Čínu, ktorá mu vojnu financuje obchodovaním s jeho ropou a plynom. Darí sa mu tak obchádzať sankcie a pokračovať vo svojej totálnej vojne proti ukrajinskému národu.
Na vojnovom fronte sa pritom Putinovej armáde nedarí. O Bachmut bojujú tisíce ruských jednotiek už niekoľko mesiacov len s malými úspechmi. Zároveň sa hovorí o možnosti jarnej ukrajinskej protiofenzívy.
Čo bude ďalej: Ukrajinci čakali na nové zbrane od Západu aj s vycvičenými vojakmi, ktorí už začali prichádzať späť. Minister obrany Oleksij Reznikov tvrdí, že prejdú do protiofenzívy ešte skôr, ako by sa na Ukrajinu dostali západné bojové lietadlá.
Slovensko aj Poľsko už svoje staršie sovietske stroje Ukrajincom poskytli. Reznikov však verí, že nakoniec dostanú aj moderné bojové lietadlá štvrtej generácie.
Podľa Reznikova by ofenzíva mohla nastať už v apríli alebo v máji.
Všetko by sa pritom mohlo skončiť veľmi rýchlo. Keby Rusko prestalo bojovať, je po vojne. Opačne to však neplatí. Keby Ukrajina zastavila boje, prestala by existovať, povedal ešte vlani na jeseň šéf americkej diplomacie Antony Blinken.
Ázia: Netanjahu zatiaľ neuniesol izraelskú justíciu
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nakoniec po veľkých protestoch, nesúhlase armády a generálnom štrajku ustúpil tlaku a pozastavil plánovanú kontroverznú reformu justície. K zrušeniu reformy ho vyzval aj prezident USA Joe Biden.
O čo ide: Navrhované zmeny v justícii podľa kritikov, ale aj veľkej a umiernenej časti obyvateľstva ohrozujú jedinú fungujúcu demokraciu na Blízkom východe. Cieľom návrhu je okrem iného zmena spôsobu, akým sa menujú sudcovia najvyššieho súdu. Netanjahu chce, aby ho mala pod kontrolou vládna väčšina, ktorá by zároveň mohla cez parlament rušiť jeho rozhodnutia.
Obmedzili by sa aj právomoci generálneho prokurátora.
Všetko v prospech trestne stíhaného premiéra Netanjahua a jeho spojencov z extrémistických a ortodoxných náboženských strán, ktoré by s oslabeným najvyšším súdom mohli presadzovať svoju politickú agendu.
Rozdelená spoločnosť: Pripravované zmeny sú iba jedným z mnohých prejavov toho, ako veľmi je rozdelená izraelská spoločnosť – na umiernenejšiu a sekulárnejšiu polovicu a na tú nacionalistickú a prísne náboženskú.
Situácia je taká napätá, že aj prezident Isaac Herzog pripúšťa možnosť občianskej vojny.
Netanjahu síce v pondelok nakoniec ustúpil, ale reforma je stále v hre. Rozhodovať by sa o nej malo už na májovej schôdzi parlamentu, kde na jej prijatie stačí najpravicovejšej vláde v histórii Izraela jednoduchá väčšina 61 hlasov.
Jej podobu by ešte mohli zmeniť rozhovory s opozíciou.
Čo hrozí: Izraelský denník Haarec však upozorňuje na to, že v tieni sporu o zmeny v justícii si Netanjahu a jeho radikálni spojenci presadzujú ďalšie znepokojivé zmeny: okrem iného napríklad trest smrti pre teroristov, možnosť, aby štátni úradníci dostávali dary, či zákaz kvaseného pečiva počas sviatku pesach v nemocniciach.
Navyše, krajne pravicový minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir si za pozastavenie reformy od Netanjahua vypýtal darček v podobe vzniku Národnej gardy, ktorá by mala podobné právomoci ako polícia a jej členmi by sa mohli stať tí najradikálnejší Izraelčania, ktorí volajú po budovaní židovských osád na palestínskom území.
De facto by tak extrémistický politik dostal k dispozícii vlastnú milíciu, ktorá by spadala pod jeho ministerstvo.
Proti tomu Izraelčania protestovali v uliciach. Zápas o izraelskú demokraciu tak pokračuje aj počas „pauzy“ justičného prevratu, ako Netanjahuove plány nazýva opozícia.
Severná Amerika: Konal sa ďalší Bidenov samit, zatienil ho Trump
Joe Biden po necelom roku a pol zorganizoval pokračovanie Samitu pre demokraciu. Aj tentoraz sa viac ako o obsahu samitu hovorilo o tom, koho naň nepozvali.
No ešte viac ho nakoniec zatienilo obvinenie Donalda Trumpa.
O čo ide: Biden ešte počas predvolebnej kampane sľuboval veľký samit, ktorý mal byť signálom, že USA chcú aj naďalej byť lídrom slobodného sveta. Debatovať sa malo najmä o tom, ako chrániť demokraciu a ľudské práva.
Na prvom samite v decembri 2021 boli lídri 111 štátov, zástupcovia mimovládok aj aktivisti. Keďže celý svet v tom čase riešil dôsledky pandémie covidu, v prejavoch o demokracii a hrozbách, ktorým čelí, sa často objavovala aj táto téma.
Už vtedy Biely dom čelil kritike, že na virtuálny samit pozval štáty, ktoré nepatria medzi tie najdemokratickejšie a majú problémy s dodržiavaním ľudských práv. Pozvánku dostali napríklad Filipíny, Brazília, kde v tom čase bol prezidentom Jair Bolsonaro, alebo Nigéria.
Prehliadané Maďarsko: Tento rok bolo pozvaných ešte viac štátov, no znovu medzi nimi chýbalo napríklad Maďarsko. Biely dom už pri prvom samite vysvetľoval, že rozhodnutie pozvať či nepozvať konkrétnu krajinu sa nerovná hodnoteniu demokracie v tomto štáte.
Ak však zavoláte lídrov všetkých členských štátov EÚ, no vynecháte Maďarsko, o niečom to vypovedá. To isté platí o Turecku, ktoré je zas spojencom USA aj vďaka členstvu v NATO.
Okrem útokov na demokraciu reputácii oboch štátov na Západe určite nepomohli ani niektoré kroky a vyjadrenia od začiatku vojny proti Ukrajine – či už je to postoj k protiruským sankciám, odkladanie schválenia vstupu Fínska a Švédska do NATO, či najnovšie úvahy o tom, že Vladimir Putin by mohol prísť na návštevu Turecka.
Čo zaznelo: Slovensko na samite zastupovala prezidentka Zuzana Čaputová. Svoj príhovor predniesla z Košíc, kde tento týždeň úraduje. Hovorila o tom, že demokraciu treba brániť, a to aj prostredníctvom podpory Ukrajiny.
Spomenula aj hrozbu, ktorú pre demokraciu predstavujú korupcia a útoky na slobodné médiá. Demokracia sa podľa nej nemôže stať obeťou súčasných kríz. Naopak, má byť ich riešením.
V praktickej rovine by mohol pomôcť fond, ktorý v rámci samitu predstavil Biden. Na podporu slobodných volieb, boja proti korupcii či nových technológií v ňom bude 690 miliónov dolárov.
Podobná iniciatíva vznikla aj po prvom samite, mala objem 400 miliónov dolárov. Stav demokracie vo svete sa však odvtedy nepomohol k lepšiemu. Ako upozornila mimovládka Freedom House, aj desiatky účastníkov Bidenovho samitu si za posledný rok v jej hodnotení úrovne demokracie pohoršili.
Čo samit zatienilo: Vo štvrtok v noci sa však objavila výbušná informácia, ktorá ovplyvní aj americkú demokraciu.
Donald Trump bude prvý obvinený exprezident USA. Hlasovala za to porota súdu v New Yorku.
Ide o prípad, v ktorom Trump zaplatil pornoherečke, aby mlčala o ich pomere. Podozrenie je, že mohlo ísť o ilegálny výdavok na kampaň.
Ďalšie detaily budú prichádzať v najbližších dňoch a očakáva sa aj zadržanie Trumpa. On hovorí, že ide o ovplyvňovanie volieb, politický proces a vinu odmieta.
Afrika: Harrisová sa pokúša o vplyv v Afrike
Viceprezidentka USA Kamala Harrisová sa vydala na deväťdňovú cestu po Afrike. Počas intenzívnej návštevy hovorila najmä o demokracii.
Aký je kontext: Zatiaľ čo Donald Trump africké krajiny do veľkej miery ignoroval, súčasná vláda je na kontinente oveľa aktívnejšia. Len pred pár týždňami minister zahraničných vecí Antony Blinken navštívil Etiópiu a Niger.
Minulú nedeľu do Afriky prvýkrát pricestovala aj Harrisová, ktorá podľa oficiálnych vyhlásení prišla do Ghany, Tanzánie a Zambie diskutovať predovšetkým o regionálnej bezpečnosti, klimatickej kríze, právach žien a demokracii.
Práve Ghana, ktorou svoju návštevu začala, patrí medzi najstabilnejšie africké demokracie. Aj jej sa však výrazne dotkla kríza spôsobená pandémiou a vysokými cenami energií.
O čo ide: Ghana je významným producentom zlata a kakaa, ale v posledných rokoch sa v krajine výrazne zvýšil verejný dlh a inflácia presahuje 50 percent. Analytici tvrdia, že Spojené štáty chcú v náročnej situácii pôsobiť dojmom dôveryhodného partnera.
Harrisová aj preto v Ghane sľúbila, že celej západnej Afrike poskytne sto miliónov dolárov na boj s islamistickými skupinami. Zároveň povedala, že Washington je pripravený podporovať región investíciami.
A hoci viceprezidentka zdôrazňuje, že jej návšteva nie je reakciou na stúpajúci vplyv Číny a Ruska, smerom k Pekingu a Moskve sa obracia čoraz viac afrických vlád.
Čo s ňou: Harrisová je prvou ženou na poste americkej viceprezidentky a v Tanzánii sa stretne s historicky prvou prezidentkou. Obe to označujú za historický okamih.
Viceprezidentka Spojených štátov však doma nie je veľmi populárna: s jej prácou je dlhodobo spokojných menej než 40 percent Američanov. Do veľkej miery to zrejme súvisí aj s témami, ktoré rieši.
Podobne ako Biden v čase, keď bol viceprezidentom Baracka Obamu, sa nesústreďuje na domáce, ale takmer výlučne na zahraničné záležitosti. Posledný rok riešila predovšetkým migráciu zo Strednej Ameriky, čo je v USA hlboko polarizujúcou témou.
Latinská Amerika: Sto dní Lulu a Bolsonarov návrat
Brazílsky prezident Lula sa blíži k prvému míľniku svojho funkčného obdobia. Čoskoro uplynie sto dní od jeho nástupu do úradu. A presne v tomto čase sa do krajiny vracia jeho predchodca a najväčší rival.
O čo ide: Lula sa druhýkrát stal prezidentom 1. januára. Jeho programové ambície za prvé tri mesiace zatienili nepokoje, ktoré po inaugurácii vyvolali podporovatelia Jaira Bolsonara.
Odvtedy sa veľká pozornosť venuje vyšetrovaniu násilia, ktoré pripomínalo to, čo sa pred dvoma rokmi odohralo na Kapitole vo Washingtone.
Od Lulu zatiaľ neprišli veľké prelomové iniciatívy, ktoré by pripomínali jeho legendárne sociálne programy, ktoré milióny ľudí dostali z chudoby. Vzhľadom na to, že brazílska ekonomika v posledných rokoch rástla pomalšie ako počas jeho prvého funkčného obdobia, to nie je veľmi prekvapivé.
Prezident však mierne zvýšil minimálnu mzdu a ohlásil, že znovu začne fungovať program na podporu bývania pre ľudí s nízkymi príjmami.
Čo urobil: Environmentalisti zas ocenili, že zrušil Bolsonarovo nariadenie, ktoré umožňovalo ťažbu v oblastiach, kde žije pôvodné obyvateľstvo, a znovu sa mu podarilo spomaliť klčovanie Amazonského pralesa.
Lula chce, aby bola Brazília viditeľnejšia aj na medzinárodnej scéne, no zatiaľ najviac zaujala jeho neochota otvorene odsúdiť ruskú agresiu proti Ukrajine.
Koncom januára, počas návštevy Olafa Scholza v Brazílii hovoril, že dve strany proti sebe nemôžu bojovať, ak to jedna z nich nechce, čím naznačoval, že vinu na vojne má aj Ukrajina.
O vojne sa chcel tento týždeň rozprávať aj so Si Ťin-pchingom, no svoju cestu do Číny musel zrušiť pre zdravotné problémy.
Čo bude ďalej: Medzičasom sa do Brazílie vrátil bývalý prezident Jair Bolsonaro, ktorý posledné tri mesiace strávil na Floride. Na letisku ho čakalo niekoľko stoviek podporovateľov, no najnovšie vyjadrenia kontroverzného politika ich zrejme sklamali.
Bolsonaro, ktorý na juhu Spojených štátov oddychoval, oznámil, že nechce viesť opozíciu, hoci ho logicky celá Brazília vníma ako najväčšieho oponenta a súpera súčasného prezidenta.
Neznamená to však, že Bolsonaro odchádza z politiky. Zatiaľ hovorí len to, že chce pomáhať svojej strane „ako človek, ktorý má skúsenosti“. Vyzerať by to malo napríklad tak, že pred regionálnymi voľbami, ktoré sa uskutočnia budúci rok, bude cestovať po krajine a robiť kampaň pre kandidátov, ktorí sú mu blízki.
Meno týždňa: Humza Yousaf
Škótska národná strana má nového lídra a Škótsko má nového predsedu vlády. Po vnútrostraníckom hlasovaní sa ním stal 37-ročný politik, ktorý má pakistanský pôvod. Potvrdzuje to dlhodobejší trend, keď sa vo vrcholovej britskej politike objavuje čoraz viac zástupcov z menšinových etnických skupín.
Yousaf bol od roku 2011 poslancom škótskeho parlamentu. Po tom, čo líderka jeho strany Nicola Sturgeonová oznámila, že nastal čas, aby sa stiahla z vedenia strany aj krajiny, sa rozhodol zabojovať o jej funkciu. Uspel a dôveru si získal aj v parlamente, vďaka čomu sa z neho stal prvý minister a najvplyvnejší politik v Škótsku.
Čítajte viac: Britov vedie hinduista, Škótov moslim. Našim voličom je to jedno, hovorí odborníčka
Foto týždňa
Vo Francúzsku pokračujú protesty proti dôchodkovej reforme, ktorá zvyšuje vek odchodu do penzie. Do demonštrácií sa zapájajú aj študenti.
O čom sme písali:
Drastický prípad 12-ročnej Maše, ktorá nakreslila protivojnový obrázok. Skončila v detskom domove a otca odsúdili na dva roky
Vojnové schopnosti si vymysleli, skúsenosti prikrášlili. Na Ukrajine bojujú aj cudzinci s pochybnou minulosťou
Robíme len to, čo Američania, vraví Putin. Čo znamená rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku
Evolúcia sa nám deje pred očami, vraví biológ, ktorý študuje reakcie prírody na zmeny klímy
Ako flotila duchov pomáha Rusku obchádzať sankcie a vyvážať ropu novým odberateľom
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
