„Máte nudný život?“ lákajú reklamy fanúšikov. Závislých od športových stávok môžu byť desaťtisíce

Tento text je súčasťou série článkov o stávkovaní na športové zápasy. V Denníku N si môžete prečítať aj rozhovor s abstinujúcim závislým, ktorý vystupuje na sociálnych sieťach pod menom Gamblerova cesta, a interview s odborníkom na závislosti Ľubomírom Okruhlicom, ktoré vyšlo aj ako video a podcast.

Máte nudný život? Začnite stávkovať, zbohatnete a váš život dostane nový zmysel. Dáme vám k tomu aj štedrý obnos peňazí na stávkovanie zadarmo, alebo ak aj prehráte, vrátime vám vklad.

Takýto odkaz vysiela mnoho televíznych reklám na športové stávky naprieč takmer všetkými stávkovými kanceláriami na Slovensku, pri niektorých to platí menej, pri iných viac. Hranica medzi zábavou a závislosťou však môže byť tenká.

„Roky to bolo tak, že futbalový víkend nabral na zaujímavosti a obrátkach práve, keď som mal čosi podané. Nebolo to pre peniaze, ale pre to vzrušenie,“ opisuje Tomáš, ktorý mal problémy so závislosťou a dodnes spláca dlh, ktorý si spravil pred desaťročím. (Tomáš nie je jeho skutočné meno, redakcia pozná jeho totožnosť, no pre citlivosť témy ho neuvádza.)

Stávkové kancelárie finančne podporujú slovenský šport, sponzorujú ligy či konkrétnych športovcov. Ale je tu dilema spojená s touto podporou: pomáha či škodí stávkovanie športu? A čo robí so stávkujúcimi?

Rozhodnutie futbalovej Premier League, že na prednej strane dresov od sezóny 2026/2027 už hráči nebudú môcť prezentovať logá stávkových kancelárií, dosť jasne naznačuje, že si uvedomujú, že stávkovanie je spoločenský problém.

Tréner waleského klubu Swansea City Russell Martin zákaz privítal. „Keď som mal osem rokov, museli sme sa vysťahovať z domu, lebo otec, závislý od stávkovania, ho prehral. Presťahovali sme sa a bývali oproti stávkovým kanceláriám, čo bolo výborné pre otca, ale pre nás nie,“ povedal pre BBC.

V článku sa dočítate:

• ako na závislých ľudí pôsobí výhra a ako, naopak, prehra;
• ako ľudský mozog vníma promo stávkových kancelárií, podľa ktorého ponúkajú voľné peniaze na stávkovanie;
• ako samotné stávkové kancelárie začali regulovať etické hľadisko svojich reklám;
• ako stávkové kancelárie uvažujú o tvorbe svojich reklám;
• koľko stávkové kancelárie odvedú štátu.

Výhra je ako orgazmus

Pri stávkovaní paradoxne ľudí nedržia často výhry, ale prehry. „Človek sa snaží vymazať predošlé straty. Ide o fenomén near miss, teda tesne vedľa, je to pocit toho, že to bolo tesné, a keď sa človek bude nabudúce viac snažiť, tak uspeje,“ vysvetľuje Lukáš Blinka z Inštitútu pre psychologický výskum z Masarykovej univerzity v Brne, autor knihy Online závislosti.

Terapeut Josef Šedivý predstavil v rozhovore pre český Deník N zážitok stávkara trochu ináč. „Násobný orgazmus, hovoria klienti. A práve výhra je to najhoršie, čo sa gamblerovi môže stať. Zaslepuje. Odchádzajú z herne – alebo teda vypínajú mobil – s tým, že vyhrali päťtisíc korún, sú šťastní. Ale vôbec už nemyslia na to, že keď začínali, mali desaťtisíc.“

Blinka dopĺňa, že stávkovanie a intenzívne zážitky zo športu umožňujú únik od reálnych problémov či nepríjemných emócií a nálad. „Je tu aj sociálny aspekt – byť súčasťou nejakej komunity či skupiny priateľov. Ale nepodceňoval by som ani genderový prvok. Pre niektorých mužov sa stávkovanie spája s akýmsi pocitom mužnosti,“ vysvetľuje.

Podľa Súhrnnej správy o závislostiach v Česku za rok 2021 si tam stavilo odhadom za rok 5 až 15 percent Čechov nad 15 rokov v kamenných prevádzkach a 3 až 17 percent online. To, samozrejme, neznamená, že všetci sú závislí. Odhaduje sa, že riziko vzniku závislosti má 10 až 20 percent stávkujúcich. Slovensko takéto štatistiky nemá.

Ak však predpokladáme, že sú približne také ako v Česku, vysoké riziko vzniku závislosti od športových stávok by mohlo mať do 50-tisíc ľudí na Slovensku, hoci to neznamená, že u všetkých závislosť prepukne. Výpočet vychádza z toho, že vysoké riziko vzniku závislosti má v dvojnásobne veľkom Česku 80- až 100-tisíc ľudí.

Závislý človek sa dostáva odborným jazykom do tunelového myslenia či prežívania. Stávkovaniu venuje stále viac času a energie a postupne zanedbáva činnosti, ktoré mu predtým robili radosť. Dokonca ak aj robí niečo, čo mal predtým rád, tak mu to už neprináša radosť ako predtým.

Dva roky abstinujúci Miroslav vystupuje v dokumente Gambler, kde hovorí, že pre stávkovanie strácal kontakt s blízkymi. Dokument pripravila iniciatíva Zodpovedné hranie, ktorú založili stávkové kancelárie a ktorej sa budeme ešte v texte venovať. „O čo viac som hral, o to viac som nechcel byť s nikým v kontakte, ani s tými, čo mi požičiavali. Vymýšľal som si scenáre, aby som sa s nimi nestretával, mal som strach, že si navzájom povedia, že mám od nich požičané,“ hovoril.

Bežná stávka dve eurá

Denník N požiadal tri najväčšie slovenské spoločnosti v oblasti kurzových stávok, a to Niké, Tipsport a Fortunu, aby nám poskytli údaje, akú hodnotu má priemerná stávka. Konkrétne údaje zaslal iba Tipsport.

Väčšina ľudí si u nich staví bežne iba drobné čiastky. Za rok 2021 a do marca 2023 to boli na jednu stávku presne dve eurá, v roku 2022 to bolo 2,38 eura. (Ide o medián, teda strednú hodnotu stávok – pozn. red.)

Pýtali sme sa aj na priemernú sumu stávky – jej výšku ovplyvňujú aj niektoré vysoké stávky, ktorých však nie je ani zďaleka tak veľa ako drobných. Za rok 2023, konkrétne do 23. marca, to bolo 16,45 eura. Podobné to v Tipsporte bolo aj v roku 2022, vtedy to bolo 16,39 eura. V roku 2021 to bolo 14,06 eura.

Na jednej strane toto číslo ukazuje, že väčšina ľudí nestávkuje sumy, ktoré majú potenciál ruinovať rodinné rozpočty. Na druhej strane to však tiež neznamená, že človek, ktorý si staví za dve eurá, nemôže byť rovnako závislý ako niekto, kto stávkuje tisíce.

Abstinujúci gambler, ktorý dnes vystupuje pod instagramovým profilom Gamblerova cesta, v rozhovore pre Denník N povedal, že popri tom, ako stávkoval veľké sumy peňazí, si zvykol staviť aj za jedno euro. „Bolo to o pocite z hry,“ povedal.

Vlhová nevyzýva k hre

S otázkami, ako rozmýšľajú o tvorbe svojich reklám, sme oslovili najväčšie stávkové kancelárie. Aj v ich reklamných spotoch sa objavujú slogany či odkazy, že so stávkovou kanceláriou si užijete šampionát viac alebo že ak vás už nebaví sledovať šport, máte si naň staviť.

„Zdôrazňujeme, že pri hraní ide najmä o zábavu a nie o rýchle zbohatnutie,“ tvrdí Kristián Baráti zo štátneho Tiposu. Tvrdí, že v reklamách sa snažia zohľadňovať všetky aspekty Kódexu zodpovednej reklamy.

Niké je sponzorom Petry Vlhovej, ktorá v reklamách vystupuje a plní v nich často športové výzvy – vo futbale, v basketbale či aj v boxe. Ide o zábavné poňatie reklám, vysvetľuje Niké.

„V reklamných kampaniach s Petrou neuvidíte výzvu smerom ku klientom, aby sa zapojili do hry s cieľom vyhrať. Je to naša dlhodobá stratégia,“ hovorí Jozef Petko z PR oddelenia Niké.

„Ako zodpovednej spoločnosti nám záleží na tom, aby sme sa nepúšťali do projektov či spoluprác, ktoré by mali presah na deti či iné rizikové skupiny obyvateľov,“ hovorí Filip Timár z Tipsportu.

Všetky stávkové kancelárie sa odvolávajú na to, že dodržiavajú Kódex zodpovednej reklamy, v prípade Niké, Tipsportu a Fortuny aj na Inštitút pre zodpovedné hranie, ktorý založili. O týchto iniciatívach ešte budeme v texte ďalej písať.

Potreba silného zážitku

Tri najväčšie stávkové kancelárie okrem podpisu kódexu založili Inštitút pre zodpovedné hranie. V memorande sa píše, že zabezpečia, aby reklama nenaznačovala, že hranie je dôležitejšie ako rodina, priatelia či práca alebo že hazard môže nahradiť klasický zárobok.

Podľa Blinku je dôležité, aby stávkové spoločnosti nepoužívali slogany odkazujúce, že stávkovanie vám pripraví radostnejší život. „Veľa ľudí to má tak, že potrebuje silnejšie zážitky. Takže pokiaľ to tak stávkové kancelárie inzerujú, vedia, na koho mieria,“ hovorí odborník na závislosti.

Tomáš, ktorý si zažil, čo je to závislosť od stávkovania, si myslí, že ten, kto vymýšľa reklamné slogany, musí mať dušu stávkara. „To je presne to, čo ma drajvovalo. Zápasy boli zaujímavejšie, čosi sa vo mne dialo, tlak, príjemný stres a záujem, keď som sledoval každú akciu, lebo som chcel, aby sa skončila strelou na bránu alebo rohom,“ vysvetľuje.

Stávkové kancelárie často ponúkajú bonusy, ako napríklad garanciu, že ak si teraz stavíte, nemôžete prehrať, alebo voľné peniaze na stávkovanie. Veľmi často sa objavujú slová ako zadarmo, bonus, bez rizika, ktoré môžu navodiť dojem, že stávkovanie nie je rizikové. 

Princípom týchto bonusových akcií často je, že stávkové kancelárie dajú hráčovi príslušný počet peňazí vo forme bodov, ktoré môže prestávkovať. Nejde teda o to, že by mu niekto len tak dal peniaze, ktoré môže použiť na čokoľvek. Pri stávkach bez rizika zas novým hráčom naspäť vyplatia sumu, ktorú si podali, aj pokiaľ ju prehrali.

„K stávkovaniu môže priviesť aj ľudí, ktorým ide o bonus a ktorí majú hneď pocit zisku, hoci nemajú dosť ani na bežné výdavky,“ vysvetľuje Blinka. Tento typ marketingového nástroja nepovažuje za etický, keďže jeho cieľom môže byť získať ľudí, ktorí zostanú stávkovať aj po tom, ako si minú peniaze zadarmo, a na účet si vložia už svoje skutočné peniaze.

Kam ide odvod?

• Prevádzkovatelia hazardných hier platia odvod, ktorý má podľa zákona o hazardných hrách slúžiť na všeobecne prospešné služby, napríklad na poskytovanie zdravotnej starostlivosti či sociálnej pomoci, ale aj na rozvoj športu.
• Od roku 2019 ide celý odvod z lotériových hier – teda nie z kurzových (športových) stávok – hlavne na podporu profesionálneho športu. Peniaze sa tak prerozdelia medzi športové zväzy – od tých najväčších.
• Podľa Úradu pre reguláciu hazardných hier tvoril v roku 2022 tento odvod vyše 9,8 milióna eur a rok predtým to bolo takmer 11 miliónov.
• Za hazardné hry (tam patria napríklad aj kasína) odišlo do štátneho rozpočtu ako odvod za rok 2022 dokopy takmer 252 miliónov eur. Z toho stávkové hry tvorili viac ako 63 miliónov eur, tieto peniaze však nejdú len na šport. O ich prerozdelení rozhoduje ministerstvo financií.
• Najvyšší kontrolný úrad v správe za rok 2021 skonštatoval, že pri štátnom Tipose ministerstvo financií nemá presne stanovený systém prerozdelenia peňazí, ktoré nemusia ísť povinne na šport.

Kódex reklamy nie je záväzný

Navodzovanie pocitu, že človek dokáže výsledok stávkovania ovplyvniť svojimi schopnosťami, je zradné. Relevantné slovenské hazardné spoločnosti podpísali Kódex zodpovednej reklamy. Zamerali sa aj na to, aby v reklamách nemohli zaznievať tvrdenia o vlastných schopnostiach. Známe osobnosti zas nemôžu tvrdiť, že hazard prispieva k ich úspechu.

Reklama má chrániť maloletých, čo vyplýva aj zo zákona. „Iné špecifické ustanovenia o reklame hazardných hier v zákone o reklame nenájdeme,“ hovorí právnička Daniela Ježová.

Samostatnou kategóriou, na ktorú sa zameriava kódex, sú stávky počas zápasu, ktoré majú často atraktívny kurz. „Reklama na kurzové live stávky by sa už nemala od 1. januára 2023 vysielať ako reklama šírená prostredníctvom televíznej alebo rozhlasovej programovej služby v čase od 6. do 22. hodiny,“ hovorí Henrieta Borowiecka z Úradu pre reguláciu hazardných hier.

Práve pri živých stávkach si uvedomil problém aj závislý Tomáš z úvodu tohto textu. Podal si takto počas finále tenisového Turnaja majstrov v roku 2013, stavil na jasných favoritov – bratov Bryanovcov – proti Marrerovi a Verdascovi.

„Bryanovci jednoznačne viedli v supertiebreaku, bol tam stále vypísaný kurz. Podal som za tisíc eur, aj keď výhra bola zanedbateľná – zdala sa však blízko, a bola tak jednoducho dosiahnuteľná. Nakoniec z toho bol šok na turnaji a šok na mojom účte,“ vraví.

Hoci kódex sa dnes snaží o eliminovanie tohto typu reklám, aj keby ho stávkové kancelárie porušili, pokutu od štátu za to nedostanú, nejde totiž o právne záväzný dokument. „Aktuálny zákon o hazardných hrách, prijatý v roku 2019, pamätá skôr na pravidlá propagácie hazardu len vo vzťahu ku kamenným herniam a kasínam,“ vysvetľuje Borowiecka.

Rizikových hráčov by malo ochrániť aj to, že pri prihlasovaní sa do online stávkových kancelárií je potrebné zadať doklady totožnosti. To by malo zabrániť tomu, aby stávkovali maloletí alebo ľudia, ktorí sú zaradení do registra vylúčených osôb. (Kto je zapísaný v tomto registri, nemôže sa zúčastňovať na hazardných hrách. Ide napríklad o ľudí poberajúcich sociálne štipendium, stíhaných za zanedbanie povinnej výživy alebo tých, ktorí sa dobrovoľne dali vylúčiť, napríklad aj pre závislosť – pozn. red.)

Ježová upozorňuje, že toto opatrenie má medzery. Neplnoletí i vylúčení sa napríklad môžu zaregistrovať na cudzí občiansky preukaz.

„Bolo by vhodné zavedenie prísnejších postupov pri registrácii v online priestore hazardu, napríklad využitím online biometrie a štandardizovať aj tzv. KYC (Know Your Customer) a CDD (Customer Due Diligence),“ hovorí. (Obe metódy slúžia na overovanie údajov zákazníkov – pozn. red.)

Právnička Ježová hovorí, že pri online herniach zákon vyžaduje, aby dostal hráč pri prihlásení poučenie, ktoré by malo obsahovať tieto veci:

• oznam: Zákaz hrania hazardných hier osobám mladším ako 18 rokov;
• varovanie: Hazardné hry predstavujú riziko vysokých finančných strát;
• informáciu o zdravotných rizikách, ktoré prináša nadmerné hranie;
• informáciu o možnosti nastavenia sebaobmedzujúceho opatrenia – maximálnej výšky celkových stávok a maximálnej výšky prehry.

Tieto informácie sa musia objaviť po prihlásení do konta minimálne na päť sekúnd.

Stávkové kancelárie tiež spolu s tým zvyknú zobraziť pri prihlásení tabuľku, na ktorej hráči uvidia, koľko času a peňazí strávili pri stávkovaní.

Toto je podľa Blinku dobré opatrenie. „Závislí si často myslia, že ich správanie je v norme, ale ukázať im opak môže viesť k sebareflexii,“ hovorí. Dodáva však, že by bolo dobré, keby takáto informačná tabuľka obsahovala aj informáciu, koľko stávkujú iní ľudia, čo by pre závislého mohol byť signál, že jeho správanie nie je v norme. Údaje o iných ľuďoch však súčasťou týchto oznamov nie sú.

Viaceré zabezpečenia – niektoré v rámci zákonných povinností či kódexu, iné dobrovoľne – zaviedli všetky najväčšie stávkové kancelárie.

Fortuna tvrdí, že pripravila niekoľko nástrojov pre klientov, ktoré im môžu pomôcť riadiť ich hranie a manažovať si čas aj peniaze investované do hry. Určiť si tak môžu – je to však nepovinné a dobrovoľné – nasledujúce parametre:

• maximálna výška stávok za deň a kalendárny mesiac;
• čistá výška straty za deň a kalendárny mesiac;
• počet prihlásení k účtu za kalendárny mesiac;
• denný limit času hrania na jednom účte;
• čas večierky.

„Zaviedli sme automatické overenie hráčov pomocou biometrie, ktorého cieľom je nielen zefektívnenie procesu registrácie nových hráčov, ale najmä zvýšenie bezpečnosti hráčskych účtov. Ak je hazard v správnej miere, môže pomôcť štátu na daniach, ale aj podporou športu. Na druhej strane, samozrejme, ak sa to preháňa, môže byť škodlivý ako všetko ostatné,“ pripúšťa riziká Kristián Baráti z Tiposu.

O technické zabezpečenie sa snaží aj Tipsport. „Podporujeme vývoj softvéru, ktorý bude schopný rozpoznať neobvyklé správanie sa tipérov v online priestore, upozorniť ich, aby si dali pauzu, prípadne ich nasmerovať na odbornú pomoc. Jedinečná bude jeho implementácia naprieč stávkovými spoločnosťami, ktoré sú členmi Inštitútu pre zodpovedné hranie (Tipsport, Fortuna a Niké – pozn. red.),“ hovorí Filip Timár z marketingového oddelenia Tipsportu.

„Hoci podľa zahraničných prieskumov trpia rizikovým hráčstvom asi tri percentá populácie, Tipsport si plne uvedomuje, že tejto skupine ľudí treba pomôcť a nie si od nej brať peniaze,“ dodáva.

Linka pomoci na pár hodín denne

Jedným z výsledkov projektu Inštitútu pre zodpovedné hranie je, že stávkové kancelárie pomohli zriadiť linku pomoci, ktorú prevádzkuje Centrum pre liečbu drogových závislostí.

Funguje však iba od pondelka do piatka od 9. do 17. hodiny, potom je k dispozícii iba záznamník. Spätne teda ľudí, ktorí volali napríklad v noci, nekontaktujú. Robia tak iba v ojedinelých prípadoch, ak na seba uvedú kontakt. „Na problém neúčinnosti záznamníka sme upozornili aj relevantné inštitúcie,“ hovorí riaditeľ centra Ľubomír Okruhlica.

„Za posledných 12 mesiacov bolo na linke 259 volaní, z toho bolo 138 volaní v čase prevádzky linky a 121 volaní na záznamník,“ vraví Okruhlica.

Nonstop linka by mohla byť prínosom. Jej fungovanie by však bolo príliš drahé. Linka vznikla na požiadavku ministerstva zdravotníctva a zriadilo ju ministerstvo financií, jej činnosť hradia prevádzkovatelia hazardných hier. „Keď ministerstvo financií videlo, že finančné nároky nonstop linky by boli výrazne vyššie, zvolilo aktuálnu alternatívu jej prevádzky,“ vysvetľuje Okruhlica.