Denník N

Michálkovo hľadanie ciest z bodu A do bodu A

Krajina s pútačmi a rozhľadňou.
Foto - archív O. M.
Krajina s pútačmi a rozhľadňou. Foto – archív O. M.

V bratislavskej Galérii 19 je do 17. januára sprístupnená výstava moravského výtvarníka Ondřeja Michálka.

Názov výstavy Ondřeja Michálka Cesta z bodu A do bodu A (kurátorka Jana Šindelová), ktorá trvá v bratislavskej Galérii 19 do 17. januára, vyvoláva otázku s viacerými možnosťami odpovedí.

Prvou je reálne putovanie výstavou zo začiatočného bodu A do opäť začiatočného bodu A. Divák si to môže dokonca aj niekoľkokrát zopakovať, aby si napríklad uvedomil, že základným východiskom všetkých vystavených grafík je odtlačok.

Grafický proces tlače je tak ďalšou možnou cestou z negatívneho bodu A do pozitívneho bodu A. Negatívny obraz na grafickej doske sa mení na odtlačený pozitívny obraz na papieri.

Tretia možná odpoveď rozširuje prvé dve prostredníctvom pojmu cesty. Cesty tvorivého hľadania a nachádzania rovnakého a zároveň aj iného, ktorá cirkuluje z bodu A do bodu A. Cesta je časovo-priestorový proces s rôznym priebehom putovania, s možnými krokmi vpred a vzad, s úkrokmi vpravo a vľavo a občas aj s výskokmi, s preskokmi, so vzletmi a s podkopnutiami. Cesta je rytmom tlkotu ľudského srdca, striedania svetla a tmy, dňa a noci. Čierno-biely grafický odtlačok nie je len viac alebo menej vydarený zrkadlový prepis grafickej dosky, je stopou umelcových predstáv a imaginácie, dialekticky v sebe konfrontujúcej autorovu víziu s rôznymi minulými i súčasnými umeleckými vyjadreniami.

Ondřej Michálek predstavuje na výstave výber zo svojej tvorby od 70. rokov minulého storočia po súčasnosť. Sedemdesiate a osemdesiate roky zastupujú štyri grafiky. Spoločným prvkom troch z nich je motív cesty vo forme ubiehajúcej rovnobežky, končiacej sa niekde na horizonte. Znak symbolizujúci bezproblémové zajtrajšky a priamočiary životný úspech sa stáva v týchto grafikách ironickou výpoveďou a zároveň kritickým étosom Michálkových obrazov.

Ľudské figúry zobrazené formou rodinnej fotografie alebo zachytené spôsobom veľkorozmerných reklamných pútačov umiestnených na stenách budov, na ihlanoch pyramíd a podobne, zaujímajú neprirodzené pózy raz s unifikovaným skupinovým úškľabkom, inokedy v štýle módnej fotografie. Toto obdobie Michálkovej tvorby je ovplyvnené jednak metafyzickou maľbou a magickým realizmom z prvej polovice 20. storočia, ako aj jazykom novej figurácie a  pop-artu z druhej polovice storočia.

V roku 1983 vytvoril autor linoryt s názvom Blesk, ktorý do značnej miery predznamenal ďalšie výrazové a významové zameranie umelcovej tvorby. V štýle tejto práce vystavuje v Bratislave väčšinu grafík od 90. rokov až po súčasnosť. Zobrazuje v nich rôzne objekty, architektúry, veže, stromy, kríky či akvadukty, ktoré sú skonštruované, zmontované, spletené prostredníctvom rôznych konárov, koreňov, hľúz, fragmentov dosiek a plechov. Niekedy z nich vyžaruje svetlo v podobe svetelnej hmloviny, inokedy má svetlo charakter svetelnej bubliny alebo sú nádoby naplnené svetelnou lávou či okolo objektov krúži plejáda svetelných bodov. Pôsobí to spirituálne, imaginatívne, magicky, mýticky, metafyzicky, metaforicky, existenciálne či archetypálne.

Inokedy sa stávajú súčasťou jeho obrazov nádoby naplnené čiernou alebo bielou tekutinou. Pozitívna a negatívna energia ako rub a líc každej vznešenej idey sa stáva dôležitou súčasťou významovej rozpornosti týchto diel.

Teraz najčítanejšie