Denník N

Ak si chcete z knihy niečo pamätať, spravte si po pár stranách poznámku. Zabúdanie je aj tak nevyhnutné, hovorí výskumník

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak si práve čítate fascinujúcu knihu, tento rozhovor vás nepoteší. Je dosť možné, že o mesiac si už z dobrej knihy nebudete pamätať ani jednu myšlienku. Je to frustrujúce, ale treba to akceptovať, zabúdanie je pre náš mozog prirodzené, hovorí výskumník Peter Šebáň. Aj preto sa začal zaujímať o efektívne techniky učenia sa.

„Keď si čítam štúdie a nič si z nich nepoznačím, alebo si nič nevyvolám v mysli, je to stratené. Aj mne bolo ľúto, keď som si čítal zaujímavú knihu, že už o pár dní či týždňov som si na nič z toho nepamätal,“ vysvetľuje Šebáň z katedry psychológie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý zároveň pracuje aj v českej akadémii vied.

V rozhovore opisuje niekoľko pravidiel, ako si efektívne zapamätať a učiť sa prečítané myšlienky. Vysvetľuje:

  • prečo si netreba čítať pred spaním texty, ktoré si chceme zapamätať,
  • ako si v knihe robiť poznámky efektívne,
  • prečo môže mať aj čitateľský denník zmysel.

Ako dlho vám trvá prečítať jednu knihu? 

Závisí od žánru, neviem to povedať všeobecne. Román som už dlho nečítal, naposledy asi Troch kamarátov od Remarquea. Na druhej strane knihu s názvom Behave od autora Roberta Sapolského mám rozčítanú už rok. Venuje sa témam spojeným s naším správaním a rozhodovaním, do akej miery je život človeka vopred určený. Ale pre mňa sú hlavným zdrojom informácií štúdie, ktorých prečítam veľa. Priemerná štúdia môže mať asi 15 strán. Keď robím výskum, musím si naštudovať príslušnú literatúru, a to je pre mňa hlavné čítanie.

Existuje nejaká norma? Ako dlho by malo trvať prečítanie jednej knihy? 

Každý by mal poznať svoje tempo čítania a vedieť, čo od knihy očakáva. Či je to pre zábavu, alebo či si chcem odniesť informácie. Musím počítať s tým, že niečo zabudnem. Ale keď si to čítam, existujú osvedčené techniky. Sú aj efektívnejšie spôsoby ako podčiarkovať si vety alebo si popri čítaní písať poznámky, ktoré si potom už nezopakujem.

K efektívnym technikám čítania sa ešte dostaneme. Čo všetko musí urobiť naša hlava, keď čítame? Aká náročná je táto aktivita pre mozog?

Keď čítame, keď sa niečo nové učíme, vypovedá to o neuroplasticite nášho mozgu. Vytvárajú sa nové nervové prepojenia, posilňujú sa už vytvorené väzby. Ak som niečo videl už predtým, a vidím to znova, spojenie sa posilňuje. Práve vtedy si to aj lepšie zapamätám. Neuropsychológ Donald Hebb povedal: „What fires together, wires together.“ O neurónoch sa obrazne hovorí, že „strieľajú“ medzi sebou – to ich spája a vytvára sa medzi nimi silnejšie spojenie. Teda nervové spojenia posilňované pravidelným opakovaním si ľahšie vyvoláme aj v budúcnosti. Na tomto princípe funguje pamäť. To, čo nepoužívame, zabúdame a odchádza to.

Takže keď si čítam napríklad už tretiu knihu o zdravej výžive, posilňujú sa neurónové spojenia s informáciami s tým spojenými. Takže mám väčšiu šancu, že si dlhšie zapamätám napríklad informácie o sacharidoch? 

Áno, ak máte vytvorenú pamäťovú stopu – nejaký koncept o sacharidoch, nabaľujem na to ďalšie informácie. Dokážem potom vnímať aj protichodné informácie a porovnávať ich. Dokážem si spraviť lepší celkový obraz o sacharidoch.

Čo sa stane, keď tri roky nečítam nič o sacharidoch a neprídem ani len do kontaktu s tým slovom? 

Pravdepodobne vám ostane tá najdôležitejšia informácia. Asi väčšina ľudí si zo základnej školy pamätá, čo označuje pojem sacharidy, a teda cukry. Asi sa vám vybaví, že sacharidy sú v sladkostiach, ale možno si hneď nespomeniete, že sú aj v cestovinách.

Prečo vlastne zabúdame to, čo sme sa už raz naučili? Prečo si jednoducho všetky tie neurónové spojenia nemôžeme nechať v hlave? 

Existuje na to viacero teórií.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Školstvo

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie