Denník N

Tu šéfuje Si Ťin-pching

Kým v roku 2009 bolo na svete 44 liberálnych demokracií, v roku 2022 ich už bolo len 32. Na snímke lídri Číny a Ruska Si Ťin-pching a Vladimir Putin. Foto - TASR/AP
Kým v roku 2009 bolo na svete 44 liberálnych demokracií, v roku 2022 ich už bolo len 32. Na snímke lídri Číny a Ruska Si Ťin-pching a Vladimir Putin. Foto – TASR/AP

Keď Si Ťin-pching minulý týždeň prišiel do Moskvy, týčil sa nad Putinom nielen vďaka svojej postave, ale aj obrazne.

Autorka je americko-ruská politologička

Napriek spoločnej komunistickej ideológii neboli Čína a Sovietsky zväz počas studenej vojny blízkymi priateľmi a oddanými partnermi. Ich vzťah definovala neprajná súťaživosť, keď sa hádali o Mongolsko a Mandžusko a pretláčali sa o vedenie komunistického sveta. Podobná dynamika sa odrazila aj na nedávnej návšteve čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve, no tentokrát to bolo s jedným zásadným rozdielom.

Musel sa ohnúť

Samozrejme, medzi ZSSR a Čínou existovala aj plodná spolupráca. Obe krajiny podporovali v kórejskej vojne tamojších komunistov pod vedením Kim Ir-sena a Číňania zas pomohli udržať východoeurópsku sféru vplyvu Kremľa. (Albánsko bolo lojálne k Číne, kým Juhoslávia Josipa Broza Tita využívala Čínu ako páku na získanie ústupkov či podpory od Kremľa.) Navyše, v Číne pracovali sovietski vedci a inžinieri, pričom Sovieti v roku 1957 súhlasili, že pomôžu Čínskej ľudovej republike získať atómové zbrane.

Ale Čína a ZSSR neboli celkom rovnocennými partnermi. Hoci sa Mao Ce-tung videl ako vodca roľníckych komunistov a považoval sa za rovného Josifovi Stalinovi, vodcovi robotníkov, Stalin ho za zatvorenými dverami údajne nazval „jaskynným marxistom“ a „netalentovaným partizánom“. Keď Mao v roku 1949 navštívil pri príležitosti Stalinových narodenín Moskvu, zaobchádzali s ním ako s každým iným hosťom.

Stalinovo správanie Maa rozzúrilo. Ale v 40. a 50. rokoch bola Čína závislá od sovietskej pomoci, takže Mao musel aspoň trochu ohnúť chrbát.

Silnejšie sebavedomie

Keď sa môj pradedo Nikita Chruščov po Stalinovej smrti v roku 1953 ujal funkcie sovietskeho lídra, Mao mu oplatil Stalinovo pohŕdanie – a ešte k tomu niečo pridal. Po návrate z cesty do Pekingu v roku 1958 Chruščov neustále hovoril o tom, aká nepríjemná to bola skúsenosť. Rozčúlila ho Maova požiadavka, aby Sovietsky zväz splnil svoj sľub, že pomôže vybudovať čínsky program jadrových zbraní, pričom poznamenal, že Mao neurobil pre Sovietov „prakticky nič“ a z obavy o suverenitu „ani nedovolil, aby sovietske lode a lietadlá pristávali na jeho pôde a v jeho vodách“. Chruščov pripomenul, že raz Číňania „ukoristili úplne novú americkú raketu“, ale Mao, „ktorý bol podobne ako Stalin paranoidný zo všetkého vrátane svojho tieňa“, nedovolil sovietskym inžinierom ani sa k nej priblížiť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Vladimir Putin

Komentáre

Teraz najčítanejšie