Denník N

Správa o stave (Európskej) únie

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Politika mnohých členských štátov predstavuje oveľa škaredší príbeh ako uvedené čísla a vonkajšie výzvy, ktorým Únia čelí, sú väčšie ako kedykoľvek predtým.

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

V Bruseli je jar a novú jar má pred sebou aj Európska únia. Jej lídrov a inštitúcie vyburcovala vojna na Ukrajine. „Vojna nám pripomenula, o čom Európa skutočne je,“ hovorili mi ľudia pri nedávnej návšteve hlavného mesta EÚ.

Výzva a reakcia

Existuje populárna teória, ktorá hovorí, že európska integrácia napreduje prostredníctvom kríz. Pravdou je, že niekedy áno, ale niekedy vôbec. Museli by ste byť napríklad skutočne veľkým eurooptimistom, aby ste mohli tvrdiť, že utečenecká kríza z rokov 2015/16 naozaj posilnila európsku jednotu. Ale v posledných dvoch veľkých krízach – v prípadoch pandémie covidu a vojny na Ukrajine – sme videli mechanizmus „výzvy a reakcie“, ktorý historik Arnold Toynbee označil za jeden zo vzorcov histórie.

Po pomalom štarte a počiatočnom ostrom návrate k jednostranným vnútroštátnym opatreniam EÚ zareagovala na ekonomické dôsledky pandémie odvážnym skokom vpred, ktorý predstavuje viac ako 750 miliárd eur na obnovu pre členské štáty pod názvom NextGenerationEU. Naraz padli dve dlhodobé severoeurópske tabu.

Zrazu sa objavili spoločný európsky dlh a veľké množstvo peňazí, ktoré sa rozdeľujú vo forme pôžičiek a grantov do ťažko zasiahnutých krajín, ako je napríklad Taliansko. Európski lídri konečne urobili to, čo mali urobiť pred desiatimi rokmi, a reagovali na krízu eurozóny, ktorá sa prvýkrát stala akútnou už v roku 2010.

Strategické líderstvo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie