Môžu architekti za prázdne investičné byty?
Návšteva renomovaného architekta na Slovensku opätovne otvorila polemiku o tom, kto je zodpovedný za rozvoj miest, prečo vznikajú investičné byty, v ktorých nikto nebýva, a či bytovú krízu vyriešia satelity.
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Autorka je architektka
Bratislavu nedávno navštívil architekt Reinier de Graaf, partner celosvetovo známeho ateliéru OMA.
Do Bratislavy neprišiel iba kvôli prednáške Masterplan, ktorú mal v Slovenskej národnej galérii, ale aj ako účastník urbanistickej súťaže Southbank. Súťaž vyhlásila spoločnosť Penta Real Estate a má určiť podobu lokality na petržalskom brehu Dunaja v okolí mosta Apollo.
Kultúrna antropologička Ivana Rumanová po jeho prednáške napísala kritiku. Architekta obviňuje z toho, že sa podieľa na „financializácii trhu nehnuteľností“. „Je neskrývane cynický alebo nešikovne alibistický, keď na svojej prednáške a vo svojom románe predstiera odstup od politík, ktoré sám reprodukuje?“ pýta sa v článku, ktorý vyšiel v Kapitáli.
Ako to teda je: je architekt naozaj zodpovedný za „zlo“ investičného kapitalizmu? Sú bratislavské projekty Southbanku a Nového Lida, ktoré spomína, len škodlivým produktom honby za ziskom developerov? Alebo je to celé zložitejšie?
Fenomén investičných bytov v skratke
Najprv sa pozrime na to, čo je to „financializácia trhu nehnuteľností“. V skratke ide o politiky a praktiky, ktoré z bytu robia namiesto domova len ďalší investičný produkt. Ide o dlhodobý globálny trend a stoja za ním
