MediaBrífing: Príbeh tínedžerskej hviezdy ukázal, ako bulvár ubližuje ľuďom s duševnou chorobou

Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu sa dočítate:

ako bulvár ubližuje ľuďom s duševnou chorobou;
z falošných obrázkov pápeža sa stal virál;
odborníci žiadajú pauzu vo vývoji umelej inteligencie
a ďalšie dôležité správy o médiách a internete.

Amanda Bynes je hviezda tínedžerských filmov z prvej dekády milénia. Pred niekoľkými dňami ju videli chodiť nahú a osamelú po Los Angeles.

Privolala okoloidúceho šoféra, povedala mu, že je uprostred psychotickej epizódy, a privolala si pomoc telefonátom na číslo 911. Následne ju previezli na neďalekú policajnú stanicu a poskytli jej pomoc.

Avšak americký bulvár udalosť interpretoval inak, písal, že ju „našli“ nahú a „zavreli“ na psychiatriu.

Tieto správy následne preložili aj niektoré slovenské médiá, napríklad:

Pluska: Herečku Amandu Bynes našli nahú na ulici: Z krásky je dnes TROSKA! Skončila na psychiatrii
Topky: Hereckú hviezdu museli zavrieť na psychiatriu: Po uliciach pobehovala zmätená a nahá!
Život: Slávnu herečku našli nahú na ulici: Z kedysi krásnej blondínky je ľudská troska!
Interez: Našli ju, ako sa nahá a sama túla po uliciach: Obľúbená herečka zo známych filmov je opäť v rukách psychiatrov

Herečkini fanúšikovia a odborníci na duševné zdravie upozornili, že takéto rámcovanie správy je škodlivé.

Prečo je to dôležité: Bynes priznala, že má bipolárnu poruchu, a médiá roky podrobne informujú o jej problémoch.

Viacerí upozorňujú, že jazyk, ktorý bulvár použil pri opisovaní ostatnej udalosti, bol nevhodný. Novinári mali radšej oceniť, že herečka správne vyhodnotila, v akom stave sa nachádza a že potrebuje pomoc, ktorú si aj sama privolala. To totiž nebýva v takýchto situáciách jednoduché, a preto by bolo vhodné to vyzdvihnúť. Téme sa venovali napríklad weby Buzzfeed a indy100.

Necitlivé články herečku ponižujú a oberajú ju o ľudskú dôstojnosť. Navyše stigmatizujú duševné problémy. Požiadať o pomoc je dosť ťažké aj bez pozornosti médií.

Viac informácií: To, ako médiá zobrazujú duševné choroby, môže viesť k šíreniu negatívnych stereotypov. Môže to vyvolávať pocity hanby, bagatelizovať problémy alebo živiť negatívne postoje voči ľuďom s duševným ochorením.

„Nebezpečný a stigmatizujúci jazyk môže ovplyvniť, ako komunita zaobchádza s ľuďmi, ktorí odhalia svoje skúsenosti s duševnou chorobou,“ upozornili odborníčky na duševné zdravie ešte v roku 2020 v článku pre The Conversation.

„Ešte znepokojujúcejšie je, že negatívne mediálne zobrazovanie duševných chorôb môže viesť k sebastigmatizácii, v ktorej si jednotlivec žijúci s duševnou chorobou internalizuje postoje iných. Môže to znamenať, že ľudia sa rozhodnú nevyhľadať pomoc, stiahnu sa zo sociálnych sietí zo strachu, že budú stigmatizovaní alebo diskriminovaní. To môže viesť k sociálnej izolácii, úzkosti a dokonca k zhoršeniu symptómov,“ dodávajú.

Aký jazyk by mali médiá používať? Na internete sa dá nájsť veľa užitočných rád, toto sú hlavné princípy:

Je potrebné vyhýbať sa stigmatizujúcemu jazyku. Namiesto výrazov ako duševný pacient, bláznivý, psycho či šialený používať radšej slovné spojenie osoba žijúca s duševnou chorobou.
Namiesto slov obeť, trpiaci či postihnutý je lepšie písať o osobe, ktorá sa lieči alebo má duševnú chorobu. Pretože aj život s duševnou chorobou môže byť kvalitný, šťastný a plnohodnotný.
Namiesto mentálne chorý, schizofrenik či anorektik je lepšie hovoriť o osobe s duševnou chorobou, schizofréniou alebo anorexiou, pretože človeka definujú mnohé iné veci než len jeho diagnóza.
Namiesto slov šialený či vyšinutý označovať správanie za nezvyčajné alebo nevyspytateľné. Rovnako nie je správne hovoriť o normálnom správaní, lebo sme rôzni a neexistuje univerzálna definícia, čo je normálne.

Je dôležité hovoriť o duševnom zdraví, ale zároveň by si mal každý uvedomovať, že aj na slovách záleží. Jazyk sa vyvíja, a ak už dnes vieme, že niektoré výrazy sú zbytočne zraňujúce, mali by sme mať toľko empatie, že sa im budeme vyhýbať.

A bulvár by mohol obetovať kliky na chytľavé titulky a namiesto vyvolávania hanby by mohol ľudí, ktorí sa liečia, radšej podporiť, oceniť a povzbudiť. Isto budú mať aj také články dobrú čítanosť a navyše pomôžu vzdelávať širokú verejnosť.

Stojí za pozornosť: V MediaBrífingu sme už písali, ako by mali médiá informovať o samovraždách a masových streľbách.

Z falošných obrázkov pápeža sa stal virál

Obrázok vytvorený pomocou nástroja Midjourney

Internetom sa virálne šíril obrázok pápeža Františka v bunde značky Balenciaga. Ľudia komentovali, aký je pápež štýlový a moderný, no obrázok nebol skutočný.

Vytvorila ho umelá inteligencia (AI), konkrétne nástroj Midjourney, ktorý po svojom ostatnom update dokáže generovať obrázky na takej úrovni, že sú ešte ťažšie rozoznateľné od fotografií.

Viac informácií: Obrázok sa najprv objavil na sociálnej sieti Reddit. „Myslel som si, že je zábavné vidieť pápeža v smiešnej bunde,“ povedal autor obrázka pre Buzzfeed. To, čo nasledovalo, nečakal. Obrázok sa začal šíriť na Twitteri, pretože ľuďom ani nenapadlo, že môže byť falošný.

Hoci sa falošné obrázky šíria na internete už roky, dnes ich už dokáže vytvoriť ktokoľvek aj bez grafických zručností. Stačí napísať vhodnú požiadavku a mať šťastie, že AI vytvorí niečo, čo vyzerá reálne.

Médiá zaujalo tento mesiac viacero podobných prípadov:

rozkošné obrázky Baracka Obamu a Angely Merkelovej na pláži,
utekajúci Emmanuel Macron na protestoch,
obrázky ničivého zemetrasenia z roku 2001, ktoré zasiahlo USA a Kanadu, hoci sa nič také nestalo,
či zatknutý Donald Trump (zadržanie Roberta Fica ešte AI nedokáže dobre nakresliť).

Prečo je to dôležité: Obrázky vytvorené AI sa budú ďalej zdokonaľovať a budú pôsobiť stále dôveryhodnejšie. Zatiaľ je to neškodné, no môže to byť aj nebezpečné.

Odborníci žiadajú pauzu vo vývoji umelej inteligencie

Stovky odborníkov na AI žiadajú pozastaviť vývoj nových modelov na pol roka a využiť tento čas na vytvorenie nových pravidiel a prípravu novej regulácie.

„Toto prerušenie by malo byť verejné, overiteľné a malo by zahŕňať všetkých kľúčových aktérov. Ak ho nemožno urobiť rýchlo, mali by zasiahnuť vlády a zaviesť moratórium,“ napísali signatári výzvy.

Pod výzvu sa podpísali Elon Musk, spoluzakladateľ Applu Steve Wozniak, šéf spoločnosti Stability AI Emad Mostaque, filozof Yuval Noah Harari, experti z firiem ako Amazon, Google, Meta, Microsoft, DeepMind a výskumníci z prestížnych univerzít.
Výzva sa týka modelov, ktoré sú silnejšie ako GPT-4, ktorý tento mesiac predstavila spoločnosť OpenAI a dostupný je napríklad v četbotovi Bing od Microsoftu alebo si ho môžu vyskúšať predplatitelia četbota ChatGPT.
Žiadosť prichádza v čase AI šialenstva, keď sa veľké IT firmy predbiehajú, kto skôr predstaví revolučnejšiu technológiu. To vyvoláva obavy v laickej i odbornej verejnosti. „Výkonné systémy AI by sa mali vyvíjať až vtedy, keď si budeme istí, že ich účinky budú pozitívne a riziká zvládnuteľné,“ píšu signatári.

Je nepravdepodobné, že táto výzva bude mať nejaký reálny efekt. Ukazuje však rastúcu nervozitu v súvislosti s AI.

Ďalšie správy o médiách

Sudcovia z Okresného súdu v Čadci požiadali organizáciu Transparency International Slovensko, aby odstránila svoje hodnotenie sudcov z blogu na webe Denníka N. Verejnosť vraj nemôže hodnotiť ich prácu, žiadajú aj ospravedlnenie. Transparency na ospravedlnenie nevidí dôvod.
V parlamente zakázali TikTok. Čínska aplikácia je blokovaná na informačných systémoch Národnej rady, vedúci kancelárie jej používanie na služobných zariadeniach zakázal zamestnancom a odporučil to aj poslancom.
Český dezinformátor Tomáš Čermák dostal za podnecovanie do terorizmu trest päť a pol roka väzenia. Vo videu vyzýval na útoky proti politikom pre pandemický zákon. Trest ešte nie je právoplatný.
Streamovacia služba Voyo chce mať do konca roku 2025 milión predplatiteľov na Slovensku a v Česku. „Tento cieľ sa nám darí plniť dokonca ešte rýchlejšie, než sme si mysleli,“ povedala programová riaditeľka Markízy a Novy Silvia Majeská.
Osem európskych premiérov vrátane Eduarda Hegera vyzvalo sociálne siete na efektívnejší boj proti dezinformáciám. Spoločný list podpísali aj predsedovia vlád Česka, Poľska, Ukrajiny, Moldavska, Estónska, Lotyšska a Litvy.
Google vlani odstránil viac ako 5,4 miliardy problematických reklám a pozastavil viac ako 6,7 milióna účtov inzerentov. Firma nezverejnila dáta roztriedené podľa krajín, nie je teda známe, ako často zasahovala na Slovensku.
Rusko zadržalo reportéra denníka Wall Street Journal Evana Gerškoviča, podozrieva ho zo špionáže. Novinár sa vraj snažil získať tajné informácie, hrozí mu 20-ročné väzenie. Redakcia obvinenia odmieta.

Titulka týždňa

Penta vydáva bezplatný dvojtýždenník Plus 1 Deň Špeciál, ktorý tlačí v obrovskom náklade 1 milión kusov. V novinách má veľký priestor strana Hlas a Peter Pellegrini, v článkoch sú opisovaní nekriticky a bez oponentov.

Pod vydavateľstvo Penty patrí aj ekonomický týždenník Trend. Na titulku nezvykne dávať fotky politikov, od začiatku minulého roka to redakcia urobila len trikrát – raz sa tam dostal v kritickom kontexte Eduard Heger, Pellegrini na nej bol už dvakrát, raz ako (možno) štátnik (vpravo, vydanie 4/2022), teraz ako reformátor.

Titulka najnovšieho Trendu promuje rozhovor (zatiaľ nie je online), ktorý s Pellegrinim robil šéfredaktor časopisu Ronald Ižip. Z vyše dvoch desiatok otázok nebola ani jedna kritická. Líder Hlasu „sa zapotil“ napríklad pri otázkach: