MediaBrífing: Príbeh tínedžerskej hviezdy ukázal, ako bulvár ubližuje ľuďom s duševnou chorobou

Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu sa dočítate:

• ako bulvár ubližuje ľuďom s duševnou chorobou;
• z falošných obrázkov pápeža sa stal virál;
• odborníci žiadajú pauzu vo vývoji umelej inteligencie
• a ďalšie dôležité správy o médiách a internete.

Amanda Bynes je hviezda tínedžerských filmov z prvej dekády milénia. Pred niekoľkými dňami ju videli chodiť nahú a osamelú po Los Angeles.

Privolala okoloidúceho šoféra, povedala mu, že je uprostred psychotickej epizódy, a privolala si pomoc telefonátom na číslo 911. Následne ju previezli na neďalekú policajnú stanicu a poskytli jej pomoc.

Avšak americký bulvár udalosť interpretoval inak, písal, že ju „našli“ nahú a „zavreli“ na psychiatriu.

Tieto správy následne preložili aj niektoré slovenské médiá, napríklad:

• Pluska: Herečku Amandu Bynes našli nahú na ulici: Z krásky je dnes TROSKA! Skončila na psychiatrii
• Topky: Hereckú hviezdu museli zavrieť na psychiatriu: Po uliciach pobehovala zmätená a nahá!
• Život: Slávnu herečku našli nahú na ulici: Z kedysi krásnej blondínky je ľudská troska!
• Interez: Našli ju, ako sa nahá a sama túla po uliciach: Obľúbená herečka zo známych filmov je opäť v rukách psychiatrov

Herečkini fanúšikovia a odborníci na duševné zdravie upozornili, že takéto rámcovanie správy je škodlivé.

Prečo je to dôležité: Bynes priznala, že má bipolárnu poruchu, a médiá roky podrobne informujú o jej problémoch.

Viacerí upozorňujú, že jazyk, ktorý bulvár použil pri opisovaní ostatnej udalosti, bol nevhodný. Novinári mali radšej oceniť, že herečka správne vyhodnotila, v akom stave sa nachádza a že potrebuje pomoc, ktorú si aj sama privolala. To totiž nebýva v takýchto situáciách jednoduché, a preto by bolo vhodné to vyzdvihnúť. Téme sa venovali napríklad weby Buzzfeed a indy100.

Necitlivé články herečku ponižujú a oberajú ju o ľudskú dôstojnosť. Navyše stigmatizujú duševné problémy. Požiadať o pomoc je dosť ťažké aj bez pozornosti médií.

Viac informácií: To, ako médiá zobrazujú duševné choroby, môže viesť k šíreniu negatívnych stereotypov. Môže to vyvolávať pocity hanby, bagatelizovať problémy alebo živiť negatívne postoje voči ľuďom s duševným ochorením.

„Nebezpečný a stigmatizujúci jazyk môže ovplyvniť, ako komunita zaobchádza s ľuďmi, ktorí odhalia svoje skúsenosti s duševnou chorobou,“ upozornili odborníčky na duševné zdravie ešte v roku 2020 v článku pre The Conversation.

„Ešte znepokojujúcejšie je, že negatívne mediálne zobrazovanie duševných chorôb môže viesť k sebastigmatizácii, v ktorej si jednotlivec žijúci s duševnou chorobou internalizuje postoje iných. Môže to znamenať, že ľudia sa rozhodnú nevyhľadať pomoc, stiahnu sa zo sociálnych sietí zo strachu, že budú stigmatizovaní alebo diskriminovaní. To môže viesť k sociálnej izolácii, úzkosti a dokonca k zhoršeniu symptómov,“ dodávajú.

Aký jazyk by mali médiá používať? Na internete sa dá nájsť veľa užitočných rád, toto sú hlavné princípy:

• Je potrebné vyhýbať sa stigmatizujúcemu jazyku. Namiesto výrazov ako duševný pacient, bláznivý, psycho či šialený používať radšej slovné spojenie osoba žijúca s duševnou chorobou.
• Namiesto slov obeť, trpiaci či postihnutý je lepšie písať o osobe, ktorá sa lieči alebo má duševnú chorobu. Pretože aj život s duševnou chorobou môže byť kvalitný, šťastný a plnohodnotný.
• Namiesto mentálne chorý, schizofrenik či anorektik je lepšie hovoriť o osobe s duševnou chorobou, schizofréniou alebo anorexiou, pretože človeka definujú mnohé iné veci než len jeho diagnóza.
• Namiesto slov šialený či vyšinutý označovať správanie za nezvyčajné alebo nevyspytateľné. Rovnako nie je správne hovoriť o normálnom správaní, lebo sme rôzni a neexistuje univerzálna definícia, čo je normálne.

Je dôležité hovoriť o duševnom zdraví, ale zároveň by si mal každý uvedomovať, že aj na slovách záleží. Jazyk sa vyvíja, a ak už dnes vieme, že