Komentátori Denníka N: Haščákom opovrhujeme, ale nemocnici Bory prajeme všetko dobré

Podporte kampaň na 50 evakuačných sanitiek pre Ukrajinu od Nadácie otvorenej spoločnosti a Dárku pro Putina.

Penta otvorila tento týždeň v Bratislave novú Nemocnicu Bory. Aká je to správa pre slovenské zdravotníctvo?

Čikovský: To, že máme o nemocnicu viac, je dobrá správa. Súhlasím s tým, čo hovorí väčšina komentátorov, že je hanba, že štát nedokáže držať krok so súkromným sektorom a že my sa musíme spoliehať na ten.

Sme redakcia, ktorá vznikla v dôsledku toho, že Penta vstúpila do SME. Odišli sme pre korupčnú kauzu Gorila zo SME a založili sme Denník N. Je namieste mať morálnu dilemu, či sa ísť dať ošetriť do nemocnice Penty alebo či tam pracovať?

Obradovič: Tá dilema sa končí v momente, ako človek vstúpi do štátneho zdravotníckeho zariadenia na Mickiewiczovej alebo na Kramároch, do nemocnice v Košiciach alebo aj hocikde inde. Tam uvidíte diametrálny rozdiel v tom, čo ponúka nová nemocnica v Boroch a čo ponúka štát. Toto nie je obchodné centrum, hovoríme o zdraví. Keď má človek zdravotný problém, každý túži byť v komfortných priestoroch so súkromím, kde môže svoju chorobu prežívať sám, v bezpečnom prostredí, ktoré je nielen pekné, ale aj čisté, kde môže ísť na vlastnú toaletu alebo sa osprchovať bez stresu, že vám tam vletí nejaký iný pacient. Môžeme teoretizovať o morálnej dileme, ale musíme si porovnať, čo je na tej druhej strane. Úplne rozumiem každému, kto ako pacient bez váhania pôjde do Borov, rozumiem každému lekárovi, lekárke, zdravotníkovi alebo zdravotníčke, čo tam pôjde pracovať.

Čikovský: Úplne súhlasím. Mali by sme sa hnevať na tento štát, že dovolil Pente ovládnuť zdravotníctvo obchodne aj mocensky. Mali by sme sa hnevať, že dovolil Pente spolu so Širokým a spol. vykradnúť Dôveru. Mali by sme opovrhovať ľuďmi, ako je Jaroslav Haščák, ktorí to vedome urobili, ale potom je zodpovednejšie priať všetko dobré zdravotníckemu personálu, ktorý tam ide pracovať. Veľmi sa mi páčilo, že štát nerobil nekonečne veľký cirkus a Všeobecná zdratovná poisťovňa s nemocnicou uzavrela zmluvu, pretože nech už je majiteľ akýkoľvek cynický a hnusný, ak nakoniec dodržiava konkrétne pravidlá, má licenciu a dostatočný personál, je povinnosťou štátu, aby sa k nemu takto správal.

Pán Haščák má doteraz pre Gorilu problémy a nepáči sa mu to. O policajtoch, prokurátoroch, ktorí ho vyšetrujú, zisťujú jeho právnici naozaj rôzne informácie aj z ich súkromia. A zdravotné informácie sú citlivá vec. Nech teda policajti, ktorí vyšetrujú Gorilu, radšej chodia do Nemocnice sv. Michala?

Čikovský: Oni do Svätého Michala pôjdu, lebo radi využijú, že tam je relatívne kvalitná a nová nemocnica. Povedal by som, že aj Penta je už dnes veľká organizácia plná sebavedomých ľudí, ktorí by nedovolili, aby mohol mať majiteľ páky na zdravotné dokumentácie. V tomto som ešte optimista a myslím si, že aj keď máme škaredé nemocnice, ako verejnosť máme nejakú odvahu a sebavedomie a hocikto si nenechá takto rozprávať do roboty. Ale áno, príbeh Jaroslava Haščáka je veľmi smutný. Chcel byť lídrom, niekým, na koho budeme spomínať, že nás spolu s Dzurindom dostal do EÚ a učil nás podnikať. Ale prišlo sa mu na jeho korupciu a odvtedy veľmi veľa času venuje iba tomu, aby útočil akýmkoľvek spôsobom na ľudí, ktorí na to upozorňujú.

Je ušľachtilé, že Penta postavila nemocnicu, alebo je to biznis? 

Obradovič: Ide to ruka v ruke. To, že máme novú nemocnicu, je dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo aj pre pacientov. Zdravotná starostlivosť funguje tak, že ju uhrádzajú zdravotné poisťovne. Vieme naisto povedať, že Penta v tomto nebude stratová. Investovala do toho štvrť miliardy. Sú to peniaze, ktoré určite bude chcieť nejakým spôsobom vrátiť. Nebude to o rok ani o dva, možno to bude trvať niekoľko rokov. Súhlasím s tým, čo hovorí Tino o Jaroslavovi Haščákovi, že sa snaží zlepšiť si meno aj svojimi podnikateľskými zámermi, hoci ich dosahuje nie vždy čistými spôsobmi.

Čikovský: 400 miliónov vybrali z Dôvery. 200 si Penta nechala, 200 poslala kamarátom do Smeru. Keby sme chceli byť cynickí, ešte jednu by mohli postaviť. Všetci sme videli, ako to cez pôžičku vybrali, ale pokiaľ to nerieši polícia, o chvíľu to bude premlčané, my musíme udržiavať právny štát a jeho súčasťou je aj to, že ak niekto postaví nemocnicu, splní podmienky, musíme sa k nemu takto správať.

Prečo štát nie je schopný postaviť nemocnicu Rázsochy?

Obradovič: To je kľúčová otázka, na ktorú nepoznám odpoveď. Do istej miery je za tým, paradoxne, aj vplyv Penty, ktorej cieľom je oslabovať štát pre to, aby mohla posilňovať svoju pozíciu. Je tam kombinácia neschopnosti, slabej kompetencie tých, ktorí o tom majú rozhodovať, a samotných procesov v štáte, na ktoré sa politici síce vyhovárajú, ale keďže o Rázsochách hovoríme už desaťročia, ani samotný technický proces konania nemôže byť výhovorkou na to, aby sme mohli dookola hovoriť, že preto nestojí nemocnica.

Vláda Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera si dala do programového vyhlásenia, že postaví túto nemocnicu v momente, keď ešte netušili, že nejaký plán obnovy bude. Oni ju chceli postaviť bez ohľadu na to, že očakávali nejaké peniaze z EÚ. Tie peniaze prišli a napriek tomu po troch rokoch vieme, že nebudeme schopní postaviť v tomto čase nemocnicu, alebo výrazne hrozí, že ju nedokážeme postaviť ani tentoraz. Môžeme sa sporiť, či to je pre lobistické skupiny a vplyvy na ministerstve zdravotníctva, pre neschopnosť Igora Matoviča a Mareka Krajčího, dôvodov je tam milión.

Čikovský: Také veľké projekty z princípu meškajú. To sa nedeje len štátu. Napríklad Bory, ktoré sú dvakrát menší projekt než Rázsochy, sa dostavali s dvojročným meškaním. Penta je firma, ktorá sa vie organizovať, má tvrdé výberové konania, nemusí ísť podľa zákona, môže ísť podľa vlastných pravidiel, ale napriek tomu meškala dva roky. Ale to, čo predvádza štát pri Rázsochách, je to, čo robí pri diaľniciach. Veľa rečí, veľa plaču o tom, že je málo peňazí, ale chýba elementárna organizácia, sústredenie, dodržiavanie pravidiel, to je oveľa väčší problém ako to, či sa niekde trochu kradlo alebo nie.

Aký dôvod majú dnes lekári zostávať na Kramároch a neísť do Borov? Budú tam rozdiely aj v platoch?

Obradovič: Neviem, aké platy budú mať lekári v Boroch a aké sú platy v štátnych nemocniciach. Vieme, že lekárske odbory vyrokovali dosť výrazné zvýšenie platov pre lekárov. Myslím si, že miera platov je dostatočne vysoká, aby dokázali udržať aj ľudí v štátnych zariadeniach. Podľa mňa to je o individuálnom rozhodnutí každého človeka, či zostane robiť pre štát alebo ide do Borov. Rolu hrajú kolegovia, pozícia alebo to, či konkrétne oddelenie má plastové okná, vymenené toalety, či má vlastnú kanceláriu. Presne nevieme dešifrovať motiváciu konkrétneho človeka, prečo sa rozhodne pre Bory, ale vieme, že krajšie a modernejšie prostredie s konkurenčným platom je výhoda.

Čikovský: S Veronikou Folentovou sme boli pred pár rokmi v Michalovciach, keď Penta spustila svoju prvú nemocnicu, tá je povedzme 3- až 5-krát menšia ako Bory, ale bola to prvá veľká nemocnica spolu s tou Kaliňákovou v Bratislave. Tam Penta naozaj chcela ukázať, že niečo vie robiť, tak nám umožnila veľmi veľa sa detailne rozprávať s ľuďmi. Napríklad sme tam videli, že na slovenské pomery tie platy lekárov a vedúcich oddelení boli extrémne. Na druhej strane hovorili, že sa im to vyplatí z jednoduchého dôvodu, že k takýmto platom najmú oveľa viac iného personálu, aby nemuseli mať zbytočne veľa lekárov a drahých ľudí a hlavne pre to, aby nenechali drahých ľudí robiť zbytočné veci.

Pri Boroch som si všimol, že takmer polovica zdravotného personálu nie sú zdravotné sestry ani lekári. Majú veľké percento personálu, ktorý môže byť horšie platený ako títo špičkoví ľudia, ale budú robiť prácu, ktorú všade vo vyspelom svete robia špecialisti na administratívu, ale na ktorú nepotrebujete vysokú školu, ktorú potrebuje aj zdravotná sestra. Nehovorím, že Penta je morálne zlá a podnikateľsky dokonalá, ale podnikateľsky je šikovná a jedna dobrá vec je, že nosí nové štandardy organizovania zdravotníctva a nemocníc.

Obradovič: Počul som, že Bory majú 500 zamestnancov a z toho 150 sú ľudia, ktorí sa vrátili zo zahraničia alebo sú z Česka. A to je ono, táto nemocnica prináša štandardy, novú organizáciu práce, nový systém a otázka je, či sú naši lekári, lekárky a zdravotné sestry pripravení na vyššiu úroveň svojej práce. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale som presvedčený, že väčšina na to nie je pripravená. Preto to nakoniec vychádza tak, že bratislavské zdravotníctvo pre novú nemocnicu neskolabovalo.

Kolega Filip Struhárik si všimol a zanalyzoval nový produkt vydavateľstva Penty News and Media holding – ide o schránkové noviny Plus 1 deň špeciál, ktoré tlačia v náklade milión kusov a rozdávajú ich ľuďom do schránok od októbra minulého roka. Sú tam články najmä v prospech strany Hlas – vyzerá to ako stranícka inzercia, potom pozitívne články o produktoch Penty v zdravotníctve, ako aj texty o tom, že treba znížiť tresty za ekonomické trestné činy. Prečo Penta investuje peniaze do takéhoto projektu?

Čikovský: Nečítal som tie noviny podrobne, videl som iba ukážky, ale mám tendenciu veriť Filipovi Struhárikovi, je to seriózny, poctivý a presný novinár. Z toho vychádza, že naozaj majú tú drzosť urobiť inzertné noviny, ktoré sa podobajú na ich značku toho, čo je platené a čo sa tvári ako nezávislá žurnalistika. V inzertnom biznise sa to volá natívna reklama, teda že oklamem čitateľa, že to nevyzerá ako reklama. Ale klamstvo sa nepatrí hovoriť, tak to označím za natívnu reklamu. Vidíme tam natívnu reklamu Hlasu.

Nevidím do faktúr vydavateľovi, ale je evidentné, že buď ukazujú Petrovi Pellegrinimu svoju mediálnu silu, alebo to zaňho niekto objednal. Na mieste Penty by som chcel niekoho ako Peter Pellegrini. Máte veľa majetku, veľa podnikania v nejakej krajine, tak nechcete, aby sa krajina úplne rozsypala do chaosu, ale na druhej strane si chcete udržať nejaký vplyv. Peter Pellegrini je mierny človek, ktorý ukázal, že nejde do extrémov. Penta nepotrebuje fašizmus, nepotrebuje ani ľudí, ktorí budú trvať na morálnych zásadách.

A vyšetrovaní korupcie v takom rozsahu. 

Obradovič: Tak ako bežný volič po troch rokoch vlády Igora Matoviča túži po pokoji a istotách, tak aj Penta túži po istotách, a myslím si, že Pellegrini je prirodzená voľba. Zaujímavé na tom je, že náš kolega Filip si všimol aj to, že v poslednom vydaní sa už objavil na stránkach týchto novín aj Robert Fico. Takže Penta si dobre všíma trendy a vie, že potrebuje rozdeľovať portfólio a riziko, na koho staví. Penta vie, čo robí.

Čikovský: Robert Fico úplne úprimne Pentu dlho neznášal, ale to vôbec neznamená, že Široký, Brhel a Výboh sa nevedeli dohodnúť s Haščákom.

Obradovič: Keď hovoríme o 400 miliónoch cez Dôveru, tam Robert Fico vedel o všetkom, alebo minimálne ľudia, ktorí boli za ním, vedeli.

Pripomeniem, že spolumajiteľ Penty Marek Dospiva v minulosti povedal, že Penta nakupovala médiá vo veľkom aj preto, lebo ich má ako atómový kufrík. Ale teraz k inej atómovke: Igor Matovič a 500 eur za hlasovanie vo voľbách. Aký je to nápad?

Čikovský: Z pohľadu Igora Matoviča je to šikovný nápad, pretože podľa neho existuje skupina voličov, ktorých nezaujíma politika, pre ktorých je 500 eur tak veľa, že zmenia názor a pôjdu voliť a bude im to tak jedno, že budú hlasovať za toho, kto to vymyslel. Nie je za tým nič iné, iba jeho cynický kalkul, že ak ja budem ten, kto vymyslel 500 eur, ľudia pôjdu voliť a pôjdu voliť mňa. Keďže on si o sebe myslí, že je demokrat a všetko zachráni, musí si myslieť, že to je celé správne. Je to katastrofa. Každý človek, ktorý iba povie, že sa o tom dá diskutovať, iba škodí krajine.

Obradovič: Stačí počúvať, čo hovorí a čo píše aj v tej dôvodovej správe.

Matovič však hovorí, že tým chce zachrániť demokraciu. 

Obradovič: Áno, ale on vlastne hovorí, že z verejných zdrojov chce ovplyvniť výsledok volieb. Čo je nonsens. Je to spochybňovanie volieb. Je to to isté, čo robia Robert Fico alebo Uhrík, keď hovoria, že tu hrozí falšovanie volieb. Igor Matovič z druhej strany spochybňuje ten istý inštitút demokracie a chce voľby ovplyvniť tak, že bude ľudí odmeňovať za to, že pôjdu voliť. Je to nebezpečné a paradoxné, že sa znovu stretávajú na jednej strane Igor Matovič a Robert Fico, že si takýmto spôsobom pomáhajú.

Za tento návrh hlasoval aj Gábor Grendel. Ako si to vysvetľujete?

Čikovský: Pamätám si pána Grendela, keď pracoval v televízii a bol moderátorom. Nielen preto, lebo kokcem, ale aj preto, lebo mám v úcte ľudí, ktorí rýchlo rozmýšľajú a sú seriózni, som si vždy hovoril, že on je mladší a veľmi šikovný, aj ja by som chcel byť taký. Keď dnes pozorujem, ako sa ten pán správa, vyrušuje ma to. Človek si predstaví, že to hádam nemôže byť pravda, ale môže. Takisto ako vidíme, čo si myslia Rusi o ich vojne, čo si niektorí naši rodičia myslia o vojne a o svete. Ak budete mať dlhodobo prístup k šialeným ľuďom a informáciám, môže sa vám stať to isté čo jemu. Je pomýlený.

Obradovič: Vždy sa tu o ňom rozprávame, keď je nejaké hlasovanie, ktoré nás vyrušuje. Vždy je pri tom, keď sa hlasuje, a nikdy nebol proti. Možno by sme sa už o ňom mali prestať rozprávať.

KDH sa rozhodlo, že sa nespojí s Kresťanskou úniou. Týždenník Postoj napísal, že je to premárnená šanca. Je?

Obradovič: Rozumiem, prečo to Postoj píše. Neviem, či to je premárnená šanca. Čisto pragmaticky by to KDH asi pomohlo vo volebnom výsledku. Viem, že vnútri hnutia mali z toho obavu. KÚ, poslankyňa Záborská a celá jej partia, ktorá je integrálnou súčasťou OĽaNO, má dnes nejaký vplyv, je pomerne hlučná, obťažujú verejnosť a parlament svojimi návrhmi. KDH je mimo parlamentu druhé volebné obdobie, reálne im hrozí, že sa tam nedostanú ani tretíkrát. Nemajú to jednoduché a k nejakému spojeniu asi nakoniec bude musieť prísť. Môžeme teoretizovať, či sa chce KDH dištancovať od spôsobov Anny Záborskej, ale to by som asi nehovoril, lebo aj v KDH sú ľudia, ktorí majú rôzne názory na to, ako má vyzerať svet a demokracia.

Kto sa bude musieť spojiť s kým? Zatiaľ to vyzerá napínavo a nikto sa nespája.

Obradovič: Keď sa nespoja, hrozí, že niekoľko strán skončí mimo parlamentu a budeme musieť zase rozprávať o tom, že prepadli státisíce hlasov voličov. Baviť sa o tomto pol roka pred voľbami a dva mesiace pred uzavretím kandidátok je asi predčasné. Myslím si, že to bude hlavná téma pred druhým júlom, keď sa majú uzavrieť kandidátky. Neviem vôbec odhadnúť, aké pohyby ešte nastanú. SaS bude mať obrovský problém, ak nepríde Ivan Korčok, prípadne ak sa nedohodnú s PS alebo s Demokratmi. Demokrati majú 5 percent, ale bude stačiť to, že chodí poverený premiér s ministrom obrany do Kyjiva? Zjavne na to sa spoliehajú. Je tu napríklad miliardová investícia Porsche, Robert Fico by zvolával tri tlačovky do týždňa, Eduard Heger si to zjavne ani nevšimol, všíma si asi iba zahraničnú politiku, a neviem, či to bude stačiť na to, aby sa dostali do parlamentu.

PS oznámilo, že sa k nim pridáva Jaroslav Spišiak. Môže to PS pomôcť alebo sa skôr voliči budú pýtať spolu s Robertom Ficom, čo má Spišiak s Progresívnym Slovenskom?

Čikovský: Nám pripadá pán Spišiak ako hrdina, známy človek v každom prípade. Pre novú generáciu, čo je aj veľká časť voličov PS, je Spišiak nový človek. Dodá im to punc serióznosti, ťažšie sa bude o nich hovoriť, že sú to deti. Teším sa všetkému dobrému v slovenskej politike, preto sa musím priznať, že som sa potešil, keď pán Spišiak povedal, že ide do politiky a že si vybral PS. Na druhej strane to ukazuje problém v slovenskej politike, že idú voľby, tak riešime, koho ešte pozbierame, kto sa s kým spojí, namiesto toho, aby sme tu mali vybudované strany, ktoré majú jasný názor na základné veci. Napríklad, že strana má dva roky predstavu o veciach a nediskutuje o nich. Má šiestich odborníkov a z nich si vyberá, ktorí štyria budú na kandidátke. Namiesto toho sa pýtame, či sa budú spájať strany, z ktorých niektoré nemajú ani pozbierané podpisy. V tomto kontexte kritizovať PS a Jaroslava Spišiaka, že tam ide pol roka pred voľbami, je trochu drzé, ale musel som to pripomenúť.

Veronika Prušová urobila rozhovor s Františkom Imreczem, ktorý je už odsúdený za korupciu a vypovedá vo veľkých kauzách, a on povedal: „Som presvedčený, že tieto trestné konania, ktoré sa týkajú bývalých vysokopostavených štátnych zamestnancov, majú silný prevenčný charakter. Keď súčasní štátni zamestnanci vidia, že aj po rokoch sa tieto prípady začali vyšetrovať, a vidia priebeh tých vyšetrovaní, tak je racionálne očakávať, že si rozmyslia, či sa zúčastnia na nejakej korupcii.” Tiež ste takíto optimistickí?

Čikovský: V tomto s pánom Imreczem úplne súhlasím, určite to niečo ovplyvní. Nebude to koniec korupcie. Keby sme aj zabudli na to, že máme špeciálneho prokurátora, ktorý je právoplatne odsúdený, tak či tak sa udiali veľké veci. Keby sa už odteraz neudialo nič, tak je jednoducho pravda, že to, čo urobila prokuratúra, polícia, politická elita, že to dovolila, je veľká zmena. Dnes už pocit, že v tejto krajine je niekto, komu sa dá zavolať a nič sa mi nestane, výrazne klesol. Jaroslav Haščák je slobodný, má veľký dom, môže sebavedomo chodiť a prijímať ľudí, ale ľudia sa s ním už nechcú ukazovať tak ako predtým. Nie je to už len o tom, že nemôžem kradnúť, ale ani ovplyvňovať celý svet.

Republika a Smer strašia falšovaním volieb, bude to predvolebná téma a mala by sa na to polícia špeciálne pripraviť? Vieme, ako to dopadlo v USA s brutálnym útokom na Kapitol. Môže sa niečo také stať aj u nás? 

Obradovič: Záleží, ako budú na tú tému sústredení Republika a Smer, či to budú omieľať každý týždeň. Či z toho oni vyrobia tému. Publikum, ktoré je ochotné uveriť tomuto klamstvu, je veľké vzhľadom na všetky prieskumy, ktoré nám ukazujú, že sme krajina, kde sú ľudia náchylní veriť lžiam a dezinformáciám najviac v regióne. S touto emóciou pracuje aj Smer a Republika a môže z toho byť veľká téma. Neviem odhadnúť, či sa má polícia už pripravovať, ale budeme to musieť sledovať.

Štáty EÚ v utorok definitívne odsúhlasili zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Slovensko bolo za, ale nemáme na tom politickú zhodu. SaS je napríklad proti, PS za. Aký postoj je správny? 

Čikovský: Myslím si, že v tomto majú skôr pravdu tí, ktorí hovoria o tom, že je dobré, že sa to prijalo a že Slovensko strečkovalo iba do tej úrovne ako Nemecko. Je tu obyčajná, jednoduchá otázka – náš egoizmus verzus európske, celosvetové a ľudské záujmy. Máme tu trochu viac automobiliek ako iné krajiny, preto si myslíme, že keby tie automobilky boli menej obmedzené, menej by sme riskovali stratu pracovných miest.

To je racionálne, ale sú dôležitejšie veci ako to, čo si my myslíme, že o desať rokov sa môže stať. Rozprávame sa o niečom, čo bude o dvanásť rokov. Presne v tomto týždni sa ukázala informácia, že Porsche tu ide investovať vo veľkom do elektromobility. Volvo v Košiciach je už čisto elektromobilné. Prísne technicky by to slovenskú ekonomiku v roku 2035 mohlo trochu spomaliť, ale je to banalita z pohľadu dlhodobého vývoja. Je to aj ukážka našej drzosti a malosti. Neuvedomujeme si, že sme jedna z najbohatších krajín sveta, ktorá je zodpovedná za to, ako bude svet vyzerať a kde budú naše deti žiť. A my sa rozprávame o tom, či bude o 5000 miest viac alebo menej v automobilkách v roku 2035.

Obradovič: Táto debata mi pripadá dosť smiešna. Spomeňme si, aké mobily sme používali pred desiatimi rokmi a kam ten vývoj pokročil. Dnes máme rok 2023 a všetky automobilky sa pripravujú na prestup na elektromobilitu. Nie je to tak, že európski politici sa rozhodli, že prinútia automobilový priemysel, aby zmenil svoje pohony. Je to tak, že automobilky sa rozhodli, že prejdú na nový zdroj energie. Politici len rešpektujú rozhodnutie toho priemyslu. Dokonca si ani nemyslím, že v roku 2035 budeme hovoriť o ekonomickom poklese. Myslím si, že Slovensko bude súčasťou novej ekonomiky.

Čikovský: V súvislosti so zelenými témami a s problémami s klímou budeme mať v roku 2035 úplne iné problémy a budeme sa z toho smiať, že sme riešili toto.

Obradovič: Rozumiem tej debate na úrovni bežného spotrebiteľa, ktorý sa bojí, že budú dostupné len drahé automobily. Elektromobily dnes patria k tým drahším. Rozumiem, že sú tieto obavy, ale hovoríme o úplne novom trhu, bude to úplne nová realita, nová konkurencia, automobilky sa medzi sebou budú pozerať na ceny, tie pôjdu automaticky dolu. Ja by som pri tejto téme zvoľnil a radil by som to aj SaS.

Šéf Pohody Michal Kaščák vrátil cenu Nadácie Tatra banky za umenie pre pôsobenie jej majoritného vlastníka v Raiffeisen Bank International v Rusku. Európska centrálna banka na ňu tlačí, aby ruský trh opustila. Samotná Tatrabanka na to reagovala, že ona ako dcéra nemá v Rusku žiadne aktivity, je na strane Ukrajiny a že ju Kaščákovo rozhodnutie mrzí. Čo si o Kaščákovom kroku myslíte?

Čikovský: Že by som nechcel byť na jeho mieste. Ak je niekto ako Michal Kaščák a dáva najavo, že veci, ktoré robí, majú význam, je logické, že sa musí sám seba spýtať, či cenu od Tatrabanky, ktorú v minulosti prebral, má vrátiť alebo nie. Na druhej strane, zodpovednosť takéhoto činu je ťažká. Predstavte si, že ak toto vraciate, tak vlastne hovoríte, že vám nejde o peniaze ani o slávu, že považujete za dôležité, aby vaši partneri v čomkoľvek, aj v odmeňovaní, boli seriózni. Na druhej strane si to predstavte z pohľadu ľudí, ktorí vymysleli cenu Tatrabanky. Reálne zmenili kultúru toho, ako bohatí ľudia vnímajú umenie. Tí ľudia teraz dostali facku. Dostali ju preto, lebo nejakí cynickí ľudia v Rakúsku povedali, že v tom Rusku ostanú. Je úplne legitímne, že si niekto povie, že nie, a pošle peniaze späť.

Mali by sme zrušiť účet v Tatrabanke? 

Obradovič: Ak by platil prístup, ktorý zvolil Michal Kaščák, poviem, že áno. Že to potom treba už doviesť do dôsledku. Musím sa priznať, že keď som tú informáciu uvidel, zamyslel som sa, čo to vlastne je, a nemal som na to hneď názor. Rozumiem jeho motivácii, neviem, ako by som sa v tom momente zachoval. Mám tendenciu oddeľovať ľudí, ktorí sú v slovenskej dcére Raiffeisenbank, od vedenia Raiffeisenbank. Nehovorím, že to je dobrý prístup, ale mám tendenciu rozmýšľať tak, že títo ľudia nemajú nijaký vplyv na to, čo robí rakúska matka tejto banky. Zároveň to beriem ako legitímny postoj.

Majú mať takéto veľké firmy spoločenskú zodpovednosť? 

Čikovský: Tieto firmy robievajú veľa kompromisov, pretože sú veľké. Keby nerobili kompromisy, neboli by také veľké a úspešné. To ich však vôbec neospravedlňuje. My malí spotrebitelia máme právo to od nich chcieť. Ja nemám účet v Tatrabanke. Vzhľadom na jej cynický prístup k tomu, že aj v nej mali účty podivní podnikatelia ako v Privatbanke alebo v J&T a neprekážalo jej to. Na druhej strane, pracujem v Denníku N, ktorý tam má plno účtov, a nehovorím svojim kolegom, aby sme to zajtra zrušili, a nehanbil by som sa pozerať na ďalšiu cenu Tatrabanky a na to, kto ju dostane.

Čo pozitívne sa tento týždeň stalo?

Obradovič: Celkom dosť vecí. Igor Matovič nebol v parlamente úspešný so svojimi 500 eurami. Ohlásil, že predstaví plán B, dosť kontroverzný návrh, a predstavil návrh, z ktorého vyplýva, že je zúfalý. Sľúbil, že nepôjde do vlády s tými stranami, ktoré nepodporia vyplatenie 500 eur. Absolútne s ním súhlasím a podpísal by som to. Aj investícia Porsche je veľmi dobrá správa pre slovenskú ekonomiku aj pre región, do ktorého ide investovať. A, nakoniec, aj tie Bory sú dobrá správa.

Lacná elektrina do roku 2027 nie je dobrá správa?

Čikovský: Bol som šokovaný, že sme to my novinári nevedeli. Zdá sa, že to nie je žiaden podvod. Je to dobrý scenár pre slovenské elektrárne a aj pre domácnosti. Všetci sme sa báli, že keď sa skončí prechodné obdobie, ktoré Igor Matovič, Milan Krajniak a Richard Sulík vyrokovali v prvej fáze so Slovenskými elektrárňami, že keď sa to po dvoch rokoch skončí, príde šokový skok, a teraz sa zdá, že druhá skupina – možno znova Milan Krajniak, Karol Hirman a Eduard Heger – dokázala túto zmluvu s elektrárňami posunúť ďalej. Na jednej strane je relatívne dobrá cena pre domácnosti a na druhej celkom dobrá záruka pre Slovenské elektrárne, že budú mať stabilný odber.