Denník N

Vo Francúzsku sa kopia odpadky, v Nemecku štrajky odstavili dopravu. Expert vraví, čo je za protestmi v Európe

Protesty vo Francúzsku spustila dôchodková reforma. Foto - TASR/AP
Protesty vo Francúzsku spustila dôchodková reforma. Foto – TASR/AP

Európske krajiny zasiahli štrajky. Francúzi sa búria proti dôchodkovej reforme, v Holandsku sa farmárom nepáčia vládne zmeny v poľnohospodárstve, v Nemecku a Británii ľudia demonštrujú za vyššie platy. Čo tieto demonštrácie spája a čo rozdeľuje, vysvetľuje český sociológ Ondřej Císař.

Keď sa v polovici marca v Holandsku konali regionálne voľby, zvíťazila v nich strana, ktorá ešte pred piatimi rokmi neexistovala. Hnutie farmár-občan (BBB) získalo najviac hlasov s jedinou témou – odpor proti vládnym krokom na znižovanie emisií v poľnohospodárstve.

„Ľudia sa cítia neviditeľní a nevypočutí,“ opakovala holandská farmárka Caroline van der Plasová, líderka hnutia, ktoré porazilo stranu úradujúceho premiéra Marka Rutteho. Ten si poľnohospodárov rozhneval plánmi obmedziť emisie dusíka, ktoré do ovzdušia a pôdy vypúšťajú holandské farmy. Veľká časť z nich pochádza z hnoja a moču hovädzieho dobytka, ošípaných a kurčiat.

Vláda v Haagu donedávna oslavovala holandské poľnohospodárstvo ako obrovský úspech. Holandsko je po USA druhým najväčším vývozcom poľnohospodárskych produktov na svete. Vysoký počet hospodárskych zvierat a intenzívne používanie hnojív však v krajine viedli k vyšším úrovniam oxidov dusíka v pôde a vode, než povoľujú predpisy Európskej únie.

Vláda Marka Rutteho sa v záujme ochrany biodiverzity rozhodla radikálne obmedziť nitrátové emisie a amoniak; celkové zníženie emisií dusíka o polovicu chce dosiahnuť do roku 2030. Taký je plán, no zdá sa, že jeho dosiahnutie bude náročnejšie. Najdlhšie slúžiaci premiér v holandskej histórii zlým výsledkom v regionálnych voľbách stratil oporu v senáte a podporu pri presadzovaní svojich opatrení bude musieť hľadať v opozícii. Stav v Holandsku navyše komplikujú protesty poľnohospodárov, ktoré sa rozšírili po krajine.

Holandskí farmári, ktorí doteraz mali výnimku na produkciu väčšieho množstva hnoja než zvyšok Európy, blokovali cesty traktormi, hnojom, balíkmi sena či dokonca azbestom. Pred dom ministerky pre prírodu a dusíkovú politiku (obdoba ministerstva životného prostredia) Christianne van der Walovej vyliali močovku. Ministerku financií Sigrid Kaagovú protestujúci farmári prenasledovali s horiacimi pochodňami.

Agresia v uliciach

Výnimočné správanie protestujúcich sprevádza aj štrajky vo Francúzsku. Desiate kolo protestov proti dôchodkovej reforme sa vyznačovalo výtržnosťami, agresiou niektorých skupín a aj nevhodným vystupovaním policajtov.

Štyri študentky v Nantes obvinili policajtov, že ich sexuálne napadli. Jedno dievča uviedlo, že jej policajti hovorili, že sa jej pozrú do nohavičiek, inej vraj policajt obchytkával prsia a rukou jej zašiel do rozkroku. „Povedal mi, že som hnusná a neumytá. Spomínam si, že cieľom bolo nájsť môj občiansky, ale čo si schovávam doklady totožnosti vo vagíne?“ povedala pre France Inter.

V Nantes policajti údajne napadli chlapca, ktorého ťahali za kapucňu po zemi, čo spôsobilo, že sa dusil. Následne ho kopli do hlavy.

„Z výskumov vieme, že k eskalácii situácie môže prispieť aj polícia,“ hovorí pre Denník N český sociológ Ondřej Císař. Spomína videá, ktoré

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie