Denník N

Čo hýbalo (mojím) svetom psychológie v roku 2015

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Rok 2015 sa v psychológii niesol v znamení zápasov, ktoré zvádza – bojuje s vlastnými chybami a systematicky sa otvára opakovaným testom aj klasických štúdií. Podarilo sa nám upozorniť na odbor behaviorálnej ekonómie.

1. Otvorená psychológia

Skoro 300 psychológov sa spojilo a tri roky pracovalo na štúdii, v ktorej zopakovali sto pôvodných psychologických experimentov. Výsledkom je bezpochyby najdôležitejší článok z psychológie tohto roku.

Výskum zaštiťoval Brian Nosek, psychológ z univerzity vo Virgínii, vydali ho v časopise Science.

Ide o výsledok megaprojektu „otvorenej vedy“. Psychológia v minulosti utŕžila niekoľko šrámov, keď sa aj štúdie, ktoré sme považovali za klasické, nepodarilo zopakovať. Rany na reputácii, ktoré psychológia inkasovala, sa vedci rozhodli napraviť opakovaným testovaním samých seba.

Výsledky príliš nepotešili. Štatisticky významné výsledky klesli pri opakovaných výskumoch na tretinu, veľkosť účinku na polovicu.

Napriek tomu je tento projekt a celé hnutie replikácie psychologických výskumov príbehom úspechu. Ukazuje, že veda nie je uzavretá sama do seba, pretože je založená na permanentnom spochybňovaní vlastných výsledkov a metód.

Recenzné konanie a pred-registrácia

S neduhmi, ktoré psychológiu (a širšie vedu) trápia, bojujú vedci aj inak, nielen opakovaným testovaním svojej práce. Nedávno vznikla „iniciatíva otvorenosti v recenznom konaní“. Nezainteresovaní možno nevedia, ale predtým, než nejaký článok vyjde v časopise, čítajú ho iní experti v odbore, ktorí ho môžu úplne zamietnuť, alebo poslať ďalej – s väčšími alebo menšími požiadavkami na dopracovanie.

V zmienenej iniciatíve sa recenzenti zaväzujú, že na publikovanie neodporučia rukopis, ktorý by verejne neposkytoval všetky údaje potrebné na hodnotenie a opakovanie výskumu.

Manipulácii dát (p-hacking) a skresleniam výskumu, keď časopisy odmietali vydať štúdie, ktoré „na nič neprišli“, čelia v odbore takzvanou „pred-registráciou“. To znamená, že autori vopred nahlásia hypotézu a metódy, ako chcú postupovať, a časopis sa zaviaže článok publikovať bez ohľadu na to, či hypotézu potvrdia alebo nie.

Niektoré žurnály už k praxi pristúpili. Chcú tak zamedziť neželanému stavu, keď sa vytváral mylný obraz o psychologických teóriách, lebo sa publikovali iba tie štúdie, čo ich potvrdzovali, ale tie, čo ich vyvracali, skončili len v zásuvke.

2. Skreslená psychológia

José Duarte a jeho tím upozornili v prestížnom časopise Behavioral and Brain Sciences na to, že do psychologického výskumu často prenikajú liberálne hodnoty, ktoré výskum skresľujú v neprospech konzervatívneho zmýšľania.

Medzi psychológmi v Spojených štátoch dnes pripadá na jedného konzervatívca až 14 liberálov. Bez toho, aby si to vedci uvedomovali, vpašovali do svojho výskumu liberálne hodnoty, tvrdia Duarte s kolegami.

Z výskumov v minulosti napríklad vyplynulo, že konzervatívci sa viac ako liberáli správajú dogmaticky a rigidne. Ich myseľ je pred inými myšlienkami, ktoré im nevyhovujú, uzavretá, údajne majú klapky na očiach, čítali sme.

Dotazníky, ktoré dogmatizmus a rigiditu merali, skúmali fenomén pomocou otázok ako: „Som vzdelaný v umení a literatúre?“ Lenže to je problém, pretože takto formulovaná otázka automaticky vylučuje otvorenosť k zážitkom „konzervatívneho charakteru“, ktoré by sme mohli skúmať cez otázky typu: „Si rád v noci hore a pozeráš sa na hviezdy?“ či „Učíš sa rád nové veci so svojimi deťmi?“.

Zdá sa, že rigidita v myslení nie je vlastná iba konzervatívcom, pretože je selektívna – keď prídu na rad témy, ako je zákaz fajčenia alebo životné prostredie, myseľ konzervatívcov je viac otvorená ako liberálov.

Spory o riešenie

Podľa Duarteho a kolegov treba psychológiu maximálne otvoriť, aby v nej vznikol priestor aj pre konzervatívcov. Voči navrhovanému riešeniu sa ostro ohradil napríklad psychológ Piercarlo Valdesolo v článku pre Scientific American.

Konštatuje, že umelé pretláčanie konzervatívcov psychológii nijako nepomôže, pretože k chybám, ktorých sa dopúšťajú liberáli, iba pribudnú nové, tie od konzervatívcov. „Ak liberáli ohýbajú vedu jedným smerom, konzervatívci ju ohnú druhým,“ povedal.

Valdesolo nechce, aby sme do psychológie prinášali nové chyby; požaduje, aby sme eliminovali tie staré. Stratégia podľa neho spočíva predovšetkým v znalosti našej mysle, ktorá nie je dokonalá a obsahuje desiatky kognitívnych chýb a omylov.

Ak spoznáme jej nástrahy a slabiny – vrátane skupinového myslenia, ktoré psychológov strháva k rovnakému prevažujúcemu typu uvažovania, v tomto prípade liberálnemu –, budeme môcť napraviť aj výskum, ktorý nebude nikoho diskriminovať, uvádza psychológ.

3. Moja psychológia

Daniel Kahneman, asi najslávnejší behaviorálny ekonóm dneška, dostal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2002, jeho výskum o kognitívnych omyloch a chybách ľudskej mysle siaha až do 70. rokov. V roku 2012 mu vyšiel v českom preklade bestseller, ktorý zhŕňa jeho celoživotnú prácu – Myslenie rýchle a pomalé.

Napriek tomu, že v zahraničí ide o odbor, ktorý sa dávno etabloval, u nás sa v médiách o výskume v oblasti behaviorálnej ekonómie veľa nepíše. Názov odboru znie komplikovane, ale v podstate ide len o štúdium toho, ako funguje naša myseľ a ako sa správame, keď robíme ekonomické rozhodnutia.

K téme som napísal zopár textov, všimla si ich Emília Sičáková-Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV Univerzity Komenského v Bratislave. Dali sme sa dokopy, výsledkom bolo, že som jej recenzoval učebnicu o behaviorálnej ekonómii (a verejnej politike). Vyšla tento rok. V letnom semestri 2016 otvoríme spolu s kolegami na UK v Bratislave kurz Rozhodovanie a behaviorálna verejná politika, bude sa týkať (aj) behaviorálnej ekonómie.

Za Denník N som organizoval vedeckú debatu Science na N-tú, kde sme sa téme behaviorálnej ekonómie venovali. Uverejnili sme niekoľko textov od Mateja Šuchu z Mindworx, konzultačnej spoločnosti v oblasti behaviorálnej ekonómie a rozhodovania. Do budúcnosti máme spoločné plány, zatiaľ ich nebudeme prezrádzať.

Ak chcete sledovať novinky v oblasti behaviorálnej ekonómie, pridajte sa do skupiny Czech and Slovak Nudge Network na sociálnej sieti.

4. Top psychológia 2015

Užitočné prehľady najzaujímavejších psychologických článkov tohto roku pripravila Maria Konnikova z New Yorkeru, Tom Rees na svojom blogu Epiphenom alebo Britská psychologická asociácia.

Najpodrobnejší prehľad 100 top vedeckých časopisov roku spravil Altmetric.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Replikačná kríza

Veda

Teraz najčítanejšie