Bieloruský denník: Nasadia Putin a Lukašenko v Bielorusku jadrové zbrane? Skúsme zistiť, koľko je na tom pravdy a čo to znamená
Následky by mohli byť katastrofálne.
Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.
Dňa 25. marca, presne na bieloruský sviatok slobody, Vladimir Putin oznámil, že už v lete rozmiestni v Bielorusku taktické jadrové zbrane. Údajne sú už všetky otázky vyriešené, dokončiť sa má len sklad raketových striel.
Načo vôbec posielať jadrové zbrane do Bieloruska – krajiny, ktorá sa ako prvá dobrovoľne vzdala vlastníctva týchto zbraní po ZSSR? Stalo sa tak už v roku 1993 a v roku 1996 bola z územia Bieloruska odstránená posledná jadrová raketa.
Za toto zrieknutie sa jadrových zbraní si bieloruský štát vtedy získal veľký rešpekt zo strany Moskvy, európskych krajín a Spojených štátov. Americký prezident Bill Clinton výslovne uviedol Bielorusko ako krajinu, ktorá výrazne prispela k jadrovej demilitarizácii planéty.
Bezjadrový kurz krajiny bol dokonca zakotvený v ústave. Až donedávna – po Lukašenkom zorganizovanom referende vo februári 2022 sa z textu hlavného zákona krajiny vynechalo ustanovenie o zrieknutí sa jadrových zbraní. Už vtedy, pred rokom, experti a politici vyjadrili obavy, že by to mohlo viesť k rozmiestneniu ruských jadrových rakiet na území krajiny.
Dá sa Putinovi vôbec veriť? Nie je toto vyhlásenie bluf?
Na túto otázku zatiaľ nie je odpoveď.
Putinovo vyhlásenie sa môže ukázať či už ako politický bluf, alebo ako pravda – a zároveň ako demonštrácia reálnej kontroly nad Bieloruskom.
Bieloruská štátna propaganda sa po Putinovom vyhlásení rýchlo pustila do vysvetľovania: že jadrové zbrane sú dôležité pre bezpečnosť Bieloruska, že ide o vynútené opatrenie v dôsledku rastúcej hrozby zo strany „kolektívneho Západu“ a podobne. Akoby jadrové zbrane boli len únikom od všetkých problémov, navyše bezpečným.
Zaujímavé je, že samotný Lukašenko sa v rôznych obdobiach vyjadroval o jadrových zbraniach rozporuplne. Raz bol hrdý na nejadrový status Bieloruska, inokedy akoby ohlasoval pripravované rozmiestnenie rakiet. Súčasťou príprav na rozmiestnenie jadrových zbraní bolo aj referendum o zmene ústavy v roku 2022, ktoré diktátor zorganizoval.
V tom čase sa však zdalo, že ide len o bluf a flirt s Putinom o nové úverové peniaze.
Aké sú z toho následky pre Bielorusko?
Tie najtragickejšie.
Pozrime sa na „najpozitívnejší“ z možných scenárov: jadrové zbrane sa do Bieloruska nedostanú, všetko zostane na úrovni vyhlásení. No aj taká situácia preukazuje, ako veľmi Lukašenkov režim závisí od Vladimira Putina. Napokon to ani nebol bieloruský, ale ruský diktátor, kto ako prvý prehovoril o presune jadrových rakiet do Bieloruska. Áno, nezávislí experti a politici už dlho rozprávajú o Lukašenkovej závislosti od Putina, ale toto je zjavne nová úroveň.
Teraz sa pozrime na scenár, v ktorom sa jadrové zbrane skutočne dostanú do krajiny. Tento scenár by sme mohli označiť za katastrofický, a to bez akéhokoľvek zveličovania. Prečo?
Po prvé, skutočné premiestňovanie jadrových zbraní takmer určite znamená, že sa plánuje ich použitie. Len tak presunúť zbrane tohto druhu z krajiny do krajiny by bolo príliš nákladné.
Po druhé, rozmiestnením jadrových zbraní v Bielorusku sa krajina stáva terčom jadrovej odvety. Síce spravodlivej, ale to nie je útecha. Sociológia, aká je dostupná v rámci diktatúry, konštatuje, že väčšina Bielorusov je za zachovanie bezjadrového štatútu krajiny – čiže aj Lukašenkovi priaznivci sa držia tohto postoja.
Po tretie, jadrové údery, hoci aj taktické, z územia Bieloruska a odvetné údery proti Bielorusku predstavujú nenapraviteľné straty na ľuďoch, infraštruktúre a prírode.
Umiestnenie jadrových rakiet v Bielorusku a ich použitie je pre Putina výhodné. Odvetné zásahy by potom dopadli takisto na Bielorusko – územie Ruska by zostalo nedotknuté. Kladieme si otázku, či to Lukašenko chápe a čo si myslí o potenciálnom jadrovom údere na jeho „kúsok zeme“, ako sám nazýva Bielorusko.
Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách
Zadržanie týždňa
V Bielorusku zadržali a na 24 hodín zavreli syna demokratického politika Anatolija Lebeďka. Lebeďko je predstaviteľom Sviatlany Cichanovskej pre ústavnú reformu. Arťom Lebeďko – tak sa volá politikov syn – sa do politickej činnosti nezapájal. Obvinili ho z toho, že údajne prišiel na policajnú stanicu a vulgárne tam nadával. Nie je to prvý prípad, keď príslušníci bieloruských silových štruktúr stíhajú príbuzných politických činiteľov, ale zakaždým tieto príbehy vyvolávajú des.
Číslo týždňa
Počet obyvateľov Bieloruska sa v roku 2022 znížil o 55-tisíc – taká je oficiálna štatistika. A keby sme počítali od roku 2020, tak len podľa oficiálnych údajov sa počet obyvateľov Bieloruska znížil o 200-tisíc. Na krajinu s 9 miliónmi obyvateľov je to obrovské číslo.
Šport týždňa
Medzinárodný olympijský výbor odporučil, aby športovci z Ruska a Bieloruska dostali povolenie súťažiť na medzinárodnej úrovni. A toto rozhodnutie sa zrejme nezapáčilo nikomu: ani Ukrajine a jej spojencom, ani Rusku a Lukašenkovmu Bielorusku. Tí prví oprávnene tvrdia, že športovcov využívajú na propagandistické účely; tí druhí sú nespokojní s prípadnou účasťou pod neutrálnou vlajkou. Rozhodnutie výboru kritizovali aj demokratické sily Bieloruska.
Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
