Denník N

Komunálne voľby: kto koľko minul v kampani

Foto - TASR
Foto – TASR

Prehľad údajov o pôvode výdavkov na kampaň kandidátov na primátorov krajských miest svedčí o jednoznačnej prevahe nestraníckych financií, predovšetkým vlastných prostriedkov kandidátov

Blížia sa parlamentné voľby, ktoré sa v marci 2016 uskutočnia v súlade s novými volebnými zákonmi – zákonom o podmienkach výkonu volebného práva a zákonom o volebnej kampani. Budú to prvé voľby, ktoré sa budú konať podľa týchto nových právnych noriem, prijatých v roku 2014, avšak platných až od júla 2015.

Financovanie zákon neriešil

Posledné voľby, ktoré sa na Slovensku konali podľa starej legislatívy, boli komunálne voľby v novemberi 2014. Zvláštnosťou bola skutočnosť, že od roku 1990, keď sa zaviedol duálny systém verejnej správy a obnovila sa lokálna demokracia, až doteraz nebolo financovanie volebnej kampane zákonom vôbec regulované. Neexistovali nijaké reportovacie povinnosti (ani kandidátov, ani politických strán), neboli stanovené nijaké limity volebných výdavkov, nebola určená štruktúra povolených výdavkov. Jediným ustanovením zákona, týkajúcim sa financovania kampane, bola zmienka o tom, že strany a kandidáti sami uhrádzajú náklady na kampaň vo verejnoprávnych a súkromných médiách. Nič iné na túto tému zákon neobsahoval.

Hoci sa zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí, prijatý v roku 1990, novelizoval 15-krát, k nijakým zmenám v otázke financovania volebných aktivít počas jeho platnosti nedošlo. Pritom táto stránka lokálnej politiky (kto koľko minul na kampaň, odkiaľ pochádzajú peniaze kandidátov a pod.) patrí k tým, ktoré zaujímajú voličov nie menej než to, s akým posolstvom kandidáti prichádzajú v snahe získať si ich podporu.

Monitoring kampane

So zámerom posvietiť si na to, ako sa financuje volebná kampaň v komunálnych voľbách v SR, uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) v rámci medzinárodného projektu v spolupráci s partnerskými organizáciami v Poľsku a v Slovinsku a s podporou EÚ monitoring kampane vo voľbách primátorov krajských miest v novembri 2014. Zosumarizované údaje, týkajúce sa financovania volebných aktivít kandidátov, prezentoval IVO na nedávnej odbornej konferencii v Bratislave. V súhrnnej podobe sa tieto údaje a ich analytické vyhodnotenie nachádzajú v novej publikácii IVO Komunálne voľby 2014 – Financovanie kampane vo voľbách primátorov krajských miest SR (spoluautori Jaroslav Pilát, Peter Kunder, Ján Bartoš a autor tohto článku).

Popri analýze rôznych kontextov komunálnych volieb v SR (pôsobenie samosprávneho systému, volebné správanie občanov, model financovania politických strán, zvláštnosti volebného systému, hlavné faktory motivácie kandidátov pri uchádzaní sa o primátorskú funkciu) obsahuje spomínaná publikácia aj údaje o výške a pôvode finančných prostriedkov, ktoré použili kandidáti na primátorov Bratislavy, Trnavy, Trenčína, Nitry, Žiliny, Banskej Bystrice, Prešova a Košíc.

Tieto údaje sa získavali z rôznych zdrojov: z transparentných účtov tých kandidátov, ktorí si ich napokon otvorili (zo 69 kandidátov takých bolo 14), z vyúčtovaní volebných výdavkov zverejnených kandidátmi na ich vlastných webstránkach, z vyúčtovaní (rozpisov) volebných výdavkov zaslaných kandidátmi na požiadanie do IVO po voľbách, z rozhovorov s kandidátmi (respektíve so zástupcami ich volebných štábov), uskutočnených pozorovateľmi IVO v rámci monitoringu volebnej kampane a z monitoringu mediálnych výstupov kandidátov (z publikovaných rozhovorov s nimi a článkov o nich v médiách).

IVO sa podarilo skompletizovať údaje o volebných výdavkoch drvivej väčšiny zo 69 účinkujúcich kandidátov. V prípade troch relevantných kandidátov – Richarda Rašiho (Košice), Jána Slotu (Žilina) a Bystríka Stanka (Trnava) – zostali údaje nedostupné. Znovuzvolený primátor Košíc oznámil, že na kampaň neminul ani cent z vlastných prostriedkov a že strana Smer-SD, ktorá ho kandidovala, zverejní po voľbách presnú sumu, ktorou podporila jeho kampaň, no strana tak neurobila. Kandidát Ján Slota údaje o svojej kampani nezverejnil a s IVO komunikovať odmietol. Údaje o svojej kampani nezverejnil a neoznámil IVO ani kandidát Smeru-SD Bystrík Stanko. Okrem toho, zvolený primátor Banskej Bystrice Ján Nosko deklaroval iba časť nákladov na kampaň (minuté vlastné prostriedky), príspevok od Smeru-SD, ktorý ho vo voľbách podporoval, zostal verejnosti neznámy.

Kto koľko minul

Aké sú hlavné zistenia monitoringu, pokiaľ ide o výšku a pôvod použitých prostriedkov?

tab1

Monitoring ukázal, že ani jeden z kandidátov neprekročil limity stanovené novým zákonom č. 181/2014 Z. z. pre volebné kampane v príslušných krajských mestách. Najväčšie výdavky mali traja kandidáti z Bratislavy, v prvej desiatke sa umiestnili až piati kandidáti zo Žiliny.

Za jeden z ukazovateľov efektivity vynaložených prostriedkov v prípade zvolených primátorov môžeme považovať „cenu hlasu“, ktorá sa vypočítava tak, že sa celková suma prostriedkov vynaložených na kampaň vydelí počtom získaných hlasov. Z údajov v tabuľke 2 je zrejmá veľká variabilita tohto ukazovateľa, a to tak u opätovne zvolených primátorov, ako aj u kandidátov, ktorí sa uchádzali o primátorskú funkciu prvýkrát. Samotné údaje sú dosť veľavravné.

tab2

Tabuľka 2 poukazuje na efektivitu vynaložených prostriedkov iba u zvolených kandidátov. Zaujímavé však sú údaje aj o menej úspešných kandidátoch. V niektorých krajských mestách (napríklad v Banskej Bystrici a v Žiline) vo voľbách účinkovali takí kandidáti, ktorí získali iba niekoľko sto hlasov, pričom vložili do kampane desiatky tisíc eur. Boli aj takí, ktorí z volieb odstúpili v prospech iných kandidátov, pričom dovtedy stihli zaplatiť za kampaň pomerne veľké sumy. Natíska sa otázka, či im tieto sumy nechýbajú v osobných, resp. v rodinných rozpočtoch, keďže mnohí z nich uviedli, že išlo o ich vlastné peniaze.

Samofinancovanie

Prehľad údajov o pôvode výdavkov na kampaň kandidátov na primátorov krajských miest svedčí o jednoznačnej prevahe nestraníckych financií, predovšetkým vlastných prostriedkov kandidátov. Hoci komunálna politika je verejnou sférou, v ktorej politické strany vyvíjajú výrazné aktivity, ponúkajú svoje programy a aktívne presadzujú svojich členov do samosprávnych funkcií, nechávajú strany financovanie volebných kampaní väčšinou na samotných kandidátoch (čiže de facto sa uplatňuje model „samofinancovania“, resp. sponzorského financovania). Slabšie zastúpenie mali v kampani 2014 takzvané biznis-subjekty. Medzi oficiálnymi darcami sa tieto subjekty vyskytovali zriedkavo. Najväčším firemným darcom bola spoločnosť FPD Corporation, ktorá venovala 100-tisíc eur na kampaň kandidáta Milana Kňažka.

Jedným zo základných indikátorov transparentnosti volebných kampaní je miera prístupnosti informácií o ich financovaní. V komunálnych voľbách 2014 bol prístup verejnosti a médií k týmto informáciám značné obmedzený. Až na malé výnimky neboli volebné štáby kandidátov prístupné pre občanov, informácie o možnosti finančne podporiť jednotlivých kandidátov boli buď obmedzené, alebo nedostupné. Premiéra transparentných účtov v komunálnych voľbách 2014 bola nepochybne krokom vpred v porovnaní s minulosťou, ukázalo sa však, že tieto účty nie sú transparentné vo všetkom a umožňujú aj bližšie nešpecifikované výdavky (napríklad pod všeobecným označením „na komunálne voľby”).

K skutočnej transparentnosti volebných kampaní na Slovensku, zdá sa, vedie ešte dosť dlhá cesta.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie