Piatim pôrodniciam hrozí zrušenie od budúceho roka, pretože majú málo pôrodov

V pondelok malo ministerstvo zdravotníctva ukázať, akú starostlivosť budú môcť od budúceho roka poskytovať nemocnice podľa platnej reformy. Štát schvaľoval doplnkové programy – a mal povedať nemocniciam rozdeleným do piatich úrovní, aké všetky služby budú môcť poskytovať.

Jednou zo zásadných zmien je podľa informácií Denníka N to, že piatim pôrodniciam hrozí od začiatku budúceho roka zatvorenie.

Dôvodom je, že tieto pôrodnice majú veľmi nízky počet pôrodov. Hranica je na úrovni 400 pôrodov ročne, menej ich majú pôrodnice v Partizánskom, Snine, Revúcej, Myjave a Kráľovskom Chlmci.

Ministerstvo zatiaľ nepotvrdilo oficiálny zoznam nemocníc, kde sa budú rušiť pôrodnice. V pondelok sa stretli so županmi, aby s nimi prerokovali zoznam starostlivosti. Župani si vyžiadali čas do štvrtka. Ak sa nedohodnú, niektoré časti reformy sa môžu ešte meniť.

Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Palkovič však povedal, že pôrodníc sa zrejme dodatočné zmeny už nebudú týkať, a budú teda zrejme trvať na hranici 400 pôrodov ročne. „Kritériá ostanú fixné,“ povedal.

Menej ako štyristo pôrodov ročne je veľký problém

Pri pôrodniciach je dané pevné kritérium – 400 pôrodov ročne. To ani jedna z piatich menovaných pôrodníc nespĺňa. Najmenej pôrodov z nich má Revúca – v roku 2021 ich bolo 295, teda menej ako jeden za deň. Najviac v pôrodnici v Partizánskom to bolo v tom istom roku 380 pôrodov.

Pôvodne pri reforme odborníci navrhovali, aby bolo kritérium 800 pôrodov ročne, to však napokon zmiernili.

Prečo je dôležitý počet pôrodov? Jeden z dôvodov je, že čím je ich viac, tým častejšie sa môžu lekári a sestry stretnúť s rôznymi komplikáciami a vedia sa na ne pripraviť.

V roku 2021 bolo na Slovensku vyše 53-tisíc pôrodov. Najväčšie pôrodnice sú v Bratislave a ročne sa tam narodí približne tritisíc detí.

Pôrodnice, ktoré majú podľa nových pravidiel reformy fungovať aj po Novom roku, musia byť pripravené zvládnuť aj rizikovejšie pôrody. Musia mať aj jednotku intenzívnej starostlivosti, neonatologické oddelenie a nemocnica musí zabezpečiť anestéziológa 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Problém malých pôrodníc je aj nedostatok personálu, s lekármi, so sestrami či s pôrodnými asistentkami majú nemocnice celkovo problém.

Hlavný odborník pre gynekológiu a pôrodníctvo Miroslav Borovský vedie najväčšiu pôrodnicu v bratislavskej Petržalke a hovorí, že „keď máte 300 alebo 400 pôrodov a dvoch lekárov, je to na hrane“. Kvalitné svetové pôrodnice podľa neho odrodia aj 10-tisíc detí ročne. Uznáva, že na Slovensku je nedostatok personálu.

Ako ďaleko by museli cestovať za pôrodom

Ak by sa zrušili pôrodnice, ktoré nemajú ani 400 pôrodov, starostlivosť sa presunie inam. Napríklad z okresu Snina je to najbližšie do nemocníc Humenné, Vranov nad Topľou a Michalovce.

Z okresu Kráľovský Chlmec do nemocnice Trebišov, ktorá je 49 minút, alebo do Michaloviec, ktoré sú vzdialené 45 minút. Ak by sa zrušila pôrodnica v Revúcej, najbližšie sú pôrodnice v Rožňave, ktorá je 42 minút autom, a Rimavskej Sobote, ktorá je 56 minút autom.

Z Myjavy by rodiace ženy pravdepodobne dochádzali do Skalice, Piešťan a Trenčína. Z Partizánskeho je to najbližšie do Topoľčian a Bojníc.

Rušenie pôrodníc má na jednej strane priniesť väčšiu odbornosť, zároveň však viaceré ženy budú musieť cestovať ďalej.

V minulosti zanikli pôrodnice v Ilave, Dubnici nad Váhom, menuje Borovský. V roku 2016 skončila aj pôrodnica v Banskej Štiavnici. Podľa ministerstva sa dá predpokladať, že personál z pôrodníc, ktoré skončia, sa presunie do tých existujúcich.

Je to súčasť veľkej reformy nemocníc

Doplnkové programy sa netýkajú len pôrodníc, ale aj iných oblastí. Ministerstvo zdravotníctva rozdelilo podľa reformy nemocnice do piatich kategórií. Pre každú z nich je určený minimálny rozsah výkonov. Čím vyššia úroveň, tým väčší rozsah výkonov a tým komplikovanejšie zákroky nemocnica poskytne.

Okrem tohto rozdelenia si však mohli žiadať o doplnkové programy z vyššej kategórie. Teda napríklad nemocnica z prvej kategórie si mohla žiadať program z druhej – musí však spĺňať kritériá.

Vďaka rozdeleniu by podľa ministerstva malo byť jasnejšie, kam a s akým problémom má pacient ísť. Programy sa budú každoročne prehodnocovať.

Nemocnice celkovo požiadali o 1 016 doplnkových programov, 77 percent štát schválil. Postupne sa teraz bude starostlivosť presúvať z takých nemocníc, ktoré nemajú dostatok personálu na konkrétnu činnosť, napríklad na operácie bedrových kĺbov, do nemocníc, ktoré sú na takéto výkony viac pripravené a robia ich častejšie. Zmeny budú platiť od januára budúceho roka.

Pri schvaľovaní doplnkových programov brali do úvahy, či nemocnica už danú starostlivosť poskytovala, či majú dosť personálu a materiálno-technické zabezpečenie, ale aj to, či je v regióne potreba takej starostlivosti, teda či by mali dané oddelenia dosť pacientov.