Tomáš Vasilko
Milo Djukanović je politik, akého inde v Európe nenájdete. Keď sa vo februári 1991 stal presne na svoje 29. narodeniny prvýkrát premiérom Čiernej Hory, v tom čase jednej zo zväzových republík Juhoslávie, Sovietskemu zväzu stále vládol Michail Gorbačov.
George Bush starší bol americkým prezidentom a ešte donedávna neznámy právnik Vladimír Mečiar viedol ako predseda slovenskú vládu ešte v spoločnom Československu.
Kým iní politici skončili, niektorí aj zomreli, Milo Djukanović za 32 rokov nikdy neprestal mať rozhodujúci vplyv v tejto 620-tisícovej balkánskej krajine. Celkovo bol s prestávkami osemnásť rokov čiernohorským premiérom a ďalších desať rokov prezidentom.
Od roku 2006 už v nezávislej krajine, ktorá sa po úspešnom referende odtrhla od Srbska a vyhlásila nezávislý štát.
Teraz sa zdá, že éra Mila Djukanovića v Čiernej Hore, sa končí. V nedeľu ako úradujúca hlava štátu jasne prehral prezidentské voľby. Na čele tejto balkánskej krajiny bude od mája Jakov Milatović. Keď sa Djukanović stal premiérom prvýkrát, mal Milatović iba päť rokov.
„Dnes je večer, na ktorý sme čakali viac ako 30 rokov,“ povedal vo víťaznej reči 36-ročný budúci prezident Čiernej Hory.
Najdlhšie vládnuci politik v Európe
Žiaden politik v Európe nie je pri moci tak dlho ako Djukanović v Čiernej Hore. Na jednej strane stál za zrodom nezávislosti Čiernej Hory a jej vstupom do NATO v roku 2017. Krajinu posledné roky držal na proeurópskej ceste.
Na tej druhej, dlhodobo ho vinili z korupcie, prepojenia na organizovaný zločin (Milatović hovoril, že z krajiny robí balkánsku Kolumbiu) či únosu štátu.
Nejde o prekvapivý vývoj. Prvú ranu dostala Djukanovićova Demokratická strana socialistov (DPS) v roku 2020, keď prehrala parlamentné voľby a skončila v opozícii. Rovnako neuspela ani v lokálnych voľbách vlani na jeseň.
„Jeho strana vtedy prepadla, pritom dlhodobo sa hrdila, že má silné regionálne štruktúry. To, zdá sa, už neplatí,“ hovorí Ján Cingel, analytik z think-tanku Strategic Analysis.
Podľa neho je Djukanović „výborným stratégom, veľmi dobre číta politickú situáciu, má charizmu a dar pritiahnuť ľudí a davy“. Na druhej strane bol na politickom výslní pridlho, čo nevyhnutne znamená aj chyby, škandály a prešľapy.
„Ak aj nie spájané priamo s jeho osobou, ale s osobami, ktoré on nominoval na kľúčové pozície v štáte alebo konali v jeho prospech. Myslím si, že by si už zaslúžil politický dôchodok,“ dodáva.
Víťazstvo Jakova Milatovića však nemusí byť len dobrou správou. Tento politik vzbudzuje u niektorých analytikov obavu, či nejako nezmení smerovanie krajiny. Napriek tomu, že študoval v Amerike a na Oxforde, pracoval v bankách, ako Deutsche Bank a Európska banka pre obnovu a rozvoj, a názov hnutia, ktoré reprezentuje, je Európa teraz.
Stane sa srbským satelitom?
Milatovića vo voľbách podporili aj prosrbské strany či Srbská pravoslávna cirkev, ktorá má v krajine silný vplyv. „Pod Milatovićom, ktorého podporujú aj belehradskí a moskovskí proxyhráči, sa krajina môže znova stať de facto srbským satelitom,“ napísal na Twitteri napríklad poľský odborník na Balkán Jakub Bielamowicz.
„Bez pochyby najviac získali z Milatovićovho víťazstva v Čiernej Hore (srbský prezident) Vučić, (líder Srbov v Bosne) Dodik a (ruský prezident) Putin,“ napísal aj bosniansky analytik Jasmin Mujanović.
Tieto názory mohli podporovať aj zábery z čiernohorských miest z nedele večera, ľudia počas osláv konca Djukanovića mávali často aj srbskými zástavami.
Pobjeda Jakova Milatovića u drugom krugu predsjedničkih izbora u Crnoj Gori 2. aprila proslavljena je u glavnom gradu. Kolone automobila kružile su ulicama sa zastavama, dominantno trobojkama. Ispred hrama Srpske pravoslavne crkve pjevalo se o Kosovu. #CrnaGora #Podgorica pic.twitter.com/hoM7pPO20B
— Radio Slobodna Evropa (@RSE_Balkan) April 2, 2023
Ján Cingel to až tak jednoznačne nevidí. Ako pripomína, Milatović nebol prvou voľbou prosrbských strán v týchto voľbách. Nielen tieto strany sa za neho postavili po tom, keď po prvom kole postúpil do duelu s Djukanovićom.
Vraví, že Milatović je Srb z Čiernej Hory a hlási sa k srbskej pravoslávnej cirkvi.
„Milatović však rozhodne nie je proruský a jeho vzťah k Srbsku sa ešte len musí ujasniť. Podporuje posilnenie vzťahov so Srbskom, uvidíme, či bude aj on tlačiť na pristúpenie Čiernej Hory do kontroverzného projektu Srbska s názvom ‚Otvorený Balkán‘. Doterajšie čiernohorské vlády sa tomu skôr bránili, videli v tom snahu Belehradu obnoviť bývalú Juhosláviu ako truc-podnik voči EÚ, ktorá s rozširovaním na západný Balkán zaspala alebo v mnohých ohľadoch rovno zlyhala,“ hovorí Cingel.
Jeho deklarovaným cieľom je vstup krajiny do EÚ do piatich rokov. Krajina má z Balkánu najbližšie k vstupu, spolu so Srbskom vedie prístupové rokovania, no posledné roky sa tu progres spomalil.
Kto je Milatović
Milatović sa preslávil ako minister hospodárstva v čiernohorskej vláde v rokoch 2020 až 2022. Pomohol presadiť dvojnásobné zvýšenie minimálne mzdy z 222 na 450 eur, čo bolo populárnym krokom, aj keď mnohí ekonómovia ho kritizovali.
Hnutie Európa teraz by mohlo vyhrať aj parlamentné voľby, ktoré by sa mali uskutočniť do pár mesiacov.
Od roku 2020 je v krajine chaos. „Posledné tri roky boli v Čiernej Hore politicky mimoriadne turbulentné a toto sa zďaleka neskončilo. Súčasná vláda je už sedem mesiacov v demisii, krajina čaká na predčasné voľby a v mnohých ohľadoch stagnuje. Silne prosrbskú vládu Zdravka Krivokapića vystriedala umiernenejšia vláda pod vedením mladého Albánca Dritana Abazovića, ktorý je síce proeurópsky a prozápadný, no do značnej miery sa musí opierať aj o podporu prosrbských strán,“ hovorí Cingel.
Dodáva, že Čierna Hora pod jeho vedením zaviedla na rozdiel od Srbska sankcie voči Rusku, aj keď ich vynucovanie je často problematické. Balkánska krajina je podobne ako Slovensko za to na ruskom zozname nepriateľských krajín.
Pre Djukanovića môžu byť parlamentné voľby jedným z posledných pokusov o to, aby sa vrátil k moci. Podpora jeho strany však klesá a analytici skôr predpokladajú, že tento trend bude pokračovať.
„Strana zatiaľ neprešla hlbšou reformou a zmenou. Staršia a sprofanovaná generácia musí odísť a uvoľniť miesto mladej, nepoznačenej korupciou,“ hovorí Cingel.
Parlamentné voľby však môžu dopadnúť aj tak, že v krajine stúpne vplyv Srbska a Ruska. „Čierna Hora je stále do značnej miery zosúladená so zahraničnou politikou EÚ. To sa však môže zmeniť v prípade, že by sa prosrbské strany v nadchádzajúcich predčasných parlamentných voľbách posilnili a podarilo by sa im opäť dať dokopy spoločnú koalíciu,“ dodáva analytik.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
