Denisa Ballová
Previedla krajinu cez pandémiu covidu. Zaujímala jasné a priame postoje voči Rusku po tom, čo napadlo Ukrajinu, a nasmerovala Fínsko do NATO.
Napriek tomu Sanna Marin (37) neobhájila post premiérky, keď vo víkendových parlamentných voľbách jej strana stratila väčšinu v parlamente. Ľavicová politička končí na čele vlády severoeurópskej krajiny po tom, čo jej sociálni demokrati skončili v hlasovaní tesne tretí.
V parlamentných voľbách zvíťazila stredopravá konzervatívna Národná koaličná strana Petteriho Orpa. Ako druhá sa umiestnila nacionalistická euroskeptická Strana Fínov, ktorej líderka Riikka Purra získala spomedzi kandidátov najviac hlasov. Podľa analytikov dokázala osloviť predovšetkým mladých voličov cez sociálne siete, ako je TikTok.
Rozhodla ekonomika
Parlamentné voľby vo Fínsku označujú analytici za porážku pre Marinovú, ktorá bola v čase svojho vstupu do vrchovej politiky v roku 2019 najmladšou premiérkou na svete. Vtedy sa jej podarilo zložiť koalíciu piatich politických strán a postaviť vládu, kde väčšinu (11 z 19) ministerských postov obsadili ženy.
Jej sociálni demokrati síce získali o tri kreslá v parlamente viac ako po predošlých voľbách, ale zvyšné štyri strany jej stredoľavej koalície utrpeli veľké strany.
Hoci v predvolebných prieskumoch bola dlhodobo označovaná za najobľúbenejšiu političku na premiérskom poste, jej strana napokon nezískala dostatok voličských hlasov na získanie tohto kresla.
Podľa analytikov za to môže zhoršený stav fínskej ekonomiky a verejný dlh, ktoré boli ústrednými témami predvolebnej kampane.
Sanna Marin obhajovala fiškálne investície, ktoré podľa nej povedú k väčšej zamestnanosti a hospodárskemu rastu. Sľubovala investície do vzdelávania, zamestnania a poskytovania sociálnej starostlivosti.
„Silná spoločnosť môže byť postavená len na silnom raste a vysokej zamestnanosti,“ povedala a za nárast dlhu vinila pandémiu a vojnu proti Ukrajine.
Premiérka odmietala navrhované zníženie verejných výdavkov, o ktorých hovorila stredopravá strana Petteriho Orpa.
Fínsku po pandémii vzrástol dlh v pomere k HDP zo 66 percent v predošlom roku na 73 percent. Práve obavy z tohto rastu podľa bruselského portálu Politico podkopali Marinovej šance a spôsobili presun voličov k Orpovi, ktorý hovoril o fiškálnej disciplíne.
„Nedostaneme verejné výdavky do rovnováhy ani neudržíme zdravú spoločnosť pomocou škrtov,“ povedala Marin. „To je trpká medicína politickej pravice a nefunguje.“
Orpo tvrdil, že rastúci dlh by mohol ohroziť fínske sociálne zabezpečenie. Za cieľ si dával znížiť dlh Fínska na 60 percent.
Uniknuté video
V zahraničnopolitických otázkach Sanna Marin nedokázala vyniknúť napriek tomu, že na Západe ju vnímali ako líderku, čo sa týka podpory Ukrajiny a členstva v NATO. Všetky hlavné fínske strany mali rovnaké postoje týkajúce sa podpory Fínska v Severoatlantickej aliancii a pomoci Kyjivu voči ruskému agresorovi.
Mnohí Fíni premiérku vnímali ako političku rozdeľujúcu spoločnosť.
„Sanna Marin má dva rôzne imidže,“ povedala pre Financial Times Hanna Wass z Helsinskej univerzity. „Na medzinárodnej úrovni je to superstar. Vo Fínsku je skôr polarizujúcou postavou.“
Svoju reputáciu si vraj najskôr pokazila uniknutým videom, na ktorom tancovala a spievala počas súkromnej oslavy. Niektorí ju podozrievali, že bola pod vplyvom drog, a preto sa rozhodla podstúpiť test.
Premiérka priznala, že Fíni „nechceli vidieť“ takéto videá, ale uviedla tiež, že sú súčasťou „radostného“ života.
Podľa odborníkov video radikálne nezmenilo jej postavenie vo fínskej politike. Tí, ktorí už Marinovú podporovali, ju podporovali naďalej, zatiaľ čo tí, ktorí boli proti, sa v tom ešte utvrdili.
Ďalší pozorovatelia sa zhodujú, že 53-ročný Petteri Orpo, ktorý v premiérskom kresle Marinovú pravdepodobne nahradí, nemá takú charizmu ako doterajšia fínska líderka.
„Je to kariérny politik. Na scéne je od 90. rokov a je pomerne solídny a pokojný. Zaznieva však kritika, že je možno až príliš nudný a pokojný, ale aj toto vo Fínsku celkom dobre funguje,“ cituje BBC komentátora Mattiho Koivista z fínskeho verejnoprávneho rozhlasu a televízie Yle.
Zaujímavosťou však zostáva, že Marin dokázala svojím pôsobením vrátiť popularitu Sociálnodemokratickej strane Fínska. „Sociálni demokrati majú tradične imidž strany pre starších voličov, výskum však naznačuje, že Sanna Marin dokázala prilákať viac mladších voličov,“ povedal pre Politico Teivo Teivainen z Helsinskej univerzity.
Jej účet na Instagrame sleduje viac ako milión používateľov. Využíva ho predovšetkým na budovanie vzťahov s verejnosťou a ako kanál so svojimi podporovateľmi, pričom tam často zverejňuje fotografie nielen zo stretnutí s európskymi lídrami, ale aj zo súkromia, napríklad z rockových festivalov.
Pandémia, vojna, voľby
Marin sa počas svojho pôsobenia vo vrcholovej politike snažila, aby ju voliči vnímali ako pevnú a profesionálnu političku, ktorá je ochotná počúvať spojencov aj odporcov a ktorá dokáže urobiť aj ťažké rozhodnutia.
„Nechcem konflikt a usilujem sa o kompromis a spoločné riešenia,“ povedala v dokumente fínskej národnej televízie Yle z roku 2021. „Ak sú však rokovania neúspešné, môžem byť rázna a rozhodnúť, čo by sme mali urobiť.“
Krátko po víťazstve vo voľbách v decembri 2019 vypukla pandémia koronavírusu a Fínsko bolo jednou z najmenej zasiahnutých európskych krajín, k čomu čiastočne prispela jeho izolácia na okraji kontinentu, no aj rozhodný krok premiérky pri zavedení prísnych lockdownov.
Premiérka bola zo začiatku kritizovaná aj za nedostatok politických skúseností. Pred ziskom premiérskeho kresla pôsobila štyri roky ako poslankyňa a tri roky predtým ako členka mestskej rady v Tampere. Počas svojho pôsobenia na čele fínskej vlády sa musela vyrovnať s vojnou proti Ukrajine, ktorú spustila invázia Ruska, fínskeho suseda.
„Má viac krízových skúseností ako ktorýkoľvek fínsky politik od druhej svetovej vojny,“ povedal pre Financial Times nemenovaný fínsky predstaviteľ z oblasti bezpečnosti.
No za to, že je Sanna Marin polarizujúcou postavou, nemôže sporné video z večierka ani jej jasné postoje v zahraničnej politike, ale predvolebná debata, ktorá bola zameraná na úsporné opatrenia, verejné financie a vládny dlh.
„Voľby majú veľmi fínsky charakter: ľudia hovoria o vládnom dlhu,“ povedala pre Financial Times ešte pred nedeľným hlasovaním Tytti Tuppurainen, ministerka pre EÚ z Marinovej vlády. „Vzhľadom na roky krízy sa debata vrátila k základom.“
Ťažké rokovanie
Fínsko, ktoré rôzne medzinárodné indexy zaraďujú medzi najstabilnejšie, najlepšie spravované, najmenej skorumpované a sociálne najprogresívnejšie krajiny na svete, pravdepodobne povedie stredopravý konzervatívec Orpo, ktorý presvedčil viac voličov, že zvládne efektívnejšie prerozdeľovať financie. V parlamente však potrebuje podporu 100 poslancov z 200.
Jeho strana po nedeľných voľbách získala 48 kresiel, antiimigračná a protiuniová Strana Fínov má 46 kresiel, pričom sociálni demokrati zasadnú do 43 kresiel.
The Finnish parliamentary election results were a lot clearer than the polls predicted. It turned out to be a resounding victory for the main opposition parties, the centre-right National Coalition Party (Kok.) and the conservative nationalist Finns Party (PS).
1/ pic.twitter.com/b39o1fzalj— Timo R. Stewart (@TimoStewart) April 3, 2023
Preto sa predpokladá, že Orpo s pomocou menších strán buď vytvorí pravicovú koalíciu s nacionalistickou Stranou Fínov, alebo sa dohodne so sociálnymi demokratmi Marinovej. To sa teraz zdá ako menej pravdepodobné po sporoch o hospodársku politiku, ktoré ukázala predvolebná kampaň.
„Strana Fínov je veľmi ťažkým partnerom, pretože sú neskúsení a majú poslancov, ktorí sú nespokojní takmer so všetkým“ vysvetlil pre BBC analytik Vesa Vares z Univerzity v Turku. „Najprirodzenejšie by bolo spolupracovať so sociálnymi demokratmi. Ale jej [Marinovej] strana patrí k ľavicovému krídlu a je zrejmé, že nemá rada konzervatívcov.“
Ak by Orpo nedokázal zostaviť vládu, túto možnosť by mohla mať Sanna Marin. Tá na rozdiel od neho vylúčila vládu so Stranou Fínov, ktorú obvinila z rasistických vyhlásení.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
